Oprávnená kritika hypnózy

Hypnóza je zahrávanie sa s ľudskou psychikou, ktoré má ďalekosiahle a mimoriadne škodlivé účinky. Škodlivé účinky, ktoré ani zďaleka nevyvážia prípadné pozitíva. Tieto pozitívne výsledky totiž vždy bývajú prevažne hmotného a viditeľného charakteru, kým spomínané škodlivé dôsledky naopak zostávajú latentného, skrytého a duševného charakteru, ktoré sa navonok prejavia až s pomerne veľkým časovým odstupom.

Jedným zo zásadných negatív je narušenie, alebo perforovanie aury, to znamená ochranného obalu jemnejšieho vyžarovania, ktorý sa nachádza okolo každého z nás. Tento obal nás chráni pred rôznymi druhmi vyžarovaní univerza. Za normálneho stavu rozhoduje jedine človek sám prostredníctvom svojej slobodnej vôle, ktoré z nesmiernej škály vyžarovaní ľudského citového a myšlienkového sveta, ako i iných svetov a úrovní k sebe cez ochranný obal aury pripustí.

Ak ale v ochrannom obale vznikne z nejakého dôvodu štrbina a on sa stane priepustným, môžu potom k človeku prenikať bez toho, že by to sám mohol ovplyvniť, rôzne nízke, nečisté a negatívne neviditeľné vplyvy, ktoré ho psychicky a osobnostne poškodzujú.

Čo sa teda vlastne deje pri hypnóze?

Hypnóza je navodenie určitého druhu umelým spôsobom vyvolaného spánku, pri ktorom sú tlmené niektoré časti mozgu, kým zase činnosť iných častí mozgu zostáva naopak aktívnou. Mozog teda v danej chvíli nefunguje komplete ako jeden celok. Vraví sa tomu stav zmeneného, alebo zúženého vedomia.

Mozog sa skladá z dvoch základných častí. Jednou je veľký rozumový mozog a druhou malý, citový mozog. Naša osobnosť a naše najvnútornejšie ja sa prejavuje činnosťou malého mozgu. Malý mozog ovplyvňuje svojim bezprostredným vyžarovaním mozog veľký, čo znamená, že aký naozaj vo svojom vnútri sme, také je potom aj naše myslenie.

Vyžarovanie malého mozgu teda utvára podstatu našej osobnosti, ktorá sa následne navonok prejavuje myslením a myšlienkami, vznikajúcimi vo veľkom mozgu a v ďalšom slede samozrejme slovami a činmi.

Pri hypnóze však dochádza k stlmeniu činnosti malého mozgu a k zachovaniu aktivity iba mozgu veľkého. V čom sa pri tom skrýva zrada?

V tom, že v procese hypnózy dávame jednak hypnotizérovi a jednak akýmkoľvek neviditeľným okolitým vplyvom možnosť pôsobiť na náš veľký mozog bez ochranného vyžarovania malého mozgu. Vyžarovanie malého mozgu by totiž pri normálnej funkcii nikdy nepripustilo, aby sa ku nám dostalo niečo nerovnorodé.

Keďže ale hypnózou je malý mozog vyradený z aktivity, neaktívnym sa stáva i jeho ochranné vyžarovanie smerom k veľkému mozgu, a práve toto spôsobuje narušenie aury, cez ktoré potom môžu úplne bez ochrany prúdiť rôzne negatívne emocionálne a myšlienkové vplyvy, ktoré by pri normálnom vyžarovaní celkom špecifického charakteru našej osobnosti ku nám nikdy nemohli preniknúť.

Ak teda hypnotizér vloží do našej mysle nejakú pozitívnu informáciu, na základe ktorej potom trebárs celý život v určitom smere pozitívne jednáme, je to len jedna strana mince.

Druhou stranou mince zostáva fakt, že sa to mohlo udiať iba za cenu hoci len krátkeho odblokovania ochranného, špecificky rovnorodého vyžarovania našej osobnosti, vytváraného malým mozgom, počas ktorého bol veľký mozog určitú dobu úplne bez ochrany vystavený absolútne všetkým vplyvom.

A keďže toho negatívneho, čiže tých negatívnych myšlienkových a citových foriem a vplyvov je všade nesmierne veľké množstvo, ono negatívne okamžite a bleskurýchlo využíva príležitosť na to, aby touto, na okamžik otvorenou a nechránenou bránou vkĺzlo a pevne, natrvalo sa uchytilo, v na chvíľu ničím nechránenom a všetkým vplyvom napospas vydanom, veľkom mozgu človeka.

Má to nedozierne a ďalekosiahle negatívne dôsledky, pretože dotyčný človek môže potom zrazu začať počuť rôzne hlasy, zdá sa mu, že v miestnosti nie je sám, môže v určitej chvíli náhle a impulzívne povedať, alebo aj urobiť niečo, čo sa absolútne nezlučuje z jeho osobnosťou a s tým, aký skutočne je. Takýto človek vníma, že neraz myslí na niečo, čo nie je jeho vlastnou myšlienkou a pristihuje sa pri rôznych myšlienkach, ktoré sú mu absolútne cudzie. Toto všetko sú znaky narušenia základnej kontinuity štruktúry osobnosti človeka. Ide o trvalú dezintegráciu ľudskej osobnosti, ktorú nemôžu vyvážiť absolútne nijaké pozitíva hypnózy.

Nesmierne teda škodia tí, ktorí podrobujú ľudí hypnóze, aj keď tak činia v dobrom chcení. Rovnako nesprávne však jednajú aj tí, ktorí sa praktikám hypnózy dobrovoľne podvoľujú a dobrovoľne, i keď hoci len na krátko odovzdávajú svoju osobnosť do rúk cudzieho človeka, ktorý ju následne bez ochrany vystavuje rôznym myšlienkovým a citovým vplyvom.
Neznalosť Zákonov univerza však žiaľ neospravedlňuje ani jedných, ani druhých. Prekročenie Zákona zostáva jeho prekročením a na tomto fakte nemožno nič zmeniť. A je jedno, či k nemu došlo vedome, alebo nevedome. Jednoducho k nemu došlo a na základe toho prichádzajú zodpovedajúce dôsledky.
Konečný uzáver je teda prostý a jednoduchý: Vyvarujte sa hypnózy, pretože je to zlo! A ak vám bude niekto hovoriť o jej pozitívnych účinkoch vedzte, že tieto nikdy nemôžu vyvážiť negatívne dôsledky, o ktorých sa mlčí, alebo sa o nich vôbec nič nevie.

Ako sa stať dobrým človekom?

09.07.2026

Bol v kostole a ak by som mal naozaj stručne zhrnúť podstatu toho, čo som sa dozvedel, išlo o to, že máme byť dobrými ľuďmi a máme sa vyvarovať zla. To je v zásade správne a nedá sa voči tomu nič namietať, avšak keď som odišiel domov a hlbšie nad vecou uvažoval zistil som, že mi v tom predsa len ešte čosi dôležitého chýba. A síce, ako sa vlastne stať dobrým? [...]

Skutočná pravda o vzniku a liečení chorôb, videná zhora

06.07.2026

Súčasní materialistickí ľudia nemôžu pochopiť, čím vlastne choroby sú, ako vznikajú a ako sa dajú liečiť. Ako ich skutočne liečiť, nie len potláčať a brzdiť, ako je tomu dnes. Aby sme túto problematiku pochopili, musíme sa na ňu pozerať smerom zhora nadol, čiže tak, ako vo stvorení všetky veci vznikajú. Existuje tvorivá sila Stvoriteľa, skrze ktorú vzniklo [...]

Nezáujem o Stvoriteľa bude mať svoje tragické dôsledky

03.07.2026

Kto nemá záujem o Stvoriteľa, o toho už nebude mať záujem ani On! Ľudia, ktorí nemajú túžbu po Hospodinovi, po poznaní jeho Vôle, jeho Zákonov a po živote podľa nich sa takýmto spôsobom sami a z vlastného rozhodnutia od neho odpájajú. Potom sa i Najvyšší bude od nich dištancovať, pretože to oni sami práve takto chceli. Kto sa teda nesnaží milovať Stvoriteľa [...]