Hlbšie úvahy o živote

Považujem za nevyhnutné zmieniť sa o najväčšom precedense a protirečení, ktoré obsahuje vierouka takmer všetkých súčasných kresťanských cirkví. Je ním, svojim spôsobom, obhajovanie a schvaľovanie vraždy Pána Ježiša.

Z prostého faktu surovej vraždy bol totiž nesprávnym myšlienkovým pochodom celkom nelogicky vykonštruovaný akt obete, ktorú bolo nutné vykonať pre spásu hriešneho ľudstva.

Vražda nevinného človeka však bola, je a vždy bude proti ľudským zákonom, ako aj proti Zákonom tohto stvorenia. Bez výnimky! Bude vždy proti vôli Najvyššieho, ktorý kedysi predsa úplne jednoznačne prehlásil: Nezabiješ!

A vari ten, kto je Zákon sám, vari ten, kto je Láska, Dobrota a Milosrdenstvo, ten, kto je darcom, ochráncom a udržovateľom života, vari ten by jedinú možnosť spásy ľudstva videl v nutnosti surovej vraždy vlastného Syna?

Stvoriteľom bolo jasne povedané: Nezabiješ! Nijaká násilná smrť, spôsobená rukou iného človeka nenesie v sebe nič pozitívneho. Kto sa teda vo svojej povrchnosti a bez vlastného, hlbšieho zamyslenia sa nad pokrivenými náukami prikláňa k vykonštruovanej teórii o nutnej obeti Pána Ježiša na kríži, ten sa jednoducho rúha do tváre Tvorcovi univerza, ktorý je predsa Láska, a ktorý by práve z tohto dôvodu nikdy nič podobného nevyžadoval.

Všetci mysliaci a predovšetkým zdravo cítiaci ľudia musia totiž vedieť, že Kristus neprišiel na zem preto, aby bol zavraždený na kríži. Spamätajme sa konečne z tohto omylu! Vraždou, teda niečím, stojacím proti Zákonom Najvyššieho, predsa nemôže byť svet spasený!

Všetka spása spočívala a doposiaľ spočíva len a len v prinesení Slova Pravdy. V prinesení čistej náuky, ktorá má byť pre ľudí praktickým návodom, ako žiť, myslieť, hovoriť a jednať. Ak sa jej ľudia budú držať, stanú sa šťastnými už na zemi a ich cesta k šťastiu bude pokračovať aj ďalej, po odložení pozemského tela.

Spása spočíva jedine v našom osobnom očistení sa od všetkého nesprávneho a zlého. My sami, svojim vlastným úsilím musíme „vybieliť svoje rúcha“ a stať sa čistými. My sami musíme pevným chcením k dobru odčiniť všetky svoje predchádzajúce viny. Iba my sami musíme vyrovnať všetky svoje účty „až do posledného haliera“.

Áno, určite že bez milosti Najvyššieho by sme toho neboli schopní. Avšak táto veľká milosť spočívala v prinesení čistej náuky, ako ukazovateľa jedinej správnej cesty, ktorou sa má a musí uberať naše dobré chcenie, ak naozaj túžime dospieť ku spáse.

A keďže ľudstvo vlastným mudrovaním stratilo túto pravú a priamu cestu k spáse, z nesmiernej milosti Najvyššieho smel prísť na zem jeho Syn a priniesť ono stratené poznanie, ukazujúce ľuďom, ako cítiť, myslieť, konať a hovoriť, aby sme mohli opäť kráčať nahor, smerom k Svetlu. V prinesení Slova Pravdy teda spočíva jadro a samotná podstata veľkého spasiteľského diela Pána Ježiša Krista.

Keďže ale vtedajší, vysokí predstavitelia židovskej cirkevnej obce videli v jeho osobe „konkurenta“, ku ktorému chodili s dôverou celé zástupy, takže sa nakoniec začali báť o svoju moc a vplyv nad masami, títo ľudia, cítiac sa sami ohrození, hľadali a napokon aj našli „konečné riešenie“ celého problému, ktorým bola fyzická likvidácia.

Zmienený čin však nebol Božím plánom! On, ktorý je Láska, predsa nezahŕňa do svojich plánov vraždu! To je niečo úplne absurdné.

Práve naopak! Tento čin bol vzburou proti Stvoriteľovi! Bol snahou navždy umlčať Pravdu, ktorá sa v temnotách tejto zeme začínala šíriť ústami Syna Najvyššieho až príliš silne.

Takýto je teda skutkový stav veci bez mylných a účelovo pokrivených výkladov. Je naozaj ten najvyšší čas, aby sme vo svojej povrchnosti a plytkosti myslenia prestali už konečne považovať neľudskú vraždu Syna Božieho na kríži za vrcholné dielo spásy. Rúhame sa tým Tvorcovi, ktorý je Láska a z ľudskej surovosti, nízkosti a zverskosti, ktorá bola čohosi podobného schopná, robíme vo vlastnej pokrivenosti myslenia niečo veľké. Niečo, čo podľa ľudskej mienky, tvorilo nevyhnutnú súčasť „vykupiteľského diela“ Vyslanca Svetla na zemi.