Hlbšie úvahy o živote

Ľudské slovo a jeho pôsobenie, či už si to uvedomujeme alebo nie, je tak ako všetko vôkol nás podrobené určitým zákonitostiam. Pre jedného sú to prírodné zákony, pre iného Zákony Stvorenia, ďalší hovorí o zákonoch fyzikálnych, alebo zákonoch vesmíru. Vždy však ide o to isté! Ide o tisícročnými skúsenosťami ľudstva nadobudnuté poznanie, že úplne všetko, živé i neživé, hmotné i nehmatateľné, je podriadené istej logike, určitým nemenným a pevným princípom, ktoré ovplyvňujú osud každého jednotlivca, všetkých národov i celého ľudstva.

Po tisícročia mnohými ľuďmi – filozofmi, svätcami, alebo osvietencami hľadaná múdrosť života nie je nič iné, ako snaha o pochopenie Zákonitostí, ovládajúcich naše bytie a o ich následné využitie v osobný, celonárodný a všeľudský prospech. Pokúsme sa teda logicky a vecne preniknúť do jednoduchého a jasného fungovania týchto vše obsiahlych Zákonov, a na príklade ľudského slova si priblížme ich bezchybne a neomylne bežiaci chod.

Ľudské slovo! Aj napriek obrovskej a tisícročia využívanej výsade smieť hovoriť, sme doposiaľ nedocenili jeho význam, silu a možnosti! Ľudské slovo je v jeho autentickej, zvukovej podobe zdanlivo nehmotné a neuchopiteľné, však skrýva v sebe obrovské možnosti pôsobenia,  pretvárania a preformovávania sveta vôkol nás. Slovom možno pohladiť, alebo zraniť. Možno ním budovať, alebo ničiť. Možno ním ukazovať cestu nahor, k prospechu a blahu celej spoločnosti, alebo naopak, strhávať nadol, do úpadku, rozvratu a skazy.

Sila slova je nepopierateľná! Slovo, ako už bolo povedané, zdanlivo subtílne a takmer nehmatateľné hýbalo vždy ľudskými dejinami. Žiaľ fakt, že dejiny civilizácie planéty Zem sú v prevažnej miere dejinami bolesti, útlaku a utrpenia miliónov ľudských tvorov, svedčí o tragickom podceňovaní skrytej sily slova v jeho náväznosti na vecnú a prísnu logiku fungovania prírodných Zákonov. Nerešpektovanie týchto Zákonitostí totiž muselo a bude musieť prinášať ľudskému rodu iba škodu a vzrastajúce utrpenie, pretože vlastnou nevedomosťou nie sme v nijakom prípade vyňatí spod účinkov ich pôsobenia! Veď aj v nami samými stanovenom právnom systéme predsa platí: Neznalosť zákona neospravedlňuje!

A nie inak je to i so zákonmi prírodnými, pod účinnosť ktorých patrí, ako kupodivu doteraz ešte mnohých nenapadlo, aj ľudské slovo. A keby sme mali ísť až do dôsledkov, dokonca i myšlienkový a citový život každého jednotlivca. Všetko, úplne všetko podlieha tým istým Zákonom!

Je ale paradoxné, že ide o Zákony, ktoré sú každému z nás z fyziky veľmi dobre známe. Chybou však je, že sa ich súčasný výklad obmedzuje iba na čisto hmotnú úroveň, zatiaľ čo oni majú rovnakú platnosť i v úrovniach, ľudským okom neviditeľných. My sa práve preto zameriame na tieto, doposiaľ neprebádané oblasti, pred ktorými súčasný vedecký svet zostáva rozpačito stáť, akoby sa v neodôvodnenom strachu bál doviesť svoje vlastné poznatky až do dôsledkov, prekračujúcich hranicu hmotného sveta. Hranicu, za ktorou je nutné priznať, že rovnakým fyzikálnym zákonitostiam je podriadený absolútne totožným spôsobom i náš slovný prejav, teda každé naše jednotlivé slovo, a ako už bolo spomenuté, dokonca i náš myšlienkový a citový život.

Prvým z týchto zákonov je Zákon zachovania energie. „Energia nevzniká ani sa nestráca, možno ju len meniť z jednej formy na druhú“, hovoria slová encyklopédie. Ale okrem čisto hmotnej a hrubej, máme ešte i energie jemnejšieho a subtílnejšieho druhu. Energiou je aj slovo, alebo dokonca myšlienka. Ide tu o určité formy energie, ktoré, aj keď ich síce nevidíme, naozaj reálne existujú, pôsobia a sú nám vnímateľné. Je pritom veľmi zaujímavé, že čím sú tieto enegie jemnejšie a efemérnejšie, tým prenikavejšie je ich pôsobenie. Subtílnosťou slova možno napríklad hýbať masami, možno ním spôsobovať dejinné prevraty, alebo určovať smerovanie civilizácie o celé stáročia do budúcnosti.

Vráťme sa však  k už spomenutému, základnému fyzikálnemu zákonu – Zákonu zachovania energie. Ako bolo povedané, slová, ale i myšlienky sú reálnou energiou. A žiadna energia sa nestráca. Práve naopak, zhromažďuje sa a vytvára energetické zhluky na základe ďalšieho fyzikálneho zákona – Zákona rovnorodosti. Rovnaké priťahuje rovnaké! Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá – vraví i ľudové príslovie. Dobro je priťahované k dobru a zlo ku zlu!

Z pozorovania bežného života bude každému jasné, že väčšinu tohto jemnejšieho energetického potenciálu tvorí v súčasnosti hlavne negativita všetkého druhu, ako napríklad závisť, ohováračstvo, zloba, klamstvo, nenávisť, nadradenosť, ziskuchtivosť, márnivosť, zmyselnosť, vulgárnosť, hrubosť, necitlivosť a mnoho podobného. Omnoho menšie sú už energetické zhluky dobra, úprimnosti, čestnosti, spravodlivosti, láskavosti, alebo ušľachtilosti.

Posledný zo zákonov, ktorý spomenieme, je z fyziky veľmi dobre známy Zákon akcie a reakcie. Každá akcia prináša zodpovedajúcu reakciu, čiže spätný účinok. Nie inak je to i s energiou vytvorenou slovami, či už ide o energiu negatívneho, alebo pozitívneho druhu. Úplne všetko sa raz neomylne vráti v spätnom účinku k miestu svojho pôvodu. V neuveriteľnej spravodlivosti, ktorú tento jednoduchý Zákon akcie a reakcie vo vesmírnom kontexte predstavuje, obdrží každý z nás, dokonca v zosilnenej miere, jedného dňa presne to, čo sám svojimi slovami kedysi zasial.

Je ale samozrejmé, že kým energia jednotlivého slova prejde stanovenú dráhu od nás, k svojmu zodpovedajúcemu zhromaždisku a v spätnom účinku, posilnená rovnorodosťou sa potom vráti  naspäť, trvá to určitý čas. No a práve pre tento časový posun prestali ľudia veriť v existenciu absolútnej spravodlivosti v Zákonitostiach tohto vesmíru.

Treba však bezpodmienečne vedieť, že železne dôslednému pôsobeniu Zákona akcie a reakcie nemožno uniknúť dokonca ani vlastnou smrťou! V neotrasiteľnej spravodlivosti nás spätný účinok zasiahne či už v tomto živote, alebo až po ňom. Neujdeme mu však ani keby sme mali krídla rannej zory, pretože spomínané prírodné zákony, alebo inak povedané Zákony Stvorenia, majú na zreteli celé naše bytie a nie iba krátky časový úsek jedného pozemského života.

Naši predkovia, keďže žili v ďaleko užšom spojení s reálnymi silami prírody a vesmíru, vyciťovali tieto skutočnosti a vyjadrili ich mnohými prísloviami: Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva! Čo človek zasial, to musí zožať! Božie mlyny melú pomaly, ale isto!

Každý človek má teda možnosť slobodnej voľby vo výbere toho, akú kvalitu svojho slovného prejavu vloží do súkolesia spomínaných Zákonov. Nijakým činom však už potom nemôže zabrániť dôsledkom, ktoré mu ich dokonalé fungovanie v spätnom účinku neodvratne prinesie. Všetka negativita v súčasných medziľudských vzťahoch, všetok nesúlad v spoločenskom i osobnom živote sú iba dôsledky nášho vlastného, dávno minulého nesprávneho jednania. Jednania, ktorého ovocie k nám v železnej logike nepodplatiteľných Zákonov Stvorenia muselo jedného dňa dôjsť. Lebo vo svete niet náhod. Všetko, až do najmenšej maličkosti je prísne dôsledné. Nemožno zlorečiť na zlý osud, lebo strojcami našej prítomnosti nie je nikto iný, iba my sami. Ako sme kedysi hovorili a dokonca mysleli, tak sa teraz máme. A to, čo dnes zasievame svojimi slovami, aj myšlienkami, alebo činmi, to nás s nezvratnou určitosťou v budúcnosti celkom určite postretne.

Ak sa teda naozaj chceme mať lepšie, či už ako jednotlivci, alebo ako národ, musí tomu zákonite zodpovedať i kvalita nášho slovného prejavu. Nie je totiž možné ľahkomyseľne zanedbávať kultúru reči, dovoľovať si hrubosť, vulgarizmus a necitlivosť, zneužívať reč k dvojzmyselnostiam, k zvrhlosti, k vedomému klamstvu, zavádzaniu, podvodom a mnohému inému, a následne naivne očakávať, že sa podobné zvrátené jednanie v našom živote nijako negatívne neprejaví. Opak je však pravdou! Oklamať totiž môžeme načas iba sami seba, v nijakom prípade však nie bezchybne a nepodplatiteľne fungujúci chod vesmírnych Zákonitostí!

Aj jednoduchý sedliacky rozum nám predsa jasne hovorí, že zlo môže prinášať iba zlo! A naopak, iba zasievaním dobra sa nám môže vrátiť dobro. Čo kto zasieva, to musí zožať! Tento neúprosný Zákon platí rovnako pre každého! Lebo doposiaľ ešte nebolo nikoho, kto sadil bodliaky a zožal pšenicu! To jednoducho nie je možné!

Človek, ale i národ, ktorý chce od budúcnosti očakávať iba veci pozitívne, musí predsa úplne logicky preferovať tomu zodpovedajúce hodnoty. A to bezpodmienečne i v kultúre slovného prejavu! Lebo zlo v akejkoľvek podobe zostane vždy iba zlom a naopak, len pozitívne a budujúce hodnoty môžu prinášať jednotlivcovi i spoločnosti dobro a mier!

Jednajme teda oddnes inak, ako sme boli zvyknutí doposiaľ! Nepodceňujme to! Vzchopme sa a staňme sa už raz konečne ľuďmi, znalými Zákonitostí vo fungovaní chodu vesmíru, ktorým, či už chceme alebo nie, zostávame aj tak bezvýhradne podrobení! Využime ich vedome vo svoj i vo všeobecný prospech.

Naozaj je nutné pozrieť sa pravde do očí. Je nutné prijať plnú zodpovednosť za každé naše slovo, alebo myšlienku. Lebo iba to, čo dnes zasejeme, budeme v budúcnosti žať! Nech je teda naša reč pretkaná iba dobrom, ušľachtilosťou, čistotou a pozitivitou, aby sme dennodenným šírením takýchto hodnôt všade navôkol, boli nimi neskôr, prostredníctvom spravodlivých Zákonov vesmíru aj my sami bohato a štedro obdarovaní.