Hlbšie úvahy o živote

Neexistuje žiadne oddelenie nášho sveta od druhého sveta. Všetko je vzájomne prepojené. Od schopnosti vnímať toto prepojenie sa ľudia vzdialili svojim materializmom, svojim jednostranným rozvíjaním rozumu a zanedbávaním citovej vnímavosti.

Ľudia nevidia, necítia a nevnímajú, ako svojim citovým, emocionálnym a mentálnym vnútorným prežívaním vysielajú silné žiarenie do jemnejších, neviditeľných úrovní. Je to ako zapnutie svetla v noci. A tak, ako svetlo v letnej noci začne k sebe okamžite magneticky priťahovať lietajúci hmyz, rovnako i každé silné ľudské vnútorné prežívanie začne k sebe priťahovať najrozličnejšie entity, žijúce v jemnejších sférach.

Na kvalite, alebo nekvalite nášho vnútorného prežívania potom záleží, aký druh entít to bude. Či tie zlé, alebo tie dobré. Zlé obklopia človeka a všemožne ho ovplyvňujú k ešte horšiemu. Aj dobré obklopia človeka a ovplyvňujú ho k lepšiemu, čistejšiemu a svetlejšiemu.

Ukážme si teraz dve najsilnejšie vnútorné prežívania, ktoré majú schopnosť najintenzívnejšej príťažlivosti entít z jemnejších sfér.

V negatívnom zmysle je to strach. Strach je silné negatívne vnútorné prežívanie, ktoré sa v jemnejších sférach rozsvieti ako červené výstražné svetlo. Každé vyžarovanie strachu je okamžite zaregistrované jemnejšími entitami a ony sú priam magneticky priťahované k dotyčnému človeku. Obklopia ho a podnecujú ho k čoraz väčšiemu strachu, pretože týmito nízkymi energiami sa živia.

Každý človek plný strachu sa stáva živiteľom negatívnych entít a zároveň sa tým on sám zaťažuje čoraz väčšou negativitou, na základe ktorej klesá jeho duša do čoraz nižších a temnejších sfér. Človek v hmotnom tele síce toto klesanie vlastnej duše necíti, ale po smrti sa to pre neho stane viditeľnou a hmatateľnou realitou. Preto by sa mali ľudia varovať strachu.

Prečo je však v súčasnosti okolo nás toľko vecí, ktoré vyvolávajú strach, obavy a úzkosť?

Je to dielo temna a jeho pozemských prisluhovačov, snažiace sa vohnať čo najviac ľudí do spárov strachu, spraviť z nich emocionálnych živiteľov temna a nakoniec ich úplne strhnúť do temnej záhuby.

Strach z budúcnosti, strach o rodinu a o deti, strach zo straty zamestnania, strach z neschopnosti splácať hypotéku, strach z vojny a podobne, to všetko je negativita, ktorá živí negativitu a strháva do čoraz väčšej negativity a zatemnenia duše.

Za takéhoto stavu a za existencie takéhoto množstva strachov je napríklad úplne šialené dobrovoľne sa vystavovať ďalšiemu vyvolávaniu strachu trebárs sledovaním hororov, vnímaných ako odreagovanie. Emócie strachu, vyžarované počas filmu totiž k divákom okamžite priťahujú temné entity, ktoré ich následne vnútorne ovplyvňujú nie len ku stupňovaniu strachu, ale i k mnohým iným negatívnym a zlým veciam. Ľudia by nikdy nemali žiť svoje životy ustavične obklopení suitou negatívnych entít, ktoré ich ovplyvňujú k zlému a všemožne bránia rozvíjaniu toho, čo je čistejšie a svetlejšie.

Toľko k negatívnej emócii strachu a teraz sa pozrime na protipól. Pozrime sa na najvýraznejšiu vnútornú emóciu, ktorá k človeku priťahuje svetlé entity a povznáša ho nahor, zatiaľ čo pri strachu a iných negatívnych emóciách to funguje naopak a človek je hrubo strhávaný nadol.

Najpozitívnejšou vnútornou emóciou u človeka je radosť. Radosť je doslova požehnanie! Radosť zjasňuje našu dušu! Radosť našu dušu povznáša a dvíha ju nahor. Radosť nás spája so všetkými svetlými entitami, žijúcimi v našom stvorení v jeho jemnejších sférach. Spája nás s prírodnými bytosťami, radostne tvoriacimi vo svete prírody a spája nás s duchovnými bytosťami, radostne tvoriacimi v duchovnej ríši.

Radosť nás spája aj so Stvoriteľom, ktorý nám daroval naše bytie vo stvorení na to, aby sme sa v ňom tešili a prežívali radosť. Radosťou sme spojení so Svetlom, Svetlo k nám prichádza a pozdvihuje nás k Svetlu.

Toto všetko spôsobuje čistá detská radosť z tých najobyčajnejších vecí. Radosť zo svojho vlastného bytia, radosť z možnosti jestvovať a z možnosti tvoriť a pracovať v Pánovom stvorení Jemu ku cti. Niet väčšieho požehnania, ako je čistá, prostá detská radosť, ktorá je cestou k Svetlu a k našej domovine, k duchovnej ríši.

Ako je ale možné žiť v dnešnej dobe v takejto radosti? Kde ju nájsť a ako sa k nej dopracovať?

Nájsť a čerpať ju môžeme napríklad v prírode, ktorej krása a sviežosť je výsledkom radostného tvorenia prírodných bytostí. Avšak nájsť pravú radosť v jej plnohodnotnosti môžeme jedine v dôvere v Boha. V dôvere v jeho Múdrosť, Spravodlivosť a Lásku, s ktorou riadi svety i náš vlastný osud. Ak budeme žiť svoje životy v súlade s princípmi Jeho Lásky a Spravodlivosti, musíme skôr alebo neskôr dospieť k prežívaniu čistej, prostej radosti. A táto radosť nás bude povznášať stále viac a viac, až do blízkosti Pána, ktorý je Zdrojom a Darcom všetkej radosti.

Naopak strach je dôsledkom absencie dôvery v Pána. Strach je dôsledkom sklamanej dôvery v niečo iné, ako je Pán. Dôvery v peniaze, dôvery v matériu, dôvery v iného človeka, dôvery v slávu alebo vo vysoké postavenie, dôvery v množstvo iných svetských vecí, ktoré sú však nestabilné a permanentne sa rúcajú. A z tejto nestability a možnosti zrútenia pramení strach, ako dôsledok materialistickej neistoty.

Istota je len v Pánovi! Je to istota, presahujúca pozemský život a poskytujúca dôvod k pravej radosti. Všetko ostatné je neisté a vedie ku strachu. Preto zahoďme všetok strach a staňme sa deťmi radosti. Tešme sa a radujme sa v Pánovom stvorení, pretože všetko, čo sa nám v ňom deje, sa deje pod ochrannými krídlami Jeho veľkej Lásky a Spravodlivosti.

A ak máme dojem, že sa nám deje niečo zlé, bude to s najväčšou pravdepodobnosťou iba dopad Pánovej Spravodlivosti, ktorá nám prináša nevyhnutné vyrovnanie našich vlastných minulých negatívnych činov, aby sme po tomto vyrovnaní a zaplatení účtu mohli o to viac poznávať Jeho veľkú Lásku.

Nie, nie je nijaký dôvod na strach, alebo obavy! Je dôvod iba na radosť!