Hlbšie úvahy o živote

Reč je dar. Je to schopnosť prezentovať seba samého, svoju osobnosť, svoje názory, postoje a hodnoty. Je to jeden zo základných spôsobov, ako zviditeľniť to, čo v nás vnútorne žije a čo nami hýbe.

A pretože ide o dar nesmiernej ceny, samotný syn Boží Ježiš Kristus nás upozornil na to, akým spôsobom máme svoju reč správne používať. Povedal: „Vaša reč nech je áno, alebo nie! Čo je nad to, je od zlého!“

Slová Krista, ktorý nás poznal lepšie, ako my poznáme sami seba, sú výstrahou a upozornením na ľudský sklon zneužívania daru reči prostredníctvom prázdneho, bezmyšlienkovitého a povrchného tárania.

Hovoriť veľa a bez hlbšieho uváženia je nešťastie, pretože takýto spôsob reči stojí proti zákonom stvorenia a nie je v súlade s Vôľou Stvoriteľa. Lebo povrchné reči vedú k povrchnosti a šíria povrchnosť!

Deje sa to tak preto, lebo ľudské slovo v sebe nesie odlesk tvorivosti Pánovho Slova, ktoré stvorilo svet. A preto má aj ľudské slovo určitú mieru schopnosti formovať svet okolo seba. Preto slová hodnotné a hlboké majú schopnosť formovať hodnoty, a slová bezmyšlienkovité a povrchné formujú povrchnosť.

Svojim zneužívaním reči povrchnosťou a bezmyšlienkovitosťou sme sformovali náš svet do povrchnosti. To hlbšie a hodnotnejšie je odsúvané do úzadia, pretože masami je žiadaná iba nenáročná, bezmyšlienkovitá povrchnosť. Viď noviny, časopisy, knihy, filmy, divadlo, alebo i vzťahy. Všetko kĺže iba po povrchu a na najvyššie priečky spoločnosti sa dostávajú ľudia so schopnosťou hovoriť, pričom nie je podstatné, akú má vlastne skutočnú hodnotu to, o čom hovoria. Takzvaná komunikatívnosť“ je dnes niečo, čo je žiadané a čo letí.

Ale všetko malo a mohlo byť inak, keby sme nezneužívali daru reči. Keby sme nehovorili len tak do vetra a len preto, aby sme hovorili. Keby sme hovorili oveľa menej, uvážlivo a premyslenejšie. Keby naše slová neboli prázdne, ale stali sa nositeľmi hodnôt. Hodnôt pravých, morálnych, vyšších a večných! Takéto hodnoty mala a má niesť naša reč. Ak ich nemá a postráda, treba voliť radšej mlčanie. Treba byť radšej ticho.

Najvypuklejším príkladom takéhoto zneužívania je zaobchádzanie so slovom Boh, ktoré sa častým používaním neuveriteľne znehodnocuje. Aké iné by to ale bolo vtedy, keby toto najvznešenejšie zo všetkých slov ľudia vyslovovali iba vo chvíľach posvätnej úcty, ktorá by im ho dovolila iba šepkať, aby zostalo uchránené od každého znesvätenia. Správnym a úcty plným spôsobom by nám mohlo používanie tohto najvznešenejšieho slova sprostredkovať nezvyčajnú silu žiarenia Svetla a učiniť našu životnú dráhu cestou Svetla.

A takýmto spôsobom, skrze povrchnosť v reči, znehodnocujeme i všetky ostatné slová, pretože vo svojej prázdnote nemôžu ľuďom sprostredkovať svoju autentickú silu a tvorivé energie. A musíme si tiež uvedomiť, že ani z rečí plných nenávisti, závisti, zloby ohovárania, posmechu, alebo odsudzovania nemôže vzniknúť nikdy nič dobrého a nemôžu priniesť žiaden vzostup. Ani človeku, ani spoločnosti.

Dajme preto svojim slovám váhu! Hovorme menej, ale hodnotne! A stojme za svojimi slovami! Tým získa naša reč vážnosť a prestane byť povrchným táraním.

Neznamená to však, že máme byť stále vážni. Máme byť radostní a súčasťou nášho života má byť aj humor. Ale aj naša veselosť a humor musia mať svoju hodnotu! Nesmú skĺznuť k nehodnotnému, nečistému a neušľachtilému, pretože každá nízkosť a nečistota špiní našu vnútornú osobnosť. Nečistými, dvojzmyselnými, oplzlými, vulgárnymi a nízkymi rečami neformujeme nikdy nič pozitívne, a takýmto rečami vydávame i viditeľné svedectvo o svojej vlastnej osobnosti, prerastenej nedôstojnou vnútornou nečistotou.

Ďalšia dôležitá vec je vedieť o tom, akým spôsobom sa v našich slovách napĺňajú účinky zákonov stvorenia. Mnohí si myslia, že energie zákonov stvorenia sa v slovách napĺňajú v tom zmysle, ako sú vyslovené. V tom zmysle, akým spôsobom sa o niečom hovorí. Nie je to ale tak! Energie v slovách prúdia v zmysle toho, aké je pri reči naše najvnútornejšie chcenie, ktoré sa neraz ostro odlišuje od zmyslu nami vyslovovaných slov. Preto môžu mať dve rovnaké slová, vyslovené s rôznymi vnútornými pohnútkami, úplne iný dosah a iné pôsobenie. Jedno môže pôsobiť pozitívne, konštruktívne a budujúcim spôsobom, zatiaľ čo druhé negatívne, rozkladne a deštruktívne.

Pozitívnu hodnotu každému svojmu slovu a pozitívnu hodnotu jeho vonkajšiemu pôsobeniu môžu dať iba naše najušľachtilejšie a najčistejšie vnútorné pohnútky. Ak však vyslovujeme hoci aj tie najvznešenejšie slová, ale uvažujeme nízko a chceme nimi iba zakryť svoje pravé, nekalé a nečisté vnútorné pohnútky, naše slová sú lož a vnášajú do nášho okolia i do spoločnosti rozklad.

Práve kvôli tomu je dnešná moderná spoločnosť v takom hlbokom hodnotovom rozklade. Je to preto, lebo krásne znejúce slová sú vo väčšine prípadov vedomou lžou, skrývajúcu zvrátenosť, nečistotu a zvrhlosť skutočných vnútorných pohnútok. Ľudia svojim pokrytectvom, ktoré inak myslí a inak hovorí, klamú len sami seba, ale nemôžu oklamať zákony stvorenia, prinášajúce vonkajšie naplňovanie slov nie v zmysle ich znenia, ale v zmysle vnútorných pohnútok toho, kto ich vyslovuje. Preto prežívame súčasný hodnotový rozklad spoločnosti.

Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že správneho, konštruktívneho a budujúceho používania reči môže dosiahnuť len človek, snažiaci sa o vnútornú čistou a dobro. Jedine vážna snaha o čistou a dobro, spojená s uvážlivým a nie nadmerným používaním reči dáva každému z nás tie najlepšie predpoklady k tomu, aby sme boli schopní používať daru reči správnym spôsobom a prinášať ním do spoločnosti mier, harmóniu a vzostup.

Majme na pamäti múdre pravidlo, že hovoriť je striebro, ale mlčať zlato. Nedomnievajme sa, že ticho je niečo trápne, čo má byť vyplnené hovorením o niečom, nech už je to čokoľvek. Nie je to tak, pretože ušľachtilé mlčanie je oveľa hodnotnejšie, ako prázdne reči.

A pamätajme, že každý z nás raz bude súdený za všetky svoje slová, ktoré vyslovil. Podľa toho, aké hodnoty v sebe niesli a aké vnútorné postoje sa za nimi skrývali, budeme buď odsúdení, alebo ospravedlnení.