Hlbšie úvahy o živote

Ľudia sú presvedčení o tom, že čokoľvek, čo sa má v spoločnosti viditeľne presadiť a čo má mať úspech, musí byť presadené prostredníctvom veľkého vplyvu a veľkých udalostí. To znamená, že čo sa nestane v našom svete dostatočne veľké, viditeľné a vládnuce, je považované za slabé a menejcenné. Práve preto je história ľudstva naplnená toľkými bojmi, toľkými vojnami, toľkou bolesťou a karmickým utrpením z toho vyplývajúcim.

Sila, moc, vplyv a veľkosť predstavujú dlhodobú hnaciu silu vývoja na Zemi. Podľa toho sa riadi aj súčasný svet, pretože je to vnímané ako správne. Dnes je to síce rozumom šikovne skrývané, ale v skutočnosti platí, čo platilo vždy – že len silnejší má nárok na život.

Z tohto dôvodu sa ľudia domnievajú že ak sa má svet zmeniť, musí byť pre tú, alebo onú myšlienku získaná, alebo donútená väčšina. Platí presvedčenie, že jedine skrze veľký počet ľudí sa môže na našej Zemi niečo naozaj presadiť.

Takto je to zažité ako niečo osvedčené, čo potvrdzujú historické fakty. Postavené sú na tom i všetky plány do budúcnosti.

V skutočnosti však takáto cesta ľudskému duchovnému druhu vôbec neprináleží, pretože dôsledkom toho je otupenosť, vypočítavé prívrženectvo, šplhúnstvo, karierizmus a v konečnom dôsledku snaha prehliadať bolesti druhých pri dosahovaní svojich vlastných pozemských cieľov.

A ak je táto cesta presviedčania más presadzovaná násilím, neskorší kolaps vždy ukáže, že to nebolo v súlade s Božími cestami vývoja na našej Zemi. Takto tomu bolo po celé tisícročia, ktoré sú vnímané a tisícročia vlády temna.

Svetlo však potrebuje ísť medzi ľuďmi inými cestami. Zmena, ktorá má priniesť posun k lepšiemu, nemá ísť cestou veľkého vonkajšieho presadzovania. Potrebuje vychádzať z niečoho úplne iného.

Skutočné zmeny, ktoré sú chcené Vôľou Stvoriteľa, a smerujú k harmonickému vývoju ľudského pokolenia, spočívajú vždy v prvom rade v osvojení si správneho budovania toho najrozhodujúcejšieho, čo sa zachvieva vo vnútri človeka – v jeho vôli k dobru a k čistému jednaniu s druhými.

Tento základ sa potrebuje stať vlastníctvom jednotlivcov a až z neho sa môžu postupne formovať vonkajšie podmienky a nastavenie súžitia s druhými.

Ak sa totiž toto preskočí, potom sa nakoniec vždy všetko zrúti. Ale ľudia sú nepoučiteľní a stále sa snažia presadiť svoje povrchné vnímanie toho, čo je správne.

Domnienky ľudí, že najprv musia zmeniť veľké vonkajšie pomery a potom sa to doplní vnútorným obsahom, sú nesprávne a idú proti Vôli Stvoriteľa, aj keď to môže byť myslené dobre.

Ľudia sa domnievajú, že veľké činy, meniace svet a dejiny, ospravedlňujú bolesť spôsobenú všetkému, čo je nepatrné. Dokonca pre to majú aj ľudové porekadlo: „Keď sa rúba les, lietajú triesky!“

Ale v tom sa obrovsky mýlia a netušia, že to nikdy nemôže byť ospravedlnením pre akékoľvek jednanie, ktoré surovo ubližuje menším a slabším. Vo stvorení to takto nebolo nikdy Stvoriteľom nastavené!

A práve preto ide takmer všetko ľudské jednanie prevažne proti Vôli Stvoriteľa, pretože nemá v sebe vedomie potreby súladu s celkom. Vedomie potreby brať ohľad na celok. To znamená, že nech robíme čokoľvek, nesmie to nikdy poškodzovať, alebo zraňovať celok.

Skutočné umenie života ľudského druhu spočíva v tom, že sa snaží usilovať o súzvuk s veľkou cestou pravého vývoja vo stvorení. A touto cestou je vždy len konanie ušľachtilého dobra. Dobra, ktoré nie je prejavované len v určitej záležitosti, k určitým ľuďom, alebo tvorom, ale dobra, ktoré sleduje všeobsiahlosť čistého a cnostného jednania úplne vo všetkom a voči všetkému. Jedine na tomto základe môže byť vybudované všetko veľké a najväčšie.

Tým najzákladnejším, v čom spočíva sila človeka, je správne utváranie ľudskej vôle a ľudského chcenia. A toto utváranie sa má opierať o to najčistejšie vnútorné naladenie človeka.

Čisté a dobré naladenie vyžaruje odtiene fialového druhu. Nečisté a nedobré naladenie vyžaruje kalnú mŕtvolnú žltú. Pre stvorenie je oveľa cennejší hoci i ten najslabší odtieň fialového druhu žiarenia, než veľké činy, ktoré zdanlivo menia vonkajšie veci a formujú históriu, avšak žiarenie to všetko doprevádzajúce potvrdzuje, že základ vyviera z prameňa, ktorý je pre Svetlo neprijateľný a zavrhnutiahodný.

No a tým prvotným a jediným správnym základom je to najčistejšie vrúcne chcenie človeka.

A pretože všetky veľké veci vyrastajú z tých najmenších, je dôležité venovať pozornosť práve tomuto pri všetkom, čo robíme. Úplne všetko sa musí odvíjať od čistého, vrúcneho chcenia ducha, šíriaceho fialové vyžarovanie, pretože jedine toto v sebe nesie základ pre požehnanú, svetlú výstavbu.