Hlbšie úvahy o živote

Kto nemá záujem o Stvoriteľa, o toho už nebude mať záujem ani On! Ľudia, ktorí nemajú túžbu po Hospodinovi, po poznaní jeho Vôle, jeho Zákonov a po živote podľa nich sa takýmto spôsobom sami a z vlastného rozhodnutia od neho odpájajú. Potom sa i Najvyšší bude od nich dištancovať, pretože to oni sami práve takto chceli.

Kto sa teda nesnaží milovať Stvoriteľa vyššie uvedeným spôsobom, toho prestane i On milovať, pretože už vypršalo obdobie, počas ktorého sme sa to mali naučiť. Dlhý čas, v ktorom Najvyšší milostivo nadeľoval svoju lásku rovnako dobrým i zlým sa totiž blíži ku koncu. Tento čas milosti bol určený na to, aby dobrí zmocneli vo svojom dobrom chcení a aby si zlí aj napriek konaniu zla uvedomili nekonečnú Dobrotu, ktorou sú ustavične zahrňovaní a sami sa stali dobrými.

Ak si ale niekto myslel, že to takto pôjde donekonečna, je na veľkom omyle! Je na veľkom omyle každý, kto si myslel, že i napriek svojej ľahostajnosti a nezáujmu o Najvyššieho bude môcť donekonečna čerpať jeho milosti.

Taký stav vecí, ako ho poznáme dnes, bude možný len do žatvy! Len do žatvy sa dostane rovnakej pozornosti, milosti a opatery zo Svetla všetkým. Dobrým i zlým! Len do žatvy bude Najvyšším tolerovaný nezáujem ľudí od Neho. Len do žatvy bude veľkoryso čakané na to, aby sa v ľuďoch rozhorel žeravý plameň túžby po Svetle. Len do žatvy bude ešte zotrvávať pšenica spolu s kúkoľom.

Len do žatvy!

To znamená ešte určitú, ale nie nekonečnú dobu! Len do žatvy budú môcť ľudia požívať všetkých milostí a darov Stvoriteľa. Potom však príde ostrý rez! Rez, ktorým budú nehodní odrezaní od milostí Pána! Rez, ktorým budú odrezaní od zdroja Života! Od prílevu prúdu priazne, podpory a sily, ktoré ku ním doteraz prúdili zhora, a ktoré oni považovali za samozrejmosť.

Takýto človek potom čoskoro zoschne, ako konár oddelený od kmeňa stromu. Tým kmeňom, napájajúcim konáre životodarnou miazgou je Pán. A každý konár, ktorý bude od kmeňa oddelený začne okamžite vädnúť, až nakoniec úplne uschne.

Postupné vädnutie, chradnutie a nakoniec smrť sú teda údelom všetkých, ktorí budú kvôli svojmu vlastnému nezáujmu o Pána definitívne odrezaní od spojenia s Ním. Lebo takto to oni sami chceli! Tým sa im iba do najkrajneších dôsledkov vyplní to, čo si sami želali a čo dávali najavo svojimi dlhodobými životnými postojmi. Ich absolútny nezáujem o Stvoriteľa sa nakoniec prejaví absolútnym nezáujmom Stvoriteľa o nich samotných.

Vo svojom živote, svojim spôsobom života totiž odmietali uznať Pána, zapierali ho a preto im Pán uprie právo život! Stratia právo na život, pretože sa nenaučili mať v úcte a láske Toho, ktorý je zdrojom, darcom a udržiavateľom života. Pretože nemali a neprejavili nijaký hlbší záujem o Toho, z ktorého lásky život povstal a prostredníctvom ktorého je život neustále udržiavaný.

Plamenná túžba po Svetle musí horieť v každej duši, ktorá chce ďalej žiť. Túžba po Stvoriteľovi, po poznaní jeho Vôle a jeho Zákonov! Túžba po živote podľa jeho Vôle a jeho Zákonov musí horieť v duši ľudí ako jasný plameň, šľahajúci k výšinám.

Úbohou a spejúcou k zatrateniu je však každá duša, ktorej toto chýba. Lebo v záujme o Pána, jeho Vôľu, jeho Zákony a život podľa nich sa v súčasnosti skrýva jediná možnosť ďalšieho jestvovania. Avšak v nezáujme o Pána, jeho Vôľu, jeho Zákony a život podľa nich sa skrýva istá smrť! Isté zatratenie!

Pozrime sa na sekundovú ručičku na svojich hodinách, ako rýchlo odmeriava minútu za minútou. Tak rýchlo plynie lehota, v ktorej sa máme naučiť láske k Pánovi! Skutočnej, pravej láske k Stvoriteľovi, ktorou bude žiariť naša duša, ako do biela rozpálený plameň. Ako plameň túžby a lásky po Svetle! Snažme sa takúto mieru lásky získať a nadobudnúť čo najrýchlejšie! Lebo máme na to čas len do žatvy! To znamená, do presne stanovenej časovej hranice, ktorá sa rýchlo približuje. Potom budú ostrým rezom oddelení od práva smieť ďalej jestvovať všetci tí, ktorí sa správnym spôsobom nenaučili milovať a ctiť Tvorcu, Darcu a Udržiavateľa života.