Hlbšie úvahy o živote

Tento článok je o spojení prežívania radosti s duchovným vzostupom človeka. Je o tom, aký obrovský význam má radosť v našom živote. Na jej krídlách sa môžeme, ba dokonca máme vzniesť k výšinám.

Najúžasnejšie na celej veci je to, že radosť je niečo, čo zažil a dennodenne prežíva úplne každý z nás. Tento moment je potrebné len vedomejšie uchopiť a správne využiť, a on nám prinesie stonásobne väčšie požehnanie, ako nám prináša dnes.

V prvom rade si je treba uvedomiť, že radosť je darom Stvoriteľa, pretože Stvoriteľ chce, aby sa všetky bytosti a všetci tvorovia v jeho stvorení radovali. Preto nám bol darovaný dar vedomého bytia. Pre radosť našu i radosť Božiu.

V tomto je skryté pochopenie podstaty fenoménu radosti. V tomto je skryté pochopenie jej významu a hĺbky. Pochopenie spočíva v tom, že vo chvíľach prežívania radosti sa dostávame do spojenia so Stvoriteľom, v naplnení jeho priania, aby všetky bytosti v jeho stvorení boli šťastné a radovali sa.

Reálne to teda znamená, že vo chvíľach, kedy prežívame radosť, či už veľkú, alebo malú, by sme si mali uvedomiť vzácny okamžik nášho prepojenia so Stvoriteľom. Ak si to uvedomíme, naša radosť úplne automaticky a prirodzene prerastie do vďačnosti. Do vďačnosti, smerovanej nahor k Stvoriteľovi za radosť, ktorú prežívame. Tak sa naša radosť premení v modlitbu. V modlitbu vďaky Stvoriteľovi za dar prežívania radosti v jeho stvorení. V modlitbu vďaky za dar obyčajnej, prostej radosti zo života. Za dar radosti z nového dňa. Za dar radosti z detí a rodiny. Za dar radosti z práce a tvorenia. Za dar radosti z prírody. Za dar radosti z pohybu.

Každodenný život prináša každému z nás stovky momentov drobných i väčších radostí. V ich spolu prežití s vďačnosťou sa máme možnosť prostredníctvom každej z nich povzniesť k Stvoriteľovi. Toto je prvý a kľúčový rozmer radosti, budujúci a upevňujúci náš vzťah k Stvoriteľovi. Tento vzťah je tým najcennejším, čo ľudská duša má a čo môže získať.

To, čo dnes chýba radosti ľudí, je znalosť jej prepojenia so Stvoriteľom. Bez znalosti tohto prepojenia ich radosť doteraz neprerástla do vďačnosti, a preto zostáva jalová a neplodná.

Pochopenie druhého rozmeru radosti logicky vyplýva z toho prvého. Ak totiž v radosti, spolu prežitej s vďačnosťou dosiahneme spojenie so Stvoriteľom, skrze toto spojenie k nám môžu prúdiť zhora všetky jeho pomoci. V našom prežívaní radosti a vďačnosti sa stávame doslova obklopení a obkolesení pomocami Zhora. Rozjasnením našej duše v momente radosti sa vnútorne otvárame žiarivému jasu Svetla Božieho, ktorého požehnanie, pomoc a ochrana začnú okamžite prúdiť ku každému, u koho je k tomu vytvorená vhodná pôda. Stvoriteľ poznáva svojich prostredníctvom svetla radosti v ich duši a zahŕňa ich požehnaním.

Kto sa raduje a je vďačný, s tým je Pán! Tomu pomáha a ochraňuje ho! Preto sa radujme a buďme vďační! Zvlášť v dnešnej dobe, ktorá nás chce svojou enormnou negativitou pripraviť o radosť. Nedajme si ju však vziať, pretože každý, kto podľahne obavám, strachu, úzkosti, depresii, dezilúzii, sklamaniu a podobným emóciám predsa jasne vníma, ako jeho duša oťažie pochmúrnym vnútorným naladením. Ako sa v nej zotmie.

Pochmúrne, temné a negatívne naladenie duše nás odpája od Svetla a púta k temnote. V protiklade k tomu naopak radosť rozjasňuje naše vnútro a v zjasnení našej duše nachádzame spojenie s jasom Svetla Božieho. Prostredníctvom radosti a vďačnosti sa stávame deťmi Svetla, ochraňovanými Svetlom. A naopak, prostredníctvom chmurného a negatívneho naladenia duše sa spájame s temnotou, a sme ňou strhávaní do čoraz väčšieho temna.

Tretím rozmerom radosti je detsky radostné presvedčenie vo víťazstvo Svetla a Dobra na zemi. Vo víťazstvo Stvoriteľa a jeho Vôle.

V dnešnej, mimoriadne negatívnej dobe, mnohí ľudia stratili vieru v dobro a v jeho víťazstvo. Zmalomyseľneli a prestávajú veriť, že by dobro, spravodlivosť, čestnosť, čistota, alebo ohľaduplnosť mohli zvíťaziť. Rozumovo racionálne vnímanie reality ich utvrdzuje v tom, že to nie je možné. Že zlo je na zemi už natoľko silné, že sa to nedá.

Takéto pesimistické uvažovanie však nie je nič iného, ako pochmúrne pútanie sa k temnu. Je ho však možné ľahko prekonať radosťou, stojacou mimo spútavajúcu racionalitu rozumu. Radosť neuvažuje, nekalkuluje a neporovnáva. Radosť tryská a vo vďačnosti smeruje nahor. Všetky chmáry dezilúzie prekonáva radostné presvedčenie vo víťazstvo Svetla, Boha a jeho Vôle, pretože ide o silu, ktorej nemôže nič odolať. Lebo tam, kde sa objaví Svetlo a začne žiariť, nemá žiadne temno šancu a musí ustúpiť.

A skrze takéto radostné presvedčenie ľudí môže potom skutočne prúdiť víťazná sila Svetla až dolu k zemi a zdolávať temno. Znamená to teda, že vlastným radostným presvedčením vo víťazstvo síl Svetla a Dobra, napomáhame a prispievame k reálnemu víťazstvu týchto síl na našej zemi. Rozum bude tieto skutočnosti neustále spochybňovať, ale ak do toho vložíme žiarivý prvok radosti, zmiznú všetky pochybnosti a víťazstvo Svetla sa stane skutočnosťou.

No a štvrtým rozmerom radosti je radostné presvedčenie v možnosť uzdravenia. Súčasťou Lásky Stvoriteľa ku všetkým ním stvoreným bytostiam je schopnosť tejto Lásky uzdravovať z chorôb. Presne tak, ako to kedysi robil Kristus, ktorý bol vtelenou Láskou Božou.

Kristus však neuzdravil všetkých. Uzdravil len niektorých. Len tých, ktorí mali pevnú vieru, že je toho schopný, a že to môže urobiť. V takomto prípade vždy potom povedal: „Tvoja viera ťa uzdravila“.

Láska Božia je však stále živá! Bola tu pred Kristom a je tu aj po Kristovi! A s ňou je tu stále i schopnosť liečiť a uzdravovať. Ibaže ľudia nevyužívajú túto možnosť. Stratili vieru v to, že je to možné. Uverili doktorom a modernej medecíne. Uverili vedcom, farmaceutickým spoločnostiam a ich liekom. Uverili v šikovnosť racionality moderného človeka, ktorý je schopný vyvinúť lieky na všetky choroby.

Súčasná, všeobecná rozumová racionalita ľudí, popiera a spochybňuje možnosť liečenia prostredníctvom Božej Lásky. Rozum tomu neverí, rozum to spochybňuje a rozum to popiera. Tým však, že to popierame, sa sami vnútorne pripravujeme o túto možnosť a zostávajú nám už len doktori, vedci, farmaceutické spoločnosti a ich lieky.

Avšak všetky pochybnosti rozumu môže akoby šmahom ruky zhodiť zo stola radosť. Prosté, detsky radostné presvedčenie v uzdravenie prostredníctvom Božej Lásky. Lebo v takomto, detsky radostnom presvedčení, niet jedu rozumu, ani jeho nekonečných pochybností, a preto môže byť vypočuté. Môže byť vypočuté preto, lebo k duši človeka, žiariacej radostnou dôverou vo vyliečenie prostredníctvom Pánovej Lásky, môže úplne bez prekážok a neskalene prúdiť táto Láska, aby posilnila ducha a uzdravila telo.

Zázrak, taký ako za čias Krista, sa môže stať kedykoľvek! I dnes! Iba je k tomu treba tak, ako vtedy, pevná viera a radostné presvedčenie. A samozrejme, i snaha o vlastné polepšenie, bez ktorého to nejde. Takýto je teda štvrtý rozmer radosti, popierajúci pochybnosti rozumu, znemožňujúce zázrak uzdravenia.

A preto sa radujme! Radujme sa zo života a z možnosti tvoriť čokoľvek užitočné, pekné a dobré. Radume sa z ľudí okolo seba, z prírody, z pohybu a z mnohých iných vecí, pretože náš Pán chce, aby sme sa radovali, a aby bolo naše bytie plné radosti.

A vynasnažme sa, aby sa v našej radosti ozývala vďačnosť. Vďačnosť za všetky tieto úžasné dary. Vďačnosť, smerovaná k nášmu dobrotivému Otcovi nebeskému, ktorý nám všetko toto daroval a umožňuje prežívať. A plnosť jeho požehnania sa bude vznášať nad nami.

PS. Keď hovoríme o radosti, nedá mi nespomenúť svet prírodných bytostí, ktoré spravujú prírodu a všetko, čo sa v nej deje. Pôsobenie týchto bytostí je naplnené radosťou. Je naplnené radostným tvorením v súlade s Vôľou Najvyššieho, ktorú s radostným nadšením vtláčajú do chodu prírodného diania. V ich radostnom pôsobení ku cti Božej sa im máme stať podobní.