Hlbšie úvahy o živote

To, čo bolo doposiaľ už neobstojí! V tlaku nadchádzajúcej očisty už nebudú udržateľné, dnes ešte bežné postoje voči blížnym, plné zloby, nenávisti, netolerancie, antipatie, bezohľadnosti, alebo odsudzovania. Negativita týchto a podobných postojov totiž takmer v okamžitej odozve zrýchlených spätných účinkov zákonov stvorenia bolestne zasiahne každého, kto bude takto myslieť a jednať.

Kto bude chcieť obstáť a prežiť, bude musieť učiniť zásadnú zmenu svojich doterajších postojov voči druhým ľuďom. Slová o láske k blížnemu ako k sebe samému už nebudú len dobrou radou tak, ako to bolo doposiaľ, ale stanú sa podmienkou prežitia na zemi a vo stvorení. Buď sa to konečne naučíme akceptovať, alebo stratíme právo smieť ďalej jestvovať, pretože čas narušovania a nerešpektovania harmónie stvorenia a harmónie medzi ľuďmi definitívne končí.

Čo toto všetko pre nás celkom reálne a konkrétne znamená? Ako sa máme k tomu správne a konštruktívne postaviť?

Každý z nás by sa mal od tohto momentu začať učiť vysielať k ostatným ľuďom iba dobro a Svetlo. A to ku všetkým ľuďom bez rozdielu! Aj ku tým, ktorých veľmi nemusíme a proti ktorým niečo máme. A toto naše vnútorné prianie dobra a Svetla všetkým ľuďom by nemalo byť len nejakou povrchnou myšlienkou, ale musí ísť zo srdca. Musí byť opravdivé, vrúcne a naplnené úprimným citom.

Ako sa dá dosiahnuť niečo také, skoro až nemožné?

Ukážme si to na konkrétnom príklade. Predstavme si trebárs politika, ktorý presadzuje protinárodnú agendu a zasadzuje sa o spoločenské akceptovanie najrozličnejších sexuálnych deviácií, ako niečoho úplne normálneho, čo má byť dokonca zapracované do školských osnov.

Konanie takéhoto takéhoto politika sa úplne logicky stretá s odporom, odmietaním a nesúhlasom značnej, ešte zdravo zmýšľajúcej časti obyvateľstva. A žiaľ, mnohokrát to prerastá až do zloby a nenávisti voči jeho osobe.

Ako sa však takéto niečo prejavuje v jemnejších úrovniach okolo nás?

Ak vysielame voči niekomu negatívne, odmietavé, nesúhlasné, alebo nebodaj nenávistné myšlienky, všetky tieto myšlienkové energie sa zachytia v jemnejšom okolí dotyčného. A odtiaľ na neho budú vplývať podľa svojho druhu, čiže negatívne. Budú ho ovplyvňovať k ešte horšiemu. Budú ho ešte viac strhávať k zlému.

A teraz si predstavme, že by sme urobili niečo iné. Niečo úplne nové, čo tu dávno malo byť a čo tu onedlho aj bude. Predstavme si, že by sme takémuto človeku poslali srdečné prianie dobra a Svetla. Aj tieto energie by sa zachytili v jeho jemnejšom okolí a začali by ho to ovplyvňovať smerom dobrému a Svetlému.

Ako je ale možné takéto niečo pozitívne priať naozaj od srdca a úprimne politikovi, alebo hocijakému inému človeku, s ktorého hodnotami, alebo činmi nesúhlasíme?

Musíme sa naučiť oddeľovať jadro osobnosti človeka od jeho chýb. Musíme sa naučiť tieto dve veci vzájomne nestotožňovať, ale od seba oddeľovať.

S názormi a činmi, ak sú evidentne zlé, máme celkom oprávnene nesúhlasiť. Ale treba si uvedomiť, že vznikli na základe zatemnenia mysle, srdca a vedomia dotyčného.

Voči jeho názorom a konaniu máme cítiť odpor, antipatiu a máme stáť voči tomu v opozícii. A ak sa dá, môžeme to dať dotyčnému najavo aj úplne otvorene.

Ale voči jeho osobe nemáme cítiť ani antipatiu, ani odpor!

Musíme sa naučiť vnímať ostatných ľudí tak, ako nás vníma náš Otec nebeský. On popri všetkej našej hriešnosti pozerá hlavne na jadro našej osobnosti, ktoré v sebe skrýva potenciál k zmene k lepšiemu a k víťazstvu ušľachtilosti. Tento potenciál má v sebe každý človek, aj napriek zatemneniu jeho srdca a vedomia. Pomôcť prispieť k jeho precitnutiu môžeme však len tým, že dotyčnému človeku, napriek všetkým jeho zatemeniam, budeme priať vždy len dobro a Svetlo.

Takýmto spôsobom precitol lotor na kríži a obrátila sa Mária Magdaléna. V oboch prípadoch to bola láska a dobrotivosť Krista, smerovaná k ich duchovnému jadru. Táto láska, aj napriek hriešnosti dotyčných, dokázala aktivovať najvnútornejšie jadro ich osobnosti, ktoré v duchovnom precitnutí prekonalo doterajšie zatemnenie osobnosti. Toto nedokáže nič iného, len dobrota, láska a Svetlo, smerované k duchovnému jadru človeku.

Nikdy nie negativita, odmietanie, alebo rezervovanosť voči bližnému. Nenáviďme hriech, ale pomáhajme hriešnikovi! Buďme v tom podobní nášmu Otcovi nebeskému, ktorý nás nezatracuje ani vo chvíľach našej najväčšej hriešnosti, pretože v nás vidí potenciál zmeny k lepšiemu a dôveruje nám, že s podporu jeho dobra, Svetla a Lásky raz nakoniec predsa len precitneme k pozitívnej zmene svojej osobnosti.

To je to nové a zásadné, čo má byť zmenené! Takýmto spôsobom máme milovať aj svojich nepriateľov! Máme, biblicky vyjadrené, „nenávidieť hriech,“ ale nemáme zatracovať hriešnika.

V schopnosti priať dobro a Svetlo úplne všetkým ľuďom, aj tým, ktorých nemusíme a s ich názormi, alebo konaním nesúhlasíme, spočíva oslobodenie sa od doterajších zaužívaných myšlienkových foriem, negatívne namierených proti našim blížnym.

Ak dokážeme priať úprimne a zo srdca dobro a Svetlo úplne všetkým ľuďom bez rozdielu, budeme cítiť ľahkosť a voľnosť, akú sme doposiaľ nepoznali. Budeme sa vnútorne cítiť tak, akoby sme z nízko nad zemou letiaceho balóna odhodili záťaž, na základe čoho balón okamžite prudko vzlietne nahor. Rovnako prudko vzlietne nahor k Svetlu naša duša, keď dokáže úprimne a zo srdca priať dobro a Svetlo všetkým ľuďom. Aj tým, ktorí nám nejako ublížili, alebo ktorí stoja hodnotovo a názorovo na úplne opačnej strane.

Ublížil nám niekto? Bol ku nám niekto nespravodlivý? Snažme sa o dosiahnutie spravodlivosti, ale smerom k dotyčnému vysielajme len prianie dobra a Svetla. Je to svedectvo veľkosti ducha každého, kto to dokáže, a zároveň pomoc blížnemu, pretože lekára predsa nepotrebujú zdraví, ale chorí. Chorí na zatemnenie srdca, mysle a vedomia. Prianie dobra a Svetla v duši nepotrebuje nikto akútnejšie, ako práve ľudia, od dobra a Svetla vzdialení.

Preto neodsudzujme našich blížnych a nevynášajme nad nimi povrchné súdy. Nikto z nás predsa nemôže vedieť, či sa ten najhorší človek, trebárs i za pomoci našich prianí dobra a Svetla, ešte v poslednej chvíli neobráti a nezmení k lepšiemu, ako lotor na kríži.

Máme právo nesúhlasiť a byť v opozícii voči dobru a Svetlu vzdialenému jednaniu našich blížnych. Akékoľvek súdy a odsudzovania druhých však prenechajme Spravodlivosti Božej. Pán bude súdiť! My ľudia si medzi sebou máme vzájomne priať len dobro, Svetlo a lásku.

Skúsme to! Nájdime si vo svojom živote osobu, ku ktorej máme chladný, odmietavý, rezervovaný, alebo negatívny postoj. Zmeňme toto svoje negatívne vyžarovanie voči dotyčnému a nahraďme ho prianím dobra a Svetla. Ak to dokážeme s úprimnosťou srdca, pocítime ľahkosť v duši, pretože z nás spadne železná reťaz starých myšlienkových foriem. Pocítime Svetlo v duši, pretože sa dostaneme do súladu s tým novým, čo ku nám prichádza v očistnom lúči Božieho Svetla.

Jediným trhnutím vôle nášho ducha sa zbavme toho starého a radostne, s rozjasnenou dušou vykročme cestou už len toho nového. Toho dobrého, Svetlého, čistého a láskyplného, čo už budeme bez jediného zakolísania vyžarovať voči všetkým ľuďom bez rozdielu. Dobrota a Láska nášho nebeského Otca nám v tom bude pomáhať.