Hlbšie úvahy o živote

Jednoznačná odpoveď znie: Nie! Avšak spolu s týmto povzbudivým „nie“ treba zároveň bezpodmienečne vedieť, čo musí ľudstvo podniknúť, alebo lepšie povedané, akým sa musí stať, aby dokázalo týmto predpovedaným udalostiam zabrániť.

Kresťanstvo sa vo všeobecnosti zvykne nazývať náboženstvom lásky, a trebárs i slovo evanjelium znamená: Dobrá zvesť. Avšak paradoxne, celé novozákonné zjavenie nakoniec predsa len uzatvára spis s názvom: „Apokalypsa.“ Spis, pri čítaní ktorého naskakujú zimomriavky a ľudí sa zmocňuje mimovoľná hrôza.

Ale pozor! Každý, kto tieto riadky číta, by mal vedieť, že toto proroctvo nie je nijakým predurčením! Takýmto zjednodušeným spôsobom ho absolútne nemožno vnímať.

Aby sme si teda uvedené, závažné skutočnosti lepšie ozrejmili, spomeňme si na príbeh jedného zo starozákonných prorokov, ktorý bol poslaný do istého, skazenosťou a neprávosťou povestného mesta, aby varoval jeho obyvateľov pred blížiacou sa katastrofou. Katastrofou, ktorá ako taká, mala byť v podstate iba nevyhnutným dôsledkom ich vlastného odklonu od všetkých svetlých hodnôt.

Obyvatelia mesta načúvali varovným slovám proroka a veľmi hlboko sa ich dotkla jeho vízia blížiacej sa tragédie. Napriek svojej skazenosti si všetko, o čom bolo hovorené, vzali hlboko k srdcu. Pochopili totiž, že nadchádzajúce zlo a utrpenie, ktoré ich má zasiahnuť, je skutočne iba zákonitým ovocím ich vlastného, zlého a nesprávneho jednania, priečiaceho sa dokonalej a spravodlivej Vôli Tvorcu univerza.

No a pod tlakom toho, čo na nich malo doľahnúť, i pod tlakom poznania vlastnej viny, došlo u nich takmer k okamžitej, vnútornej zmene a k pevnému predsavzatiu polepšiť sa. Podobný, radikálny zvrat, mal samozrejme za následok, že prorokom videné a predpovedané nešťastie sa nakoniec nekonalo a mesto bolo zachránené.

No a úplne rovnako bude všetko prebiehať aj v prípade vízie, zvanej Apokalypsa, ktorá nie je určená jedinému mestu, alebo miestu na zemi, ale celému ľudstvu.

Toto proroctvo prišlo zakrátko potom, ako ľudstvo surovo zavraždilo Vyslanca Svetla, hlásajúceho lásku k blížnemu, čím až príliš jasne a zreteľne demonštrovalo svoj postoj k tejto najvyššej hodnote jeho učenia. Apokalyptické udalosti sú teda iba víziou toho, čo jednoducho musí prísť, ak sa ľudia nezmenia a nenahradia svoje zaužívané, zlé a negatívne vzájomné vzťahy, pravou pomáhajúcou láskou k ľuďom.

Opäť ale pripomínam: nejde o predurčenie, pretože každé skutočné proroctvo nie je v podstate ničím iným, ako jasnozrivým videním cieľa na konci cesty, na ktorej sa ľudstvo, alebo trebárs aj jednotlivec, v určitom období vývoja nachádza. Ak však u neho dôjde k radikálnej zmene myslenia a jednania, čiže k zmene celkového smerovania, nevyhnutne a úplne logicky sa musí zmeniť aj cieľ na konci tejto novozvolenej cesty. Zmena myslenia a jednania teda so sebou automaticky prináša aj zmenu konečného cieľa.

V tejto prostej zákonitosti taktiež spočíva vysvetlenie, prečo sa niektoré proroctvá jednoducho nesplnia. Samozrejme, treba pritom brať do úvahy, že hovoríme len a len o pravých a skutočných proroctvách.

Ľudia totiž majú slobodnú vôľu, s ktorou treba nevyhnutne počítať. Ak sa teda aj napriek všetkým upozorneniam a výstrahám rozhodnú naďalej zotrvávať vo svojich zlých a neláskavých vzájomných vzťahoch s blížnymi, nevyhnutným dôsledkom tohto ich rozhodnutia bude nakoniec dianie, opisované v Apokalypse.

Ak však ale pochopia nesprávnosť svojej doterajšej cesty a dokážu sa zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, katastrofa bude odvrátená.

Preto ak nám bolo pred 2000 rokmi odporúčané, aby sme sa vynasnažili milovať svojho blížneho, ako seba samého, dnes sa tieto isté slová menia v Zákon prežitia, ktorý znie: Pomáhaj blížnemu! Ľudia sa jednoducho už raz musia naučiť pravej, vzájomnej, pomáhajúcej láske voči ostatným ľuďom, prostredníctvom ktorej umenšia a rozpustia svoje nadmerne, ba až chorobne rozvinuté „ja“.

Ešte stále je čas! Čas, ktorého však s najväčšou pravdepodobnosťou už nebude až tak veľa, a ktorý práve preto musí byť bezpodmienečne využitý k požadovanému sformovaniu nášho vnútra a celého nášho životného snaženia do súladu s toľko spomínanými a tak dôverne známymi kritériami pomáhajúcej lásky voči spolu ľuďom.

Každý z nás tak musí učiniť na mieste a v povolaní, v ktorom sa práve nachádza. Predavačka v obchode, zdravotník v nemocnici, učiteľ v škole, podnikateľ vo svojej firme, politik vo formovaní zákonov, ekonóm v spôsobe hospodárenia, bankár v princípe fungovania peňažného systému, vodcovia štátov v spôsobe vládnutia a všetci spoločne doma v rodinách a v medziľudských vzťahoch vo svojom najbližšom okolí.

Lebo iba takýmto spôsobom, čiže radikálnou zmenou, môžeme ešte v poslednej chvíli zmeniť nesprávny smer, ktorým kráča naša „civilizácia“. Nesprávny smer, o ktorom bolo už pred 2000 rokmi predpovedané, ako o istej ceste k hrôze a desu.

Kým teda nebudeme vidieť podobnú zmenu vo vzájomnom správaní sa medzí ľuďmi vo všetkých oblastiach spoločenského, hospodárskeho, politického, kultúrneho a osobného života, dovtedy bude nad celým ľudstvom, ako meč, neustále visieť hrozba katastrofickej vízie, obsiahnutej v Apokalypse.

Ak sa však v každodennom živote začneme čoraz viacej stretávať s pomáhajúcou láskou ľudí k ľuďom, so zlepšovaním vzťahov v rodinách, na pracoviskách, či kdekoľvek inde, len potom môžeme oprávnene dúfať, že sa spomínané predpovede nenaplnenia. A určite niet človeka, ktorý by si to neželal. Tak prečo sa o to nepokúsiť a prečo o to zo všetkých síl nezabojovať?

Lebo poctivé úsilie každého jednotlivca, ktorý pochopí nesmiernu vážnosť súčasnej doby a zo všetkých síl sa vynasnaží zmeniť svoje vlastné, doterajšie nesprávne vzťahy voči blížnym, takéto úsilie sa stáva nesmierne cenným prínosom do rámca celkového diania. Stáva sa akoby jedným z mnohých drobných závaží, ktoré však všetky spoločne budú mať predsa len schopnosť prevážiť misku váh osudu ľudstva zo strany zničenia a záhuby, na stranu skutočného a plnohodnotného života vo stvorení.

No a samozrejme, na druhej strane je obrovská škoda všetkých, ktorí vo svojom zahĺbení do každodenných starostí a problémov odmietajú uveriť, že by sa práve dnes rozhodovalo o tak nesmierne vážnych veciach. A bez toho, že by si to oni sami vôbec uvedomovali, vo svojom nepochopení, ľahostajnosti, nezáujme a pohodlnosti sa nevedomky pridávajú k tým, ktorí tlačia misku váh osudu ľudstva smerom k záhube a zničeniu.

Každý z nás sa teda môže slobodne rozhodnúť, na ktorú stranu sa postaví, pretože slobodná vôľa nebude nikomu upretá ani pri takomto vážnom rozhodovaní. Keby by sa ale ľudia nad uvedenými skutočnosťami naozaj hlbšie zamysleli, určite by si ihneď uvedomili, že ak naozaj nechcú kŕčovitým zotrvávaním vo svojich doterajších, nesprávnych postojoch privolať celosvetovú katastrofu, potom predsa len majú iba jednu, jedinú možnosť. Jedinú a jednu z posledných možností, ktorá práve preto má byť bezpodmienečne využitá.