Hlbšie úvahy o živote

V poslednej dobe mávam taký divný pocit: keď niekde idem pripadá mi, ako keby išiel niekto za mnou, ale keď sa otočím, nikto tam nie je. Na dedine, kde bývam, máme dopravnú značku, pri ktorej kedysi niekto zomrel. Keď okolo nej idem začne sa klepať, hoci nie je vôbec nijaký vietor. Pomôžte mi! Bojím sa! Neviem či je to duch, alebo či som sa zbláznila. A keby to bol duch, čo mám robiť? (Petra, 12 rokov)

Odpoveď:

Ak pochopíte, o čo presne tu ide, určite sa prestanete báť.

Keď človek zomrie, musí ísť dvomi cestami, zodpovedajúcimi tomu, akým v živote bol. Ak bol dobrý, čestný, čistý a spravodlivý, čiže ak usiloval k Stvoriteľovi, veľmi rýchlo sa odpúta od zeme a bude smerovať do vyšších úrovní stvorenia.

Ak ale nebol dobrý, čistý, čestný a spravodlivý, ak neusiloval k Stvoriteľovi a veril a uznával iba veci hmotné, takýto človek zostane i potom, po svojej smrti pripútaný k hrubej hmote, ktorá mu bola v jeho živote všetkým.

Stále sa teda zdržuje v blízkosti zeme a kedykoľvek je to len trošku možné, snaží sa aj hmotne a viditeľne prejaviť. No a občas sa mu k tomu naskytne príležitosť tým, že zvlášť u mladých dievčat v období dospievania dochádza k určitému, veľmi špecifickému vyžarovaniu krvi, prostredníctvom ktorého môže takýto človek dať najavo svoju existenciu aj hrubohmotne.

Netreba sa teda vôbec ničoho báť, pretože ide presne o takého istého človeka, ako je ktorýkoľvek iný v našom okolí, iba že už nemá fyzické telo. Je to však človek nevedomý a pripútaný k najhrubšej hmote. Človek, zúfalý a bezradný, ktorého skôr treba ľutovať, ako sa ho báť.

Ako je možné v takejto situácii pomôcť? Jedna možnosť spočíva v zmene vyžarovania krvi prostredníctvom stravy. Každý človek má totiž určité stravovacie návyky, no a skladba stravy vplýva na vyžarovanie krvi. Chcelo by to teda aspoň načas zmeniť zaužívané stravovacie návyky a jesť niečo iné.

Existuje však aj iná, zrelšia a omnoho lepšia možnosť, ako sa zbaviť k zemi pripútaného, ľudského ducha a ešte mu pritom aj pomôcť.

Ak totiž človek o všetkých týchto skutočnostiach vie, môže sa mu prihovoriť. Môže mu povedať: „Človeče, uvedomte si, že ste už zomreli. Nemáte sa preto stále pútať k hrubej hmote. Svoje oči treba už konečne odvrátiť od najhrubšej hmotnosti a pozrieť sa smerom hore. Tam hore, do vyšších svetov, má viesť cesta každého človeka po jeho fyzickej smrti. Tam treba ísť konať dobro, pomáhať ľuďom a nestrácať čas ustavičným zdržiavaním sa blízkosti tejto zeme.“

Môže sa stať, že to onen k zemi pripútaný ľudský duch, nedokáže na prvý krát pochopiť a prijať. Preto mu to treba opakovať viac krát a to vždy, keď sa bude chcieť prejavovať.

Pomôcť môže aj keď v takejto chvíli poprosíme smerom k Svetlu o to, aby sa tomu človeku dostalo pomoci, a aby sa konečne odpútal od hrubej hmoty a začal kráčať smerom nahor.

Inak časom, keď prekonáte obdobie dospievania, sa vám zmení a stabilizuje vaše vyžarovanie krvi, takže napokon všetko samovoľne prejde.