Hlbšie úvahy o živote

Zlý skutok! Niet snáď na zemi človeka, ktorý by sa ním nezaťažil. A tento zlý skutok, spôsobený či už myšlienkou, citom, slovom, alebo viditeľným, hmotným činom, zlý skutok na akejkoľvek zo spomínaných úrovní musí priniesť každému, kto sa ním previnil, celkom zákonite zodpovedajúci, a teda nie iný, ako opäť zlý spätný účinok.

Aby sme odstránili pretrvávajúcu ľahkomyseľnosť v tejto oblasti a otriasli naivným presvedčením, že sa snáď niekomu predsa len podarí beztrestne uniknúť pôsobeniu Zákonitostí vo stvorení, pozrime sa spoločne na putovanie jedného zlého činu po cestách nášho stvorenia.

Bude však azda lepšie, ak nezostaneme iba vo všeobecnej rovine, ale povieme si o celkom konkrétnom čine. Ako príklad si teda vezmime vnútorné prechovávanie a intenzívne živenie nemravných myšlienok. Môže to však byť, ako už bolo povedané, i akákoľvek iná zlá myšlienka, zlý cit, zlé slovo, alebo čin. Stále pôjde o jeden a ten istý dej, ktorý si podrobne opíšeme.

Ako teda všetko prebehne? Duchovné dôsledky našej nečistej myšlienky vyletia, podobne ako vystrelený šíp, na svoju dráhu stvorením, aby počas letu deštrukčne pôsobili na svoje okolie a zároveň ku sebe priťahovali všetky rovnorodé formy, s ktorými prídu cestou do styku.

A keďže všetko vo vesmíre sa vracia späť ku svojmu východisku, čo naznačuje, už aj pozemskej vede známa teória zakrivenia časopriestoru, po určitom čase sa onen letiaci jedovatý šíp, alebo skôr bumerang vráti späť, aby bolestne zasiahol svojho vlastného pôvodcu. Avšak sila tohto zásahu bude ešte znásobená negatívnymi účinkami rovnorodých foriem, ktoré boli k pôvodnej základnej forme, pritiahnuté počas jej putovania stvorením. Čo zasejeme – to aj zožneme! Keď sme ale zasiali zrnko – zožneme celý klas.

Už naši predkovia vraveli: „Ako sa z hory volá, tak sa z hory ozýva!“ Alebo: „Božie mlyny melú pomaly, ale isto!“ No a moderným spôsobom je možné povedať: „Aká bola akcia, taká bude reakcia!“

Pre každého z ľudí sú Zákonmi stvorenia neustále a neúnavne tkané nitky jeho vlastného osudu. Osudu, ktorý z hľadiska konkrétneho zlého činu, i keď je to iba myšlienka, nemôže byť a ani v nijakom prípade nebude priaznivý. Spätný účinok sa prejaví buď fyzickou chorobou, nejakou osobnou, alebo rodinnou tragédiou, nehodou, či iným spôsobom. Nemožno mu však uniknúť dokonca ani vlastnou smrťou, ako sa mnohí naivne domnievajú, pretože spravodlivý úder zasahuje s rovnakou silou a presnosťou i všetkých, ktorí sa, opustiac pozemské telo, ocitli v takzvaných záhrobných oblastiach. Pred spravodlivosťou Pána, reprezentovanou účinkami Zákonov vo stvorení niet úniku!

Pre úplnosť však treba zdôrazniť, že všemúdrosť Tvorcu univerza poskytuje predsa len istú možnosť vyhnúť sa nepriaznivým dôsledkom popísaného Zákona spätného pôsobenia. Tou možnosťou je polepšenie, alebo inak povedané, nastúpenie cesty dobrého chcenia.

V tomto prípade sa bude potom všetko odvíjať úplne inak. Onen čas, od spôsobenia zlého činu, až po návrat jeho spätných účinkov, možno totiž celkom oprávnene nazvať časom milosti. Lebo ak si človek v tomto období uvedomí negativitu ním spôsobeného činu, ak sa vynasnaží všetko napraviť, ako je to len možné, ak vzbudí vo svojej duši pevné predsavzatie už nikdy viacej nekonať podobným spôsobom, ak sa teda rozhodne pre cestu trvalého, dobrého chcenia, stane sa takýto človek vnútorne úplne iným, než akým bol v čase vykonania zlého činu.

A táto jeho vnútorná inakosť, čiže inorodosť, vytvorí nepreklenuteľnú bariéru, ktorá eliminuje, alebo úplne odrazí prichádzajúci nepriaznivý spätný účinok. Všetko už potom záleží iba na sile dobrého chcenia dotyčného. Ak u neho ide o naozaj hlbokú vnútornú zmenu a úprimný prerod smerom k dobru, nebude sa mať vracajúci zlý spätný účinok, z hľadiska pôsobenia Zákona rovnorodosti vôbec o čo zachytiť a skĺzne iba po povrchu bez toho, že by spôsobil nejakú škodu.

Ak ale dobré chcenie a zmena k lepšiemu nie je až taká intenzívna, sila spätného úderu síce prelomí tento slabší ochranný val, ktorý ale úder do určitej miery predsa len zoslabí, takže negatívne účinky budú omnoho menšie.

Keď ale človek nevyužije zmienený čas milosti a zostane rovnaký, aký bol v čase činu, jeho vnútorná rovnorodosť s vracajúcim sa spätným pôsobením priam pritiahne ničím netlmený, otvorený úder spätných účinkov.

Je však veľa ľudí, ktorí o podobných veciach nechcú vôbec nič počuť a majú pre ne iba pohrdlivý úsmev. Ale práve oni by určite ihneď nastúpili cestu dobrého chcenia, keby mohli vnímať, ako sa ku mnohým z nich nezadržateľne rúti dráhami stvorenia spätný úder, ktorý láme každú pýchu a zráža človeka na kolená. Na kolená, do prachu a neraz až na samý pokraj zúfalstva, aby si uvedomil v bolesti samým sebou spôsobenej, že malý pozemský človiečik je príliš nepatrný na to, aby sa odvažoval rúhavo stavať proti svojmu Tvorcovi a jeho samočinným, neúplatným Zákonom vo stvorení.

Ale najsmutnejšie je, že by všetko mohlo vyzerať úplne inak. Lebo po rovnakých dráhach, prinášajúcich ľuďom dneška iba spúšť, by ku nám mohlo plynúť šťastie, radosť a povznesenie. Ak by sme totiž vedome konali, a teda siali svojimi slovami, myšlienkami a jednaním iba dobro, účinky Zákonov stvorenia by nás museli doslova zavaliť šťastím.

No a na koniec snáď treba ešte podotknúť, že v tomto článku bol prezentovaný len vecný opis Zákonitého diania vo stvorení, prekračujúci hranice všetkého toho, čo dnes ľudia nazývajú náboženstvami. Zákony stvorenia totiž presahujú tieto, ľuďmi umelo vytvorené hranice a pôsobia na všetkých úplne rovnako a bez rozdielu. Nech už ide o katolíkov, evanjelikov, budhistov, moslimov, alebo o takzvaných neveriacich, či materialistov.