Hlbšie úvahy o živote

Svetlo pôsobí v súčasnosti na Zemi hlavne v úrovni, neviditeľnej našim očiam. Preto mnohí ešte stále žijú v domnienke, že žiadne pôsobenie Svetla, prinášajceho Súd neexistuje. Necitlivosť miliónov ľudí k úrovni, na ktorej sa v súčasnosti prejavuje Svetlo má za následok, že sa z toho iba vysmievajú, alebo tomu vôbec neveria.

Žiaľ, takýto je stav na Zemi. Ľudia nie sú schopní vnímať veci, ktoré sú z hľadiska ich duchovného bytia najdôležitejšie. A preto celé zástupy nespoznávajú a nevnímajú, že sú Svetlom triedení na ešte duchovne živých a na duchovne mŕtvych.

Nie je v tom ale nijaká nespravodlivosť. Je to dôsledok života ľudí samotných, ktorý prežívali v materialistickej povrchnosti a v tomu zodpovedajúcich myšlienkach, prehlušujúcich vnímanie všetkého jemnejšieho a duchovného.

Prichádzajúce Svetlo varuje všetkých ľudí v duchovnej rovine! Otázkou však zostáva, kto načúva tomuto varovnému volaniu svojho vnútra a svedomia?

Takto je teraz každý jednotlivý človek Svetlom súdený v duchu bez toho, že by to väčšina vôbec zachytila svojim pozemským vedomím. Ľudia vnímajú len akési nejasné tušenie premárnenia niečoho zásadného, niečoho čistého, čo bolo znehodnotené materialistickým spôsobnom života.

Mnohí však nebudú cítiť ani toto! Nebudú cítiť vôbec nič, pretože sa vnútorne úplne vzdialili všetkým impulzom svojho citu a svedomia.

A väčšina to nebude schopná poznať ani po svojej fyzickej smrti. Aj potom to spoznajú iba nemnohí. V poslednej chvíli rozpoznajú Svetlo a budú sa môcť zachrániť jedine tým najväčším možným úsilím, do ktorého vložia všetku silu svojho zostávajúceho čistého cítenia, aby sa dostali nahor z miesta, kde sa nachádzajú. Veľká časť duší sa však bez akejkoľvek reakcie ponorí do šedivých diaľav, aby až úplne na samom konci pochopili, že stratili svoje bytie.

Tí, ktorí očakávajú, že tomuto dianiu budú predchádzať nejaké pozemsky viditeľné varovania, že sa snáď o tom bude písať palcovými titulkami v novinách tak, aby to dokázali pochopiť vo svojom plytkom vnímaní, tí vôbec nechápu pravú podstatu Svetla. Ono totiž nemôže byť zrozumiteľné tým, ktorí sa jeho podstate vzdiali natoľko, že nevnímajú ani len varovné impulzy citu vo svojom vlastnom vnútri.

Svetlo sa nebude prejavovať viditeľne a hlasite, a vždy znovu a znovu varovať ľudí, že sa nachádzajú v dobe veľkého obratu. Pre mnohých by to bolo zbytočné, pretože ich odpoveďou by bol len posmech a protivenstvo.

Prebiehajúci Súd sa ale napokon predsa len prejaví aj v prírodnom a vesmírnom dianí, ale to sa udeje až úplne na záver a potom sa už nebude dať nič zmeniť. Bude to už len dobeh a dokončenie vonkajšieho diania, ktoré s oneskorením, spôsobeným hutnosťou hmoty, prinesie prejavy záverečného diania viditeľného pozemského druhu. Všetko duchovné však bude v tej chvíli už rozhodnuté!

Ľuďom bolo predsa ohlásené, že Sudca príde znenazdajky a neočakávane. To ale nebolo oznámené preto, že Sudca bude do poslednej chvíle nepoznateľný, ale preto, že ho ľudia až do poslednej chvíle nebudú schopní poznať. A keď konečne Sudcu i jeho Súd spoznajú vo forme viditeľného pozemského prírodného diania, bude už neskoro.

Je to však len vinou ľudí, pretože to citovo duchovné, čo sa v nás nachádza, má v sebe predpoklad poznať všetko, čo prichádza z výšin Svetla. Ľudstvo dostalo počas tisícročí mnoho pomocí. Bolo k nám veľa krát volané a bolo nám pripomínané, aby sme sa svojou vlastnou prácou na sebe už dávno dopredu pripravili na tento čas.

Napriek všetkému však prichádza Súd spôsobom, aký je najmenej očakávany. Navonok neviditeľne sa Svetlo dotýka vnútra každého z ľudí, aby v nich posilnilo všetko, čo sa v nich skrýva a donútilo ich k vonkajšiemu prejaveniu sa, aby bolo vydané svedectvo o hodnote ducha každého človeka.

Kde ale niet citovej vnímavosti pre Svetlo, tam nemôže človek nič zvláštne pocítiť. Vníma len niečo neobyčajné, čomu je vystavený určitý čas. Týka sa to každého z ľudí i nás samotných. Každý je vystavený rovnakému tlaku prichádzajúceho Svetla. Keby to malo byť len niekoľko dní, kedy je človek obklopený tlakom Svetla a jedná presne podľa toho, aké je jeho vnútro, tak práve tento čas je najdôležitejším úsekom jeho bytia.

Svetlo pristupuje k človeku a vyvoláva dianie, v ktorom sa má prejaviť miera jeho čistoty vo vzťahu k ľuďom, k prírode, k svetu i k Stvoriteľovi. Práve preto máme žiť neustále iba čisto a spravodlivo, aby nebol tento čas premeškaný, pretože príde v dobe nášho najmenšieho vedomého očakávania.

Nedá sa na to vedome rozumovo pripraviť, ako na nejaké skúšky. Svetlo prichádza a posilňuje, zvýrazňuje a obnažuje všetko, čo sa v človeku nachádza. Potom to pominie a život ide zdanlivo rovnako, ako predtým, až do chvíle fyzickej smrti.

Potom niektorí, aj to vôbec nie všetci, začnú vo svojom jemnejšom duševnom záhale so zdesením vnímať dianie, prebiehajúce okolo nich. Vtedy však je už veľmi ťažké niečo meniť, pretože všetko je unášané príliš silným prúdom. Len zúfalá snaha o duchovnú záchranu môže ešte obdržať posilu zo Svetla. Kto sa ale nebude schopný silne duchovne pohnúť dopredu ani vtedy, ten silu neobdrží. Mnohí v slabosti a malátnosti svojho ducha to už nedokážu a ticho, odovzdane odplynú do hlbín nenávratna.

Kiež by sa čo najviac ľudí dokázalo vnútorne otvoriť a poznať, aký vážny je dnešný čas na Zemi.

Kiež by čo najviac ľudí pochopilo, že čisté, spravodlivé a cituplné jednanie voči všetkým je najlepším záchranným lanom ktoré im umožní prejsť týmto dianím víťazne.

Svetlo v každej chvíli sprostredkováva ľuďom pomoci až nepochopiteľného druhu. Avšak len tým, ktorí sú ochotní a schopní ich vnútorne zachytiť, s pokorou prijať a premeniť v čin. Len takýmto spôsobom sa môže vnútro človeka oživiť a rozžiariť do požadovaného stupňa jasu, spojiť s pomocami zo Svetla a povzniesť nad stanovenú hranicu, od ktorej nadol plynie všetko ku koncu svojho bytia.

Myslime na to a duchovne sa podľa toho zariaďme. Nič iné nie je v tejto chvíli dôležitejšie!