Napriek tomu, že ľudia sa snažia žiť stále ako doposiaľ, „staré zlaté časy“ sa už nikdy nevrátia. Prečo? Pretože všetok chaos, zmätok, vojny, nepokoje, prírodné anomálie, rozdelenie spoločnosti a mnohé iné veci sú dôsledkom stupňovania tlaku Božieho Svetla na našu zem.
A deje sa to preto, lebo tlak Svetla vynáša na povrch a núti k vonkajšiemu prejaveniu sa všetko, čo sa skrýva vo vnútri ľudí. Karty sa odkrývajú a každý človek, ale i každý národ začína ukazovať, čo v ňom je.
Všetok súčasný chaos je odzrkadlením a svedectvom vnútornej nezrelosti ľudí, alebo dokonca ich otvoreného príklonu k zlému. Ale tlak Svetla sa bude stále stupňovať, aby prostredníctvom pozemských udalostí tlačil na naše duchovné jadro, aby sa prebudilo.
Vo všetkom zlom, čo sa bude pod tlakom Svetla prebúdzať a bolestne nás zasahovať, musíme poznať spravodlivé dôsledky nášho predchádzajúceho, zlého a nesprávneho chcenia. A taktiež dôsledky našej duchovnej vlažnosti a nezrelosti. Pod ich bolestným tlakom máme na vlastnej koži prežiť a pochopiť, že touto cestou sa už ďalej ísť nedá.
Máme pochopiť, že musíme vykročiť úplne inou, novou cestou, aby sme takéto niečo nemuseli už nikdy prežívať. Cestou dobrého chcenia a čistého srdca i mysle. Musíme pochopiť, že jedine v tomto spočíva kľúč k našej záchrane a tiež kľúč k tomu, aby k nám pod stále silnejúcim tlakom Svetla mohlo začať prichádzať dobro.
A ľudia sa buď v tomto zmysle prebudia, alebo neprebudia. Buď sa v nich prebudí túžba po spojení so Svetlom, alebo sa naopak voči Svetlu rozumovo uzavrú. Nebudú chcieť jeho príchod akceptovať a budú ho odmietať.
Svetlo však aj napriek tomu prenikne do ich vnútra a ich odmietavý postoj k hodnotovej premene v nich vyvolá myšlienkový skrat. Vyvolá v nich myšlienkový chaos, nevecnosť a nelogičnosť, čo spolu so silnejúcim strachom a hrôzou nakoniec úplne rozvráti vnútro takýchto ľudí. Ich následné, nepredvídateľné činy, potom ešte viac prehĺbia všeobecný zmätok. A tento všeobecný myšlienkový posun smerom nadol strhne so sebou nadol všetkých duchovne vlažných.
A pritom k vlastnej záchrane stačí tak málo! Stačí sa len oprieť o silnú dôveru Boha, v jeho pomoc a ochranu. Stačí len začať vážne usilovať o dobro, čistotu a úctu voči iným. Každé takéto vážne a úprimné úsilie bude odmenené láskyplnou podporou Svetla, ktorá nás podrží a ochráni v nadchádzajúcej neutešenej realite rúcajúceho sa myšlienkového sveta, upnutého iba na matériu.
Ale pozor! Temno bude stále číhať na nedostatočne bdelých a číha na nich už dnes! Temno sa nás bude snažiť strhávať z našej cesty k Svetlu. Bude sa snažiť spochybňovať našu vieru v jeho blízky víťazný príchod. A to prostredníctvom nedôvery, obáv a strachu, ktoré prinášajú zakolísanie o pravde Dobra a o víťazstve prichádzajúceho Svetla. Lebo akýkoľvek prejav strachu o seba samého, o svojich blízkych, alebo o svoj majetok, prináša vždy zakolísanie presvedčenia o víťaznom Svetle, prichádzajúcom z výšin, a vrhá nás naspäť do beznádeje a bezvýchodiskovosti materiálnej rozumovosti.
Temno veľmi dobre pozná slabinu kolísavej dôvery vo Svetlo, alebo hoci len dôvery v seba samého. Preto sa za každú cenu snaží vyvolať neistotu vo vnútri už duchovne otvorených, alebo duchovne sa otvárajúcich ľudí. Snaží sa za každú cenu vyvolať obavy, či naozaj nadíde víťazstvo Svetla, keď sa všetko naokolo rúca.
Je preto ako soľ potrebné, aby vo vnútri o čistotu sa usilujúcich ľudí prebývala trvalá istota vo víťazstvo Svetla. Lebo jedine neustále vnútorné prežívanie takejto dôvery je potvrdením skutočnej zrelosti ducha. Je bojom za Svetlo, ktorý je vyžadovaný od ľudí duchovne znalých a vediacich.
Úplná dôvera vo Svetlo! Neochvejné presvedčenie, že príde a zvíťazí! Neochvejné presvedčenie bez malomyseľnosti, bez pochybností, bez strachu a bez zaváhania!
Takáto dôvera má obrovskú hodnotu! A to jednak vo vzťahu k nám samotným a jednak vo vzťahu k nášmu okoliu a k ostatným ľuďom.
Vo vzťahu k nám samotným to má hodnotu v tom zmysle, že tým vydávame svedectvo o plnokrvnosti nášho vlastného ukotvenia vo Svetle. Vydávame svedectvo o zvrchovanom akceptovaní vznešenej reality Svetla, stojacej vysoko nad všetkým hmotným a z dôvodu svojej nadradenosti majúcej schopnosť hmotu ovládať. Takýmto presvedčením sa stávame víťazmi ducha nad hmotou, radostne očakávajúcimi príchod víťazného Svetla.
Vo vzťahu k nášmu okoliu a k ostatným ľuďom to má veľkú hodnotu v tom zmysle, že skrze takéto vyžarovanie našej osobnosti sa v jemnejšej i v materiálnej úrovni stávame spolupracovníkmi na vznešenom diele šírenia Svetla. Naše neochvejné presvedčenie v jeho nadchádzajúce víťazstvo pôsobí podporujúcim spôsobom na dušu, vedomie, psychiku, myseľ a emócie ľudí. Poskytuje im neoceniteľnú pomoc pri nadväzovaní ich osobného spojenia so Svetlom a v ich osobnej snahe o zahájenie cesty Svetla.
Božia sila sa približuje k zemi a prináša bezprecedentné víťazstvo Svetla! Svetlo na zemi zvíťazí aj bez akéhokoľvek pričinenia ľudí! Zvíťazí v pravý čas a neoneskorí sa ani len o jedinú minútu.
Svetlo Pána však volá k spolupráci všetkých ľudí, znalých toho, čo sa približuje a čo nastane, aby svojich blížnych na to pripravili. Aby napomáhali k ich duchovnému vzostupu, aby im tak moment plného zásahu našej planéty Svetlom mohol priniesť požehnanie a nie záhubu pre ich nepripravenosť. Aby bezpodmienečné víťazstvo Svetla na zemi prinieslo čo najmenšie množstvo trosiek a osobnostných zrútení ľudí, ktorí to duševne nezvládnu.
Takúto obrovskú zodpovednosť nesú voči svojim nevedomým blížnym na svojich bedrách ľudia, ktorí vedia, čo sa blíži a čo nastane. Oni sa majú stať robotníkmi na Pánovej žatve. Oni majú pred príchodom víťazstva jeho Svetla pripraviť na zemi a medzi blížnymi pôdu tak, aby mohlo obstáť a zachrániť sa čo najviac ľudí.
Aby to však ľudia vediaci a duchovne znalí mohli dokázať, musí byť v prvom rade u nich samotných silné a živé presvedčenie o blížiacom sa, bezprecedentnom víťazstve Svetla na zemi. Lebo pravými pomocníkmi duchovne nevedomého ľudstva sa môžu stať jedine vtedy, ak takéto presvedčenie majú a o ňom nepochybujú. Bez takéhoto presvedčenia a v pochybnostiach, či Svetlo naozaj prichádza a či zvíťazí, je totiž človek sám duchovne nepevný, a preto neschopný efektívne pomáhať iným a pripraviť ich na príchod Svetla.
Neochvejná dôvera vo víťazstvo Svetla nech je teda v prvom rade živá a silná u tých, ktorí chcú pomáhať. U tých, ktorí sú znalými a vediacimi. Jasný oheň neochvejného presvedčenia o prichádzajúcom víťazstve Svetla musí horieť v prvom rade v ich dušiach, aby lietajúce iskry z tohto ohňa mohli aj v dušiach ostatných ľudí zapáliť plamienky ducha. Plamienky túžby po cnostiach, po Bohu, po Pravde, po kráľovstve nebeskom a po zvrchovanom víťazstve Svetla na zemi.
Celá debata | RSS tejto debaty