Miestodržiteľ, Vládca a Sudca stvorenia, prebývajúci na jeho vrchole, prichádza k Zemi k veľkému Sudu. Je to Vyslanec Boha – Syn Človeka – Imanuel! Prichádza ako ochranca a osloboditeľ všetkého, čo sa vo svojej čistote usiluje k Svetlu. Ale tiež i toho, čo je v jadre citovo živé a čo i napriek blúdeniu po cestách vlastného vývoja dospelo nakoniec k polepšeniu.
Svetlo Syna Človeka v súčasnosti intenzívnym spôsobom presvetľuje všetky svety a prináša aj k Zemi neobyčajnú posilu pre každého človeka, ktorý túži vykročiť do nového, svetlého bytia.
Kto má v sebe vôľu k dobru, kto sa snaží o čistotu a jeho duch vrúcne prosí o pomoc ku vzostupu z dnešného zmätku a bezvýchodiskovosti, takýto človek sa môže v plnej dôvere otvoriť pomáhajúcemu Svetlu, ktoré prúdi k našej Zemi v dnešnom, tak požehnanom čase veľkých zmien. Kto po tom túži s najvyššou vrúcnosťou svojho ducha, nech sa tomu plne otvorí.
Svetlo prináša pokoj a mier do vnútorného chcenia ľudí. Prináša oslobodenie od dotierajúcich myšlienok boja, zloby a zmaru, ktoré pod tlakom Pánovho Súdu obklopujú našu Zem.
Nad touto nízkou, nepokojnou a rozkladnou vrstvou však vládne mier a činorodosť všetkých tvorivých síl bytostného a duchovného druhu, ktoré pripravujú nový začiatok. V tichom šume plynúcej radosti priteká životodarná sila určená tým, ktorí chcú vstúpiť do novej doby. Prináša silu a vnútornú odvahu zmeniť sa a stať sa čistým ľudským duchom, ktorý prijíma osudové vlákna svojej minulosti, aby ich premenil v nové, jasne žiariace vlákna, smerujúce iba nahor.
Svetlo iba potrebuje nájsť vo vnútri človeka pôdu k tomu, aby mohlo vstúpiť so všetkými druhmi pomocí, ktoré sú v ňom obsiahnuté.
Nech sa teda človek na nejakú chvíľu uzatvorí prúdom, dotierajúcim z okolitého priestoru sveta a svoju pozornosť nasmeruje nahor k Božiemu prúdeniu, trvale prichádzajúcemu z výšin.
V tomto významnom čase, kedy žiara Svetla Syna Človeka stojí v blízkosti Zeme, je vyslyšané každé odvážne vnútorné priblíženie sa jednotlivca k nemu. Prikloniť sa vnútorne k Svetlu je teraz potrebné pre každého, kto hľadá spôsob, ako dosiahnuť vnútorný pokoj a načerpať sily k tomu, aby obstál vo všetkom, čo sa práve odohráva a čo ešte v naplnení dávnych zasľúbení na našu Zem príde.
Kto túži všetkým prejsť a obstáť, potrebuje byť ukotvený vo Svetle a v jasnom spojení s bytostnými a duchovnými služobníkmi, ktorí jediní môžu človeka previesť nadchádzajúcim dianím.
Týchto pomocníkov je okolo nás vždy bezpočet. Radia sa jeden nad druhého a ich reťaz sa stráca v žiarivosti výšin. Stoja nad sebou ako stupne trvale poskytovanej živej záchrany Stvoriteľa pre každého tvora.
Mocné chvenie i jemné hlásky prúdia od týchto svetlých pomocníkov ku každému citovo otvorenému človeku na jeho ceste. Tak môže byť každý vedený stále vyššie a vyššie, až nakoniec bude mať občerstvujúce spojenie so Svetlom tak silné a čisté, že prostredníctvom neho bude k nemu môcť prichádzať ozvena života z rajských záhrad. Prúdy pomocí, pokiaľ sa im človek otvorí, prídu k nemu zo závratných výšin, aby ho upevnili v duchovnom videní všetkých vecí i tu na Zemi v čiste pozemskom bytí. Človek je tak vedený v ochrane nahor po ceste, za pomoci duchovných pomocníkov, ktorí sa radujú keď vidia, ako sa rozvíjajú jeho cnosti.
Blažení, ktorí sa tomu vo svojom vnútri približujú a čerpajú už dnes z toho silu pre svoj súčasný pozemský život. A to sa potom prejaví tak, že dotyčný človek žije v spojení so Svetlom. Všetko okolo seba vníma a prežaruje svitom svojho ducha tak silne, že ho už nemôže zásadným spôsobom ovplyvniť nič z vonkajšieho sveta, čo by ho vychýlilo z jeho vnútorného súznenia s najvyššou tvorivou mieruplnosťou a harmóniou, spočívajúcej vo Vôli Stvoriteľa.
Stáť vo Svetle a žiť v mieruplnosti Vôle Pána je pre takého človeka niečím, čo je trvalé. Svit jeho zrelého ducha už nemôže rušiť žiadna menejcennosť a nízkosť. Ako vo vnútri, tak i navonok je z neho viditeľná ušľachtilosť v jednaní. Jeho vystupovanie je prežiarené hodnotami vyššieho druhu, pričom však nie je odtrhnutý od každodenného prežívania ostatných ľudí.
Tak bude schopný vždy poznávať pohnútky, ktoré vedú ľudí k ich vnútornej rozorvanosti a myšlienkovému kolísaniu. Nikdy však nebude nimi opovrhovať za ich prejavy slabostí, pretože si v sebe ponesie láskyplné vedomie toho, že naša Zem je tu predsa na to, aby sa na nej ľudia učili a vnútorne rozvíjali k stále vedomejšiemu chceniu dobra.
Blažení, ktorí sa tomuto vo svojom vnútri i svojim vonkajším jednaním približujú.
Celá debata | RSS tejto debaty