Hlbšie úvahy o živote

Boli raz dvaja ľudia, ktorí sa rozhodli vykopať studňu. Jeden z nich bol trpezlivý a druhý netrpezlivý.

Trpezlivý človek si našiel vhodné miesto a začal. Dostal sa do hĺbky dvoch, desatich i dvadsiatich metrov. Bola to dlhá, ťažká a namáhavá práca, na ktorej konci sa však predsa len, vďaka svojej usilovnosti a trpezlivosti, dopracoval k cieľu – k vode.

Druhý človek bol človekom netrpezlivým. Aj on si vyhliadol vhodné miesto a pustil sa do práce. Keď sa však dostal do určitej hĺbky a vodu nenašiel, povedal si, že radšej predsa len skúsi iné, vhodnejšie miesto, kde sa nebude musieť až tak namáhať a na vodu narazí blízko pod povrchom.

A tak sa teda pustil opäť do práce na novom mieste. Ale ani tu sa úpech nedostavil tak skoro, takže všetko bolo opäť zanechané a šťastie sa hľadalo inde.

Vyčerpaný od smädu, avšak hnaný klamlivou ilúziou rýcheho úspechu a čo najmenšej námahy ešte doposiaľ márne prekopáva krajinu, aby nakoniec, úplne vyprahnutý biedne zahynul.

Ale presne rovnakým spôsobom, akým trpí náš organizmus bez vody, musí nevyhnutne strádať a trpieť i bez poznania skutočnej Pravdy o živote. To znamená; bez vnútorného vysporiadania sa so základnými otázkami ľudského bytia. Kto som? Aký má vlastne zmysel môj život? Odkiaľ prichádzam a kam smerujem?

V súvislosti s týmito hlbokými a vážnymi otázkami môžeme všetkých ľudí rozdeliť do troch základnýh kategórií. Do prvej patria takí, ktorých podobné veci vôbec nezaujímajú a o ich objasnenie ani nestoja. Také bytosti si však žiaľ, ani nezaslúžia pomenovanie „človek“, pretože svojim postojom a tomuto postoju primeranými “životnými hodnotami“ majú omnoho bližšie k nevedomému jestvovaniu zvieraťa.

Do druhej kategórie patria ľudia, ktorí naopak túžia po pochopení Pravdy o živote podobne, ako túži smädný po dúšku vody v našom príbehu. Hlboko vo svojom vnútri totiž cítia, že iba jej nájdením a pochopením sa môžu stať skutočne plnohodnotnými ľuďmi, aby potom vedome, radostne a v plnom presvedčení kráčali v ústrety naplneniu zmyslu vlastného bytia na zemi.

Podobní ľudia sa podobajú onému trpezlivému človeku, ochotnému vynaložiť akúkoľvek námahu na to, aby sa prekopal k osviežujúcemu prameňu čistej vody. Svojou uvedomelou a neúnavnou snahou po Pravde spriadajú nitky vlastného osudu tak, že jedného dňa sa s ňou musia na zemi stretnúť a okúsiť jej oblažujúcu sviežosť.

Lebo i napriek všetkým súčasným zmätkom Pravda na zemi jestvuje. Nebude však za nikým nosená, ani nikomu ponúkaná. Človek sám, svojim vlastným, vážnym úsilím musí raz dokázať, že je jej hodný. Že je hodný Pravdy, osvetľujúcej všetky doposiaľ nezodpovedané tajomstvá ľudského bytia. Pravdy, ukazujúcej správnu cestu k šťastnému a plnohodnotnému životu človeka na zemi.

Do tretej, najpočetnejšej kategórie, patrí naprostá väčšina ľudí súčasnej doby, ktorých môžeme prirovnať k spomínanému, netrpezlivému človeku, kopajúcemu studňu. Títo ľudia síce majú v sebe istú mieru túžby po Pravde, ale k jej získaniu sa snažia voliť tie najpohodlnejšie cesty. Z pohodlnosti, či povrchnosti sa vytrvalo usilujú vyhýbať zvýšenej námahe, ktorú by im snáď mohla spôsobiť nutnosť vysporiadania sa so základnými otázkami o zmysle vlastného bytia a svoju podvedomú vnútornú túžbu po získaní Pravdy nahrádzajú pohodlnými a nenáročnými polopravdami.

Aj v tejto oblasti ide v podstate o princíp ponuky a dopytu. Všade navôkol totiž prevláda iba dopyt po jednoduchých, nenáročných, povrchných a plytkých, malých pravdách. Veď nakoniec, človek je predsa len natoľko vyťažený v zamestnaní, že si po práci potrebuje hlavne odpočinúť a nie sa ešte namáhať skúmaním, aký má vlastne zmysel jeho život.

Keďže teda niet snahy dostať sa veciam až na koreň, zostáva sa len na povrchu. Máme síce množstvo informácií, ktorými sme prostredníctvom médií a moderných technológií priam zavalení, avšak nevieme jediné a najpodstatnejšie – aký to všetko má vlastne zmysel.

Túto povrchnosť v uchopovaní pravdy, a z nej vyplývajúce, vedomé servírovanie poloprávd, môžeme vidieť všade vôkol nás v prehojnej miere. Či už v médiách, v kultúre, ale rovnako i v zdravotníctve, v školstve, v politike, v hospodárstve, v postojoch k prírode, alebo v medziľudských vzťahoch.

Lenivým masám, neprejavujúcim ochotu vydobyť si Pravdu aj za cenu určitej námahy, sú veľmi pohotovo a ochotne servírované plytké, nenáročné a povrchné polopravdy, ktoré dokážu ľudí klamlivo uspokojovať kratšiu, alebo dlhšiu dobu, ale ktoré sa vždy nakoniec ukážu ako nepostačujúce, bez opravdivej schopnosti uhasiť onen pálčivý vnútorný smäd po živej vode.

A tak tisíce ľudí, verných duchu doby, investujú svoje celoživotné úsilie do svojej práce, kariéry, profesionálneho vzostupu, do získavania moci, vplyvu a majetku. Iní zase do svojej rodiny, detí, priateľov, či partnerov, avšak to, čo ich môže uspokojovať celé roky, sa predsa len v určitej chvíli ukáže byť nedostatočné. Rozhodujúcim okamihom, ktorý bezohľadne, tvrdo a nekompromisne preverí kvalitu všetkých našich celoživotných hodnôt, je osudový moment osobnej konfrontácie s ukončením hmotnej existencie.

Až teda nadíde chvíľa, ktorej sa doteraz ešte nikto nevyhol, a náš život dospeje do svojho finále, v očakávaní neodvratného kroku do neznáma sa zrazu ako domček z karát rozsypú všetky naše malé pravdy, ktorých sme sa snáď snažili ešte do poslednej chvíle držať. Zrazu nesmierne bolestne spoznáme, že sme premárnili celý svoj život, pretože iba poznanie skutočnej Pravdy ho mohlo naplniť skutočným zmyslom. Iba prostredníctvom tohoto poznania by sme totiž mohli nadobudnúť správny vzťah k práci, k rodine, k partnerovi, k ľuďom i ku všetkému, čo život prináša. Jedine skutočné poznanie Pravdy o živote môže náš život aj skutočne naplniť. Bez nej zostaneme stáť na konci našej cesty s prázdnymi rukami a s vedomím, že sme všetko premárnili chodením po bludných cestách.

Je teda na nás, ako so svojim životom naložíme. Či v sebe prebudíme neúnavnú túžbu po nájdení živej vody, čiže Pravdy o živote, alebo sa uspokojíme s pohodlnými, plytkými a povrchnými polopravdami, ktoré sú v skutočnosti výsmechom ľudskej dôstojnosti a človeka iba ponižujú. Záleží na nás, na našej hierarchii hodnôt a na našom úsilí, či sa staneme ľuďmi, vedomými si svojej ceny a svojho poslania v stvorení, alebo aj naďalej zotrváme v trestuhodnej nevedomosti, ako zvieratá.

Lebo Pravda na zemi Je! Bola ľuďom darovaná, aby im ukázala cestu zo všetkých, nimi samými vytvorených zmätkov. Jedinú cestu k svetlejšej a krajšej budúcnosti. A ako už bolo povedané, za nikým nebude chodiť a nikomu sa vnucovať. Je tu, ale iba pre vážne hľadajúcich! Len tomu, kto prejaví úprimné chcenie a pravú túžbu stať sa skutočne človekom, tomu bude dopriate napiť sa s tejto vody živej. Ľahostajní, pohodlní a leniví však budú žiaľ musieť, svojou vlastnou vinou, zahynúť smädom.