Hlbšie úvahy o živote

Všeobsiahle chcenie k dobru je základnou výbavou ľudskej duchovnej iskry na počiatku jej bytia. Mladučká duchovná iskra nemôže jednať inak, než tak, že je magneticky priťahovaná všade tam, kde sa nachádza radostné tvorenie a radostná výstavba.

Princípom dobra je prestúpená a túži ho stále prežívať, aby smela spoluvytvárať dobro a šťastie pre všetkých okolo seba.

Naše duchovné vnútro zo svojej podstaty potrebuje vždy znovu a znovu vyžarovať do priestoru svoje nadšenie pre život a túžbu po spolu zachvievaní sa s ostatnými ľuďmi v súlade s Vôľou Stvoriteľa, čiže čisto, spravodlivo a harmonicky.

Na Zemi, pri vtelení, to už však nie je také jednoznačné, pretože tu je treba prekonať všetky ostatné túžby. Lebo hmotných potrieb a túžob je veľmi veľa.

Je tu hlad, potreba spánku a určitého pohodlia. Je tu potreba telesnej blízkosti s druhými ľuďmi, potreba zaopatriť deti i všetky najbližšie osoby. A je tu ešte mnoho iného, čomu má byť učinené zadosť, ak ľudia chcú hovoriť o dobre prežitom živote na Zemi.

Na základe množstva týchto potrieb a množstva možností ich uspokojovania to vyžaduje od človeka určitú vnútornú zrelosť k tomu, aby správne dokázal prechádzať pozemským životom s trvale osvieteným vedomím nutnosti udržiavania všeobsiahleho chcenia k dobru tak, aby obstál ako ku Svetlu usilujúci ľudský duch.

Táto zrelosť spočíva v správnom citovom hodnotení všetkého, čo k človeku v živote prichádza a prináša mu najrozličnejšie prežívania.

Je to tiež spojené s potrebou stáť samostatne sám za seba, čiže s nutnosťou vymaniť sa z pút šedivej povrchnosti, v ktorej sa nachádza väčšina dnešnej spoločnosti.

Odvážni sú preto všetci tí, ktorí sa vydávajú na túto cestu i za cenu svojich chýb a omylov, aby v samostatnom vnútornom cítení hľadali správnu cestu životom.

To samozrejme prináša určité ťažkosti, a preto sa to často stáva dôvodom k sťažnostiam na nepohodlnosť hmotného sveta.

Všetko však ku nám prichádza preto, aby sme na tom dozrievali a poznávali, čo je v živote skutočne cenné. A tiež, aby v nás pri prežívaní najrozličnejších okamžikov ešte viac vzplanula túžba po všeobsiahlom chcení dobra, ako tej najlepšej cesty bytím nie len na Zemi, ale aj vo všetkých ostatných častiach stvorenia.

Avšak podmienkou pre to, aby sa všeobsiahle chcenie dobra mohlo aj viditeľne prejavovať, je získanie istého stupňa ušľachtilosti pri jednaní a vystupovaní v pozemských podmienkach života.

Preto sa je potrebné s vážnou dôslednosťou zamýšľať nad tým, že ušľachtilosť vo vonkajšom jednaní je dôležitou súčasťou zjasnenia nášho vnútra i celej našej osobnosti.

V tom všetkom sa môže človek rozvíjať úplne samostatne a nezávisle na druhých, pretože k tomu nepotrebuje nič iné, než vnútornú vôľu, trpezlivosť a trvalé zachvievanie sa vo všeobsiahlom chcení dobra.

Všetká námaha, vložená do pohybu na ceste nahor sa pre nás nikdy nestráca, ale naopak, vždy prináša svoje svetlé plody.

Nemusí to byť na prvý pohľad hneď viditeľné, ale všetko poctivé vrúcne úsilie o vzostup sa ihneď otláča do osudových vlákien človeka. Oči pozemských ľudí môžu takéto niečo ľahko prehliadnuť a nechať bez odozvy, ale tkáči vlákien osudu z toho čerpajú látku pre tkanie nových ciest človeka, ktoré k nemu raz iste dorazia, pokiaľ on vytrvá a od svojho snaženia byť dobrý neupustí.

Proti zdanlivo neprajným pozemským podmienkam stojí ako protiváha veľké tkanie vlákien osudu. Ono zachytáva všeobsiahle chcenie dobra v jasných vláknach zlatavého odtieňa, v čom spočíva budúce požehnanie pre takéhoto človeka. A toto požehnanie neplatí len pre krátky pozemský život, ale i pre jeho ďalšie putovanie jemnejšími úrovňami stvorenia.

Akí šťastní sú potom všetci tí, ktorí môžu pozorovať po odložení svojho fyzického tela, aké požehnanie ku nim prichádza z ich čistých a nezištne konaných prejavov dobra voči iným ľuďom počas života na Zemi.

A žiaľ, v ten istý čas tí, ktorí sa na Zemi považovali za dostatočne chytrých, aby svojim konaním dobra voči blížnym šetrili, alebo ho druhým úplne upierali, tí s hrôzou zisťujú, ako tým premeškali to najcennejšie, čo im mohol poskytnúť čas ich pozemského života.

Existuje totiž obrovský rozdiel medzi tým, čo je cenené ľuďmi na Zemi a tým, čo je cenené samotnými zákonmi stvorenia, reprezentujúcimi Vôľu Najvyššieho.

Rozdiel je tak priepastný, že ľuďom, ktorí sa ešte dokážu duchovne prebudiť, to v prvom momente prinesie veľké roztrpčenie nad sebou samými. Budú roztrpčení z toho, že sa nechali obalamutiť druhými v podsunutí lži, že konanie dobra sa nevypláca.

Beh zákonov Pána ich však bude neúprosne hnať ďalej, aby to všetko napravili a mohli byť opäť privedení na Zem, aby im bolo dopriate v novom živote znovu zápasiť o dobré chcenie vo svojom vnútri.

Takýchto však nebude mnoho, pretože veľká časť ľudstva sa odklonila od podstaty dobra natoľko, že im to už neumožňuje ďalší duchovný vývoj. Títo ľudia premeškali všetko, čo mohli.

Je to v skutočnosti prosté a jednoduché. Vo všeobsiahlosti a v celkovom naladení vnútra človeka k dobru spočíva páka, ktorá vedie všetko správnym smerom.

Každý, kto v súčasnosti vkladá do svojho chcenia len vôľu k dobrému a zároveň usiluje o ušľachtilosť vo svojich vonkajších prejavoch, je obklopený ochrannými žiareniami Svetla a s ich pomocou je vedený nahor, k výšinám duchovného domova.

Prebuďme preto v sebe vnútorné odhodlanie a odvahu k nastúpeniu cesty všeobsiahleho dobra.