Hlbšie úvahy o živote

V poslednej dobe som začal prichádzať vo zvýšenej miere do styku s utrpením. Nie snáď so svojim vlastným, ale s utrpením druhých ľudí na sklonku ich života. Je totiž niekedy veľmi bolestné, smutné a poľutovaniahodné ako tragicky končia mnohí ľudia svoju životnú púť. Môže byť však užitočné poučiť sa z ich zlého osudu a zariadiť si svoj život tak, aby nás samotných nič podobného nemuselo nikdy postretnúť.

Lebo je naozaj hrozné, keď vidíme blízkeho človeka postihnutého ťažkou chorobou, ktorá sa dostala až do takého štádia, že niet pomoci. Do štádia, kedy zostáva už len bezvýchodiskové utrpenie, tlmené utišujúcimi prostriedkami. Keď zostáva už len bezvládne čakanie na smrť. Je hrozné, keď najbližší príbuzní takéhoto človeka musia konštatovať, že už by bolo pre neho i pre všetkých ostatných najlepšie, keby sa toto utrpenie skončilo a čo najskôr prišiel milosrdný koniec.

Toto je však len jedna strana mince. Druhou stranou je pohľad do minulosti dotyčného človeka a pochopenie toho, že by to v jeho živote vôbec nemuselo dospieť až k takémuto koncu, keby bol žil inak. Pochopenie, že to, čo musí teraz prežívať je iba nevyhnutným a logickým dôsledkom toho, ako žil.

Pozrime sa preto teraz na jeden konkrétny príklad človeka so zlými stravovacími návykmi. Človeka, ktorý bol zdravý, fyzicky silný a mal veľmi dobré trávenie, takže si mohol dovoliť jesť množstvo ťažkých a mastných jedál, a to vo veľkom množstve. Takto všetko fungovalo celé desaťročia.

V poslednej tretine jeho života sa mu syn oženil so ženou, ktorá bola zástankyňou zdravej výživy. Nevesta sa so zhrozením pozerala na katastrofálne stravovacie návyky svojho svokra a snažila sa mu vysvetliť, že to, ako sa stravuje je maximálne nesprávne. Ale on sa iba zasmial a šiel si svojou cestou.

Avšak čím bol starší, tým viac sa začali hlásiť rôzne zdravotné problémy. On však odmietal vidieť spojitosť medzi svojimi zdravotnými problémami a spôsobom svojho stravovania. Ale keďže stále zhoršujúcu sa situáciu bolo treba nejakým spôsobom riešiť, začal navštevovať lekárov a užívať veľké množstvo liekov. Jeho organizmus, stále zaťažovaný nesprávnou stravou a navyše i množstvom liekov však už dlho nevydržal. Nastali silné zažívacie problémy, zvracanie a rapídne chudnutie. Až nakoniec lekári diagnostikovali zákernú chorobu v takom vysokom štádiu, že už nebolo pomoci. Zostala už len bolesť, morfium a čakanie na smrť.

Hrozný bol pohľad na toho človeka v posledných chvíľach jeho života. Avšak zároveň si každý, kto dotyčného dobre poznal musel uvedomiť, že vtedy, keď bol ešte pri sile a mohol mnohé, ba takmer všetko zmeniť, vtedy bol neprístupný voči každému napomínaniu a upozorňovaniu. A preto to s ním napokon dospelo tam, kam to dospelo.

Tento človek nakoniec narazil na pravdu! Narazil na to, že okolo nás predsa len existujú určité zákonitosti, ktoré musíme rešpektovať. Ak ich nerešpektujeme a ignorujeme, môžeme tak činiť určitý kratší, alebo dlhší čas, ale nikdy nie natrvalo. Raz predsa len nakoniec narazíme na, nazvime to zákonitosti pravdy a môže sa stať, že túto zrážku neprežijeme.

No a vo chvíli, keď k dôjde k nevyhnutnému nárazu a na človeka sa zrazu všetko zosype, vtedy mnohokrát ľudia zvyknú vravieť: aký dobrý človek to bol a pozrite, ako to s ním dopadlo!

Áno, môžeme byť hoci aj veľmi dobrými ľuďmi, ak však v niečom prekračujeme zákonitosti, ktoré fungujú okolo nás, raz nakoniec musíme naraziť na to, čo a dá nazvať pravdou. Pravdou, ktorá od nás požaduje, aby sme ju rešpektovali.

Veci sa totiž majú tak, že Láska Stvoriteľa nám dáva milosť žiť tu na zemi a v tomto stvorení. Spravodlivosť Pána nám však vystaví účet za to, akým spôsobom sme žili. Ako a na čo sme využili milostivý čas Lásky. Či sme ho využili správne, a to našou snahou o poznanie zákonitostí univerza a snahou o život v súlade s týmito zákonitosťami. Alebo či sme ho zneužili tým, že sme tieto zákonitosti nechceli spoznávať, ignorovali sme ich a nezaujímali nás, pretože my sme si chceli žiť iba podľa seba a podľa toho, čo sme my osobne považovali za správne.

Avšak zákonitosti univerza, o ktorých tu hovoríme predstavujú Vôľu Toho, kto ich do chodu a fungovania stvorenia vložil. Predstavujú Vôľu Stvoriteľa, ktorá je v jeho stvorení smerodatná a určujúca. A je povinnosťou každého tvora žijúceho vo stvorení túto Vôľu spoznávať a žiť s ňou v súlade.

No a do tejto Vôle možno zahrnúť zákonitosti nášho hmotného sveta, zákonitosti nášho fyzického tela, ako i zákonitosti duchovné, ktorým podlieha náš vnútorný život, čiže naše cítenie a myslenie. Toto sú tri oblasti života, v ktorých sa musí človek naučiť rešpektovať Vôľu Stvoriteľa.

Avšak tak, ako sme si ukázali na príklade jedného ľudského osudu na začiatku, do fungovania všetkých týchto zákonitostí je vpísaná Láska a Spravodlivosť Najvyššieho. Láska Pána, dávajúca čas a príležitosť k pochopeniu a včleneniu sa do súkolesia hmotných a duchovných zákonitostí univerza a Spravodlivosť Pána, ktorá požaduje účet za to, akým spôsobom bol tento čas milosti využitý. Či správne, v pokore poznania a podvolenia sa, alebo nesprávne v svojvoľnosti a ignorancii. V tom prvom prípade to potom človeku prináša šťastie, blaho a mier, a v tom druhom prípade bolesť, utrpenie a záhubu.

V jednej múdrej knihe je napísané, že všetko na svete má svoj čas. Že je čas sejby a čas žatvy. Čas milosti a čas odplaty. Čas lásky a čas spravodlivosti. Čas hospodárenia a čas skladania účtov.

Ten, kto sa snažil poznávať a žiť v súlade so zákonitosťami hmotného sveta, so zákonitosťami vlastného fyzického tela, ako i so zákonitosťami duchovnými, ktorým podlieha naše cítenie a myslenie, ten sa báť nemusí. Jeho žatva bude dobrá, pretože dobrou bola i jeho sejba.

Ten však, kto sa nesnažil poznávať a nežil v súlade so zákonitosťami hmotného sveta, so zákonitosťami vlastného fyzického tela, ako i so zákonitosťami duchovnými, ktorým podlieha naše cítenie a myslenie nech sa právom obáva. Lebo jeho sejba nebola dobrá a preto nemôže byť dobrou ani jeho žatva.

Takýto človek si totiž sám sebe nachystal cestu utrpenia. Utrpenia, ktoré neraz až drása srdce, avšak žiaľ utrpenia, ktoré si tento človek právom zaslúžil. Inak by totiž ku nemu účinkami dokonalých a spravodlivých zákonov univerza nikdy nemohlo prísť.