Hlbšie úvahy o živote

V poslednej dobe akoby sa vrece roztrhlo s psychoterapeutmi ponúkajúcimi terapiu, takzvaný „regres“.

Mnoho ľudí podľahne sladkým slovám o zázračnom uzdravení, respektíve o „vymazaní nejakého vzorca“ z minulosti, ktorý spôsobuje súčasný stav.

Veľa ľudí bojuje s problémami, či už vzťahovými, finančnými, zdravotnými, pracovnými, depresiami a pod.

Na niektorých akoby sa doslova zosýpala lavína až do takej miery, že nevedia „odkiaľ – kam“, respektíve hľadajú príčiny, neuvedomujúc si, že všetko to, čo musíme prežiť, sú dôsledky našej predošlej sejby Zákona o spätnom pôsobení.

Človek neznalý týchto zákonov v zúfalstve zablúdi aj k takýmto ezoterickým šarlatánom v nádeji, že mu pomôžu, ale neuvedomuje si následky.

Každý sa rodí na tento svet s „páskou zabudnutia“. To znamená, že z Milosti Stvoriteľa je nám dané to, že si svoje minulé životy nepamätáme, aj keď to neznamená, že ich nemusíme odčiniť.

Práve preto prichádzame opakovane do hmotnosti, tu na tento svet, aby sme ich odčinili.

Človek, ak nadobudne určitú zrelosť a zachová si duchovnú bdelosť, je mu ukázané presne toľko, koľko je potrebné, aby mohol na sebe ďalej pracovať, a hlavne len toľko, koľko dokáže uniesť.

Je to prirodzená forma, či už v podobe sna, alebo aj v bdelom stave, keď prídu určité „záblesky“, ale aj naše cítenie, keď prídeme niekam alebo stretneme človeka, kedy vnímame, že napriek tomu, že sme tu prvýkrát, to miesto dokonale poznáme a určitých ľudí akoby sme poznali sto rokov.

Nič sa nedeje náhodne a každé jedno naše stretnutie, alebo ocitnutie sa na určitom mieste má svoj hlboký duchovný význam. Dokonca aj ľudia, ktorí sa nám zdajú, akoby sme sa s nimi poznali sto rokov, sú tu opäť preto, že nemáme „vyrovnané účty“ z minulosti.

Karma je v podstate bilancia, kde výsledok musí byť nula. Dá sa prirovnať k účtovnej súvahe, kde sa aktíva musia rovnať pasívam a nedá sa to nijako obísť. Vždy táto bilancia musí byť v rovnováhe bez ohľadu na to, či sme zúčtovali zisk, alebo stratu.

Aj v našom živote sa vyskytujú zisky a straty, ktorým sa musíme naučiť porozumieť.

Zo života nám niektorí ľudia odchádzajú, iní zasa prichádzajú, alebo sa nám niektorí vracajú, čo je pre nás jasným signálom, že naše karmické dlhy nie sú vyrovnané.

Žiaden psychoterapeut nedokáže tieto karmické dlhy vymazať a už vôbec nie regresnou terapiou, kedy sa násilným spôsobom dostáva do minulých životov. Zákon o spätnom pôsobení nedokáže vymazať nič, čo sa riadne neodčiní, a žiaden ezoterický šarlatán nemá nad týmto moc.

Človek by si mal uvedomiť, bez ohľadu na to, v akej zúfalo ťažkej situácii sa nachádza, čo spôsobí sám sebe, ak sa rozhodne regresnú terapiu podstúpiť, a aké následky to zanechá.

Regresná terapia je hrubý zásah do vedomia a podvedomia človeka. V podstate sa jedná o duchovné znásilnenie, ktoré je veľmi nebezpečné, nakoľko človeka nielenže otupuje, ale vrhá do područia „terapeuta“.

Človek sám dobrovoľne odovzdá moc nad sebou terapeutovi, čiže cudziemu človeku, ktorý mnohokrát za účelom zisku svoju pozíciu zneužíva vo svoj prospech.

Mnohí terapeuti sa snažia svoje obete presviedčať, že sa jedná o moderné metódy, ktoré praktizuje aj klinická psychiatria a pod., a svoje šarlatánske praktiky obaľujú a obhajujú menami svetových psychiatrov a vedcov.

Tu však musím uviesť, že klinická psychiatria sa regresnou terapiou skutočne zaoberá, avšak v zmysle vedeckých poznatkov nesiaha hlbšie ako do ranného detstva, nakoľko nepripúšťa reinkarnácie a minulé životy. Takéto zásahy sa dejú pod kontrolou odborníkov, no napriek tomu ja osobne s nimi nesúhlasím.

Duch človeka sa má prirodzene vyvíjať a prežívať to, čo mu život prináša a čo prežiť musí.

Neexistuje žiadna skratka ani výmaz niečoho, čo nás postretlo.

Ak ja mám teraz preskočiť tento malý jarok a z nejakých dôvodov urobím niečo pre to, aby som sa tomu vyhla, síce sa mu vyhnem, jarok už predo mnou nie je, ale zasa mi stojí v ceste rieka, ktorú nedokážem tak jednoducho preskočiť ako ten jarok, ktorý som vo svojej zbabelosti „obišla“.

Čo teraz? Obísť aj tú rieku? Je to nad moje sily – preskočiť ju nedokážem, plávať až tak dobre neviem. Pôjdem za šarlatánom? Alebo pochopím svoje predošlé konanie a budem hľadať spôsob, ako sa cez rieku dostať, keď je možno stokrát väčšia ako ten jarok?

Vtedy si uvedomím, že z malého problému mi ostal niekoľkonásobne väčší. S pokorou si priznám svoje pochybenie a s dobrým chcením budem hľadať možnosti, ako tú rieku zdolám.

Jediné východisko je postaviť most, cez ktorý bezpečne prejdem cez rieku. Bude ma to ale stáť veľa času a práce, a zdrží ma to, no na druhej strane, ak to neprejdem, počká ma to vo väčšom rozsahu.

Nie preto, že by ma chcel Pán potrestať, ale preto, že svojím konaním a prístupom som si sama tento problém zväčšila a pribalila do batoha karmy ďalší „kameň“, ktorý musím niesť.

Aby sa mi účet vyrovnal, neostáva mi nič iné, ako ten most cez rieku postaviť a s radosťou ho ponechať aj pre iných, aby mohli prejsť.

A zrazu zistím, že nielenže som prešla cez rieku bezpečne, ale že sa mi kráča ľahšie a môj karmický batoh je ľahší.

Tým, že som vo svojom dobrom chcení ponechala most aj pre iných, došlo k symbolickému odpykaniu aj iných činov.

Žiaden moderný psychoterapeut nedokáže to, čo dokáže len Milosť Božia, keď je viditeľná úprimná snaha a dobré chcenie.

Držme si svoje životy pevne vo svojich rukách a nenechajme sa nikým ovládať.

To my sme sami sebe lekármi aj terapeutmi.

Kráčajme za Svetlom s pokorou a dobrým chcením, nehľadajme skratky cez ezoterických šarlatánov, ktoré nás vrhnú do priepasti rozkladu.

v spolupráci s M.N.