Hlbšie úvahy o živote

Je naozaj iróniou, že napriek obrovskému kvantu rôznych rozumových vedomostí si ľudstvo nie je schopné uvedomiť vážnosť súčasnej situácie, súvisiacej s jeho vlastným prežitím. Alebo lepšie povedané, aj by snáď toho schopné bolo, iba jednoducho nechce.

Aby sme teda prelomili dnešný, priam trestuhodný nezáujem o takú dôležitú otázku, akou je prežitie ľudského druhu na Zemi, pozrime sa podrobnejšie na jeden zo základných Zákonov univerza ,a síce, na Zákon tiaže. Lebo paradoxne, hoci tento Zákon a jeho pôsobenie z fyziky veľmi dobre poznáme, práve neznalosť jeho účinkov spôsobuje, že naša planéta je strhávaná zo svojej pôvodnej dráhy a zatláčaná smerom k predčasnému zničeniu.

Neklamné znaky tohto diania sú totiž už celkom zreteľne viditeľné každému, čo i len trochu vnímavému človeku. Patrí k nim napríklad každodenné vymieranie niekoľkých živočíšnych druhov, globálne otepľovanie, rastúce znečistenie vodných zdrojov a životného prostredia vôbec, množiace sa prírodné katastrofy a anomálie, ale napríklad aj zhoršujúce sa vzťahy medzi ľuďmi, rastúce násilie, terorizmus, zvrhlosť, stávajúca sa normou a mnoho, mnoho iného.

Niečo sa rozhodne deje! Niečo mimoriadneho a výnimočného! Na základe nepoznaných účinkov Zákona tiaže klesá naša Zem postupne do záhuby, ako loď, ktorá sa potápa. A všetko to negatívne, čo vidíme v súčasnosti vôkol seba, je iba nevyhnutným dôsledkom tohto jej klesania.

Avšak ľudia, zahĺbení do svojich každodenných problémov o ničom nevedia, alebo skôr nechcú vedieť. Nemajú záujem dopátrať sa skutočných príčin súčasného, kritického stavu a nehľadajú cesty, ako by mohli zabrániť tomu najhoršiemu: zhoršeniu životných podmienok na našej planéte až do takej miery, že prestane byť obyvateľnou pre ľudský druh.

Nie je samozrejme zmyslom týchto riadkov niekoho strašiť. Avšak nesmierna vážnosť situácie priam vyžaduje informovanie verejnosti o reálnom stave veci, aby sa potom, na základe tohto poznania, urobili razantné, rýchle a účinné protiopatrenia.

K lepšiemu pochopenie toho, čo sa deje, použime prirovnanie našej planéty k lodi. Každá loď má na svojom trupe zreteľne vyznačenú čiaru ponoru, označujúcu maximálnu možnosť jej zaťaženia. Ak však posádka nebude brať túto hranicu úvahy a váhou nákladu ju prekročí, loď sa nevyhnutne potopí, čo bude v podstate iba neodvratný dôsledok nerešpektovania účinkov spomínaného Zákona tiaže.

No a niečo podobného sa deje aj s našou Zemou. Aj ona má presne vyznačenú „čiaru ponoru“, čiže maximálnu mieru zaťaženia, ktorej prekročenie bude znamenať nevyhnutné strhnutie do víru zničenia.

Čo však je tým „nákladom“, tlačiacim našu planétu čoraz bližšie k zmienenej, osudovej hranici? Napodiv, je ním niečo, o čom sa mnohí ľudia domnievajú, že to nemá vôbec nijakú váhu. A síce, to váha našich citov, myšlienok, slov, ako aj viditeľných činov.

Áno, je to tak! Podobne, ako atmosferický obal, obopínajú našu Zem i oku neviditeľné, jemnejšie obaly, tvorené citovými a myšlienkovými formami. A taktiež samozrejme, i formami ľudského slovného prejavu. No a tieto formy majú určitú hmotnosť, priamo úmernú ich kvalite. To znamená, že formy, vytvorené negatívnymi citmi, myšlienkami a slovami sú ťažké a hutné, kým city, myšlienky a slová čistejšieho a ušľachtilejšieho druhu tvoria formy jemnejšie, ľahšie, ba priam, ako sa hovorí, povznášajúce.

Slovo „povznášajúce“ skutočne vyjadruje účinok, aký má všetko dobré, čisté a ušľachtilé v jemnejších úrovniach okolo našej Zeme. A práve v poznaní a využití tejto zákonitosti spočíva nevyhnutná pomoc ľudstva svojej rodnej planéte, a tým samozrejme aj sebe. Táto pomoc spočíva v zušľachtení, v zjemnení a očistení jemnejších obalov okolo našej planéty, ktoré ju potom, svojou ľahkosťou, začnú dvíhať vyššie, a tým vzďaľovať od onej osudovej a kritickej hranice, v blízkosti ktorej sa v súčasnosti nachádzame.

Ako to teda urobiť? Veľmi jednoducho: v každodennom živote sa treba iba viac zamerať na kvalitu, čiže čistotu a ušľachtilosť všetkého, čo cítime, myslíme, hovoríme a konáme. A čím viac bude na Zemi ľudí, uvedomelo jednajúcich podobným spôsobom, tým viac sa budú zušľachťovať, zjemňovať a presvetľovať doposiaľ ľahkomyseľne a v nevedomosti vytvárané svety negatívnych, ťažkých a zhubných energií, ktoré v súčasnosti neúnosným spôsobom zaťažujú našu planétu.

Ak teda naozaj chceme zachrániť nádhernú Zem, strhávanú dnešným spôsobom myslenia a cítenia naprostej väčšiny jej obyvateľov do záhuby, musíme sa bezpodmienečne zmeniť. Ľudia už jednoducho nemôžu kráčať svojim žitím tak, ako boli zvyknutí doposiaľ, pretože Zem, každodenne obťažkávaná energetickou špinou, ako kalným bahnom, to už ďalej neunesie. Ak totiž takto pôjde bez zmeny ešte niekoľko rokov, je s nami koniec! A neodvratným znamením tohto konca bude objavenie sa čiernej diery v blízkosti našej slnečnej sústavy, ktorá svojim gravitačnými silami začne postupne, ale už neodvratne, vťahovať našu planétu do predčasného, nízkosťou ľudí spôsobeného rozkladu.

Bezpodmienečne je preto nutné, aby všetky nízke city, myšlienky, slová, ako aj činy boli okamžite pretvorené a transformované do ušľachtilejšej podoby. Ľudský druh sa musí vzdať neustáleho tvorenia jemnohmotných mračien plných závisti, nenávisti, túžby po moci a po zisku, plytkosti, vulgárnosti, zmyselnosti, neznášanlivosti, nespravodlivosti, necitlivosti, klamstva, útlaku, neprajnosti a mnohého ďalšieho.

Namiesto toho musí rozkvitnúť ľudská spolupatričnosť, vzájomná pomoc, súcit, úprimné priateľstvo, čestnosť, nezištnosť, dobroprajnosť, vnútorná čistota, spravodlivosť, ušľachtilosť a podobne.

Nech sa teda každý z nás stane bojovníkom za Svetlo a za záchranu Zeme. Urobme teraz a hneď to najdôležitejšie, čo je práve v tejto chvíli priam životne dôležité urobiť. Jediným silným aktom vôle presmerujme všetko naše životné snaženie na dráhu dobrého chcenia. Nech sa naše dobré chcenie stane základom, z ktorého vo všetkej prirodzenosti a úplne násilne vyplynú naše city, myšlienky, slová a viditeľné činy. Tým pomôžeme nielen našej planéte, ale ja sami sebe, pretože sa konečne staneme skutočnými a plnohodnotnými osobnosťami, správne stojacimi vo stvorení. Osobnosťami, zbavenými všetkej nedôstojnej nízkosti.

Teraz, alebo nikdy! V hodine dvanástej a vo chvíli, kedy sa rozhoduje o bytí a nebytí ľudstva sa zrazu stávajú bezpredmetné všetky umelé bariéry, ktoré nás od seba oddeľovali. V tejto chvíli je totiž úplne jedno, k akému vierovyznaniu sa hlásime, akej sme rasy, národnosti, alebo politického presvedčenia. V tejto chvíli sme predovšetkým spolu obyvateľmi planéty Zem, nachádzajúcimi sa na jednej lodi, ktorú buď spoločne, s vypätím všetkých našich síl zachránime, alebo spolu s ňou pôjdeme všetci „ku dnu“.

Na každom z nás preto spočíva nesmierne bremeno zodpovednosti. Buďme si toho vedomí a s plnou vážnosťou začnime konať to, čo za nás nemôže urobiť nikto iný. Zo záchrannými „prácami“ začnime okamžite. Ešte dnes! Lebo zajtra už môže byť neskoro!

PS. Skúsme sa na chvíľu preniesť na nejaké futbalové, alebo hokejové stretnutie a započúvajme sa do reakcií divákov. Určite budeme zhrození z toho, čo si v hľadisku vypočujeme.

Podobné „podujatia“ sú totiž pareniskom toho najnižšieho bahna, tej najodpornejšej špiny a nízkosti, ktorou je neustále, deň čo deň zaťažovaná naša planéta.

A presne to isté sa na citovej a myšlienkovej úrovni deje pri pozeraní rôznych televíznych programov, či pri čítaní takzvanej bulvárnej tlače. Choďme napríklad do reštaurácií a pohostinstiev, vypočujme si rozhovory dnešnej mládeže a tak ďalej. Myslíte, že to takto môže ísť donekonečna? Ako však už bolo povedané, všetko má svoju hranicu a žiaľ, ľudstvo sa práve k tejto hranici strašlivo rýchlo približuje.