Zo všetkých našich osudových vlákien, ktoré sa vyrovnávajú v súčasnom Súde, sú najdôležitejšie osudové vlákna, týkajúce sa vyrovnávania niečoho minulého medzi ľuďmi. Tieto vlákna vedú jedných ľudí do blízkosti druhých k vzájomnému stretnutiu a spoločnému prežívaniu, čo umožňuje každému bezprostredne potvrdiť svoju zmenu k lepšiemu, alebo k horšiemu. Akým spôsobom to ľudia dokážu zvládnuť je rozhodujúce pre darovanie možnosti k ich ďalšiemu vývoju v tejto časti stvorenia.
Tieto vlákna sú tkáčmi osudu tkané s najväčšou starostlivosťou. V účinkoch Spravodlivosti Stvoriteľa sú privádzaní ľudia k ľuďom, avšak výsledok ich osudových stretnutí závisí vždy od slobodnej vôle zúčastnených, ktorých sa to týka. Slobodná vôľa v rozhodovaní je tým, čo je plne v ich vlastných rukách, a čo nakoniec vždy zreteľne preukáže ich dosiahnutú vnútornú hodnotu.
Nízke, vychytralé, chladne vypočítavé, úskočné, alebo naopak útočné, podráždené a mnohé iné jednanie podobných prejavov a foriem, ktoré poškodzuje druhých, je prejavom nezrelosti. Je prejavom zaostávania duchovného vnútra, alebo známkou pádu nadol.
Naopak, vysoká vnútorná hodnota človeka sa vždy prejaví v ušľachtilosti vo všetkom jeho pokojnom, mieruplnom, kľudnom a čistou otvorenosťou naplnenom, ústretovom jednaní s blížnymi.
To je absolútne vecné a zreteľné svedectvo toho, čím sa môže ľudský duch preukázať v každý okamžik svojho bytia pri jednaní s blížnymi.
Nedá sa to nijako oklamať, pretože je to presne také, aké to je. Je to dôkaz, postavený nad všetky filozofické poučky a nad príslušnosť k akémukoľvek vierovyznaniu.
Svojim absolútne jasným svedectvom to stojí aj nad nekonečnými úvahami ľudí o tom, s kým Svetlo je a s kým nie je.
Odpoveď na otázku kvality vnútorného stavu človeka spočíva v tom, ako prijíma všetko to, čo sa k nemu z minulosti vracia späť a aké nové osudové vlákna vytvorí z tohoto okamihu jeho osobnosť pri jednaní s druhými ľuďmi.
Ľudia často hovoria o treste za svoje minulé previnenia, keď sa k ním samotným, alebo k ich blížnym vracia niečo k prežitiu. V skutočnosti to však nie je nikdy trest, ale jedine veľká láskyplnosť, pretože v tom spočíva príležitosť k odčineniu všetkého minulého. A tým úplné vyrovnanie toho, čo nám doposiaľ prekážalo v ďalšom duchovnom vzostupe.
Všetko, čo prichádza vo vláknach nášho osudu, je nám dávané kvôli duchovnému dozrievaniu, ktoré však vždy prichádza inak, než si to ľudia predstavujú. Prichádza skrze určitý tlak, ktorému sme podrobení.
Kto by sa však chcel vyhýbať tomuto tlaku a skrývať sa pred druhými ľuďmi i pred svetom, ten bude aj napriek tomu zákonom pohybu vytiahnutý zo svojho úkrytu a vystavený nečakanému prežívaniu.
Toto je dianie, ktoré prichádza na celé súčasné ľudstvo. Všetko, čo bolo votkané do vlákien osudu každého človeka sa musí vyrovnať. Skôr, alebo neskôr to na každého z nás príde, aby nás to našlo tam, kde sa práve nachádzame, a v láskyplnosti Stvoriteľa nám to ponúkne možnosť odčinenia, pokiaľ sa k tomu postavíme správne. A to tak, že tým budeme prechádzať v harmonickom a radostnom vnútornom naladení, z ktorého nám následne budú môcť byť utkané nové, jasnejšie a čistejšie osudové vlákna.
V súčasnosti sa nachádzame pred dobou veľkého zrýchlenia a zosilnenia všetkých dejov medzi ľuďmi. Pod tlakom Svetla však prichádza k zmene. Nové osudové vlákna, ktoré vznikajú z prítomného prežívania, smerujú už teraz buď ostro nahor, alebo nadol podľa toho, ako ľudia v súčasnosti medzi sebou jednajú.
Preto každý človek potrebuje urýchlene nájsť svoje vlastné spojenie so Svetlom, prejavujúce sa vnútorným mierom, harmóniou a radosťou. A túto harmóniu máme prejavovať voči našim blížnym. Lebo prichádzajúce Svetlo si praje, aby sa všetko vyvíjalo čisto a správne smerom k väčšej mieruplnosti a k väčšiemu požehnaniu medzi ľuďmi.
Pod tlakom Svetla sú ľudia privádzaní k sebe, aby im vo vzájomnom prežívaní bolo ponúknuté odčinenie minulého. A na nich záleží, ako tieto príležitosti spoločných stretnutí zúročia.
Preto každé stretnutie s druhými ľuďmi treba vnímať ako milostiplne darovanú príležitosť rozviazať to minulé, prostredníctvom prejavenia toho najlepšieho, čo v nás prebýva.
Máme prejaviť veľkosť a ušľachtilosť nášho vnútra.
Máme prejaviť svoju dobrotivosť a svoj súcit s druhými.
Máme prejaviť pochopenie so slabosťami a nedostatkami druhých.
Týmto spôsobom, v styku s blížnymi, zmažeme svoje minulé pochybenia a vytvoríme nové osudové vlákna, ktoré nás budú smerovať k Svetlu.
Celá debata | RSS tejto debaty