Hlbšie úvahy o živote

Všetko zlo pochádza z neznalosti, nerešpektovania, alebo vedomého ignorovania Zákonov stvorenia. Jestvujú štyri základné Zákony, na ktorých stojí a prostredníctvom ktorých bezchybne funguje celé univerzum. Sú to:

Zákon tiaže

Zákon spätného účinku

Zákon príťažlivosti rovnorodého

Zákon pohybu

Povedzme si niečo napríklad o Zákone tiaže. Keď vyjdeme na skalu a skočíme z nej, budeme sa samozrejme rútiť strmhlav nadol, aby sme nakoniec, na základe železných účinkov spomínaného Zákona, našli na dne útesu svoju smrť.

Ak sa ale z tej istej skaly vznesieme na balóne, nebudeme padať, ale naopak, očakáva nás príjemný, vyhliadkový let, ba dokonca ešte i stúpanie do väčších výšin.

Ide o jednoduchú fyzikálnu zákonitosť, ktorá však platí absolútne rovnako aj v duchovnej oblasti. Aj tu nás totiž všetko ťažké, čiže zlé city, myšlienky, jednanie a slová strhávajú nadol, akoby do priepasti. A naopak, všetko ľahké, čiže čisté, dobré a ušľachtilé nás vynáša nahor, do Výšin, v ústrety šťastiu, radosti a blaženosti.

V súlade s týmito Zákonmi bolo ľudstvu darované Desatoro prikázaní. Kto dodržuje Desatoro, žije v súlade so všetkými, vyššie spomínanými Zákonmi stvorenia.

Ukážme si to na tomto príklade:

Prvé prikázanie hovorí: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, nebudeš mať iných bohov, ktorým by si sa klaňal“. Syn Boží, žijúci pred 2000 rokmi, vyjadril to isté trochu inými slovami: „Milovať budeš svojho Pána, celým svojim srdcom, celou svojou mysľou a celou svojou silou“.

Ako ale toto, jedno z najdôležitejších upozornení, súvisí so štyrmi, na začiatku spomínanými Zákonmi, celkom konkrétne so Zákonom tiaže?

Bolo nám ním v podstate povedané asi nasledovné: „Človeče, máš iba dve voľby: Buď svoje cítenie a myslenie upriamiš nahor, k dobru, čestnosti a spravodlivosti, čiže k Tvorcovi, z ktorého všetko dobro pochádza. Alebo naopak, odvrátiš sa od neho a budeš hľadieť iba nadol, na hmotu, na ktorú zameriaš všetko svoje cítenie a myslenie, čo však bude mať za následok tvoje postupné zaťažovanie sa negativitou a nečistotou najrozličnejšieho druhu.

V prvom prípade budeš duchovne, ale aj pozemsky stúpať, kým v druhom prípade sa budeš „zaťažovať“ čoraz viac a viac, aby si nakoniec, ako po strmhlavom páde, našiel na dne priepasti svoju definitívnu duchovnú smrť, ktorá bude iba nevyhnutným dôsledkom tvojho osobného nerešpektovania účinkov železného Zákona tiaže.“

Žiaľ, pozemské ľudstvo sa ignorovaním takmer všetkých, vyššie spomínaných, dobrých rád, vlastnou svojvôľou a negativitou v myslení, cítení, rečiach a jednaní podobá človeku, beznádejne sa rútiacemu do priepasti. Pri tomto svojom páde sa ľudstvo, ako celok, bolestivo zraňuje o skalné výbežky, ktorými sú rôzne tragické vrcholové momenty v jeho dejinách, ako napríklad bieda, hlad, vojny, krízy, prírodné katastrofy, atď. No a konečným zavŕšením katastrofálneho pádu môže byť iba jediné – definitívna záhuba!

Záchrana je však ešte stále možná! Spočíva v duchaprítomnom uchopení záchranného lana ešte v poslednej chvíli pred dopadom. Týmto záchranným lanom je znalosť Zákonov stvorenia a následne, nastavenie nášho cítenia a myslenia, ako aj reči a jednania do súladu s nimi. Jedine takto dokážeme zastaviť náš osobný pád i pád celej civilizácie. Jedine takýmto spôsobom sa potom môžeme postupne začať šplhať ku Svetlu, Pravde a Spravodlivosti, čoraz viacej sa vzďaľujúc od miesta istej záhuby.

Čo je teda zlo? Zlo je ovocím neznalosti, nerešpektovania, alebo vedomého ignorovania Zákonov stvorenia. Jeho čas je však presne vymedzený. Zlo totiž začína dobrovoľným skokom do priepasti, spočívajúcim v svojvoľnosti, nečistote a negativite nášho cítenia i myslenia, a končí definitívnou záhubou na dne priepasti.

Samozrejme, z hľadiska diania vo stvorení a dejín civilizácie na našej planéte ide o veľký časový úsek, ak ho porovnávame s pádom človeka zo skaly, ktorý trvá iba niekoľko sekúnd. Ale žiaľ, čo sa týka konečného efektu, ten je v oboch prípadoch rovnaký – zničenie! Železné Zákony stvorenia totiž nemožno ignorovať v nijakom prípade. Ani z nevedomosti! Lebo každý, kto tak činí, či už jednotlivec, alebo hoci aj celé ľudstvo, musí dopadnúť rovnako, ako keby neuvážene skočil zo skaly.