Hlbšie úvahy o živote

Extrémne prírodné dianie v podobe záplav, zemetrasení a požiarov, alebo spoločenské napätie v podobe vojny, prevratov a nepokojov, a už ani nehovoriac o predchádzajúcej pandémii, to všetko je hmatateľným a očividným dôkazom toho, že sa niečo deje. Že dochádza k niečomu neobyčajnému, čo vyvoláva doslova var v oblasti prírodného a spoločenského diania.

Čo je to?

Je to postupne zvyšujúca sa intenzita lúča Božieho Svetla, ktoré vyvoláva na zemi Veľkú očistu. Tento lúč pôsobí na ľudí v prvom rade vnútorne, a to presne tak, ako jarné lúče slnka na pôdu a na všetky semená, skrývajúce sa pod povrchom. Lúče jarného slnka všetko doslova vyťahujú von spod zeme na povrch a nútia to, aby to vyrástlo a viditeľne ukázalo, čím to je. Či užitočnou rastlinou, alebo burinou.

A rovnako je to aj s nami! Lúč Svetla očisty pôsobí na našu osobnosť a doslova z nej vyťahuje von na svetlo všetko, čo sa v nej skrýva. Dokonca i veci, o ktorých sme my sami nepredpokladali, že ich v sebe máme. Všetko, aj to najskrytejšie v nás, sa začína prejavovať navonok, aby nám samotným i ľuďom okolo nás ukázalo svoju skutočnú podstatu. Aby sa ukázalo, či je táto podstata dobrá, alebo zlá.

Keď je to, čo z nás vychádza a vyrastá dobré, pociťujeme vnútornú radosť, vnútorný jas, chuť radostne tvoriť, budovať a pracovať. Pociťujeme tichú vďačnosť Stvoriteľovi za všetko, čoho sa nám dostáva.

Keď je ale to, čo z nás vychádza a vyrastá na povrch zlé, v našom vnútri začne búriť zlosť, nenávisť, nevraživosť, alebo prežívanie nenaplnenia, strachu a depresie.

Nenaplnenie, strach, depresia a podobné stavy sú napríklad dôsledkom toho, že nám chýba vnútorná opora v niečom pravom, skutočnom a trvalom. Čiže v Bohu a v hodnotách Ducha. Lebo jedine hodnoty Ducha a spojenie so Stvoriteľom môžu vo vnútri osobnosti človeka vytvoriť takú pevnú oporu, ktorá sa nezrúti a nezakolíše. Všetky ostatné hodnoty sú ako piesok. Nie sú schopné poskytnúť zdravý základ, ani oporu. Každý človek to pod tlakom lúča očisty začne cítiť a jeho nedostatočne pevné vnútorné hodnotové ukotvenie ho privedie k pocitu márnosti, k strachu a k depresii.

To všetko je však pre nás pomocou! Pomocou v tom zmysle, že je nám dané poznať, do akej miery kvalitné hodnoty v sebe v skutočnosti skrývame a akí naozaj sme.

A treba povedať, že nikto z nás nie je dokonalý. V každom z nás sa nachádza dobré i zlé. V žiare lúča očisty to však máme poznať a očistiť sa od zlého. Lebo očista je síce Svetlom vyvolaná, ale očistiť sa musíme my sami. My sami musíme vybieliť svoje rúcha!

Máme to ale veľmi uľahčené tým, že sa nám zviditeľní všetko, čo je v nás. Že sa to stane zjavné. Naše očisťovanie má prebiehať tak, ako ho robíme v záhrade. Burinu, čiže veci zlé a nesprávne, máme zo svojej osobnosti vytrhať a užitočné, ušľachtilé rastliny máme zalievať a starať sa o ne.

V súčasnosti žijeme v období rozhodujúceho zápasu každého človeka o seba samého. Zápasu o to, čo je v nás čisté a pravé. V tomto zápase nám nemôže pomôcť nikto iný. Každý ho musí vybojovať sám za seba a sám v sebe. Máme poznať sami seba, zbaviť sa svojich zlých vlastností a naplno v sebe rozvinúť všetko dobré. Naša duša sa má stať nádhernou udržiavanou záhradou, plnou kvetov rozvinutých cností a sviežich plodov dobra, lásky, spravodlivosti a čistoty.

Ľudia, ktorí pochopia vážnosť doby a začnú v tomto zmysle pracovať na zušľachťovaní záhrady svojej duše, Veľkou očistou prejdú, pretože sa očistia a stanú sa novými, na základe čoho sa pred nimi otvorí nová, neuveriteľná kapitola ich bytia a ďalšieho jestvovania vo stvorení.

Ľudia, ktorí nepochopia vážnosť doby a budú ignorovať tlak Svetla k nevyhnutnej premene osobnosti, ľudia, ktorí nechajú zarásť záhradu svojej duše divokou burinou, pretože odmietajú duchovne pracovať na sebe samých, žiaľ očistou neprejdú, pretože brána novej dimenzie bytia zostane pred nimi zatvorená.

Zásadná otázka v tejto vážnej situácii preto znie: Čo v sebe prednostne rozvíjať, aby sme boli schopní očistou prejsť?

Sú to dva základné piliere, ktoré sa od čias Krista nezmenili. Prvým je rozvíjanie lásky k Stvoriteľovi a druhým je rozvíjanie lásky k blížnym.

Láska k Stvoriteľovi sa má prejavovať predovšetkým činom. Čiže tým, že sa snažíme čoraz vedomejšie poznávať, chápať a napĺňať Vôľu Stvoriteľa, čoho výsledkom má byť život, žitý v čo najväčšom súlade s Vôľou Najvyššieho. Aby nikto nemohol povedať, že nemal možnosť poznať, pochopiť a napĺňať Vôľu Stvoriteľa, postaral sa náš Otec nebeský o to, aby svoju Vôľu dokonale vysvetlil a jasne manifestoval. Stalo sa tak v Posolstve Grálu, ktoré je v dnešnej dobe Veľkej očisty k dispozícii každému otvorenému človeku.

Do tohto bodu je treba ešte zahrnúť aj to, že sa máme usilovať stať ľuďmi citu. Lebo Stvoriteľ vložil do srdca každého z nás základnú schopnosť rozlišovania medzi dobrým a zlým vo forme svedomia, prejavujúceho sa citom. Preto je človek skrze cit a citové vnímanie schopný kráčať životom správne, ak o to dbá a nedopustí, aby mu jeho cítenie zastrela chladná rozumová racionalita. Náš cit, ktorý je Božím hlasom v nás, sa neustále snaží zasahovať do nášho života ovplyvňovať naše životné rozhodnutia. Načúvajme preto svojmu vnútornému hlasu a riaďme sa ním, pretože sa nás vždy snaží smerovať na cestu dobra, lásky, čistoty a spravodlivosti. Pozorne mu preto načúvajme a s dôverou kráčajme po ním ukázaných cestách

Toľko k prvému bodu, týkajúcemu sa lásky k Pánovi a teraz poďme k druhému bodu, týkajúcemu sa lásky k blížnym.

V prvom rade je to úcta k blížnym, prejavujúca sa snahou nespôsobiť im nijakú ujmu a neublížiť im ani len v myšlienkach.

A v druhom rade je to snaha pomáhať blížnym. Pomáhať im v ich veľkých i malých ťažkostiach. Pomáhať im pozemsky, alebo duchovne.

Možnosť pomáhať druhým je v dnešnej dobe ten najväčší dar, poskytnutý Láskou Božou všetkým ľuďom k ich vlastnej záchrane. Ten, kto sa snaží pomáhať druhým, môže v súčasnosti najrýchlejším a najistejším spôsobom smerovať k Svetlu. Túto príležitosť má naozaj každý a je iba na ňom, do akej miery ju využije.

Kto vážne vykročí cestou lásky k Stvoriteľovi a cestou lásky k blížnym, a bude ňou neochvejne kráčať, pôjde cestou Svetla a v jeho vnútri sa rozhorí Svetlo. V jeho duši vyrastie silná dôvera v Boha a v jeho vnútri zavládne mier. Rozprestrie sa v ňom jas žiarivej mieruplnosti, ktorý začne vyžarovať zvnútra navonok. Svojim vyžarovaním dôvery v Boha, svojim vyžarovaním hlbokého vnútorného mieru a svojim vyžarovaním presvedčenia istoty víťazstva hodnôt Svetla sa takýto človek stane veľkou pomocou pre svojich blížnych. A to vnútorne, skrze svetlé vyžarovanie svojej osobnosti, ako i navonok, prostredníctvom vonkajších pomocí, ktoré je schopný svojim blížnym poskytnúť.

Takto to má byť! Skrze pomoc iným máme tú najväčšiu príležitosť pomôcť sami sebe, aby sme všetci spoločne mohli prejsť Veľkou očistou.