Hlbšie úvahy o živote

V prvom rade je treba vedieť, že v skutočnosti sú odrazom toho, akí my sami sme. Že sú odrazom pravdy o našom vnútri. Že sú vonkajšou a viditeľnou manifestáciou nášho odklonu od veľkej harmónie stvorenia, stanovenej Vôľou Stvoriteľa. Akýkoľvek dlhodobý odklon od tejto harmónie, prejavujúci sa spôsobom nášho uvažovania a charakterom nášho chcenia, sa po čase zhmotní, zviditeľní a transformuje navonok do podoby choroby, prírodných katastrof, či iných atakov prírody, ako sú napríklad najrozličnejší škodcovia, útočiaci na poľnohospodárske plodiny.

Ataky prírody, alebo choroby nie sú teda javy náhodné. Je to niečo, čo k nám prichádza preto, aby nás to donútilo prežívať naše nesprávne postoje, naše chyby a našu hriešnosť. Je to spätná väzba všetkého nesprávneho, zlého a disharmonického, čo nesieme v sebe. V prípade choroby ide o individuálnu spätnú väzbu a v prípade prírodných katastrof o kolektívnu spätnú väzbu. Účelom je donútiť nás prostredníctvom negatívneho prežívania, aby sme sa tým začali zaoberať, aby sme to začali chápať, a aby sme sa na základe toho začali meniť k lepšiemu.

Jednotlivé choroby nášho fyzického tela zrkadlia naše osobné a individuálne chyby, omyly, zlé chcenie a disharmonické vnútorné stavy, ktorými sa odkláňame od Stvoriteľom vyžadovanej harmónie vo stvorení. Prírodné nešťastia, alebo trvalé a systematické pôsobenie škodcov proti snahám ľudí, zrkadlia všeobecný a kolektívny hodnotový odklon národov, alebo celého ľudstva od Stvoriteľom vyžadovanej harmónie vo stvorení.

Nevedomým, nesprávnym a elementárne pochopenie postrádajúcim prístupom voči chorobám a prírodným atakom je snaha eliminovať ich iba čisto fyzickými prostriedkami. V prípade chorôb medikamentami a v prípade prírodného diania rôznymi preventívnymi opatreniami. Samozrejme, že ľudia sa majú a musia brániť voči chorobám i voči nepriazni prírody, ale nikdy by to nemalo zostať len vo fyzickej rovine. Vždy by to malo ísť ďalej, až k snahe o duchovné pochopenie príčiny diania a o eliminovanie jeho účinkov prostredníctvom duchovnej zmeny seba samých k lepšiemu.

Ak to ale ľudia nerobia a kŕčovito zostávajú iba na fyzickej báze dokazujú, že nechcú chápať, o čo tu v skutočnosti ide. Dokazujú, že sa nechcú zamyslieť nad sebou a dôjsť k pochopeniu. Dokazujú, že nemajú ochotu meniť veci k lepšiemu skutočne efektívnym a pravým spôsobom. Čiže zmenou seba samých k lepšiemu.

Namiesto toho, v snahe zbaviť sa choroby, alebo nepriateľských atakov prírody, využívajú medikamenty, chémiu, postreky, alebo iné materiálne protiopatrenia. Len, aby sa nemuseli vnútorne pohnúť. Len, aby sa nemuseli hlbšie zamyslieť nad životom a jeho hodnotovým smerovaním. Len, aby nemuseli začať pracovať na sebe samých. Len, aby nemuseli hľadať súvis a logickú väzbu medzi medzi kvalitou svojho chcenia a čistoty vlastného vnútra, a medzi na nás dopadajúcimi atakmi choroby a nepriateľstva prírody.

Ľudia musia v prvom rade pochopiť a potom prijať fakt, že každému odklonu od harmónie, ktorý ich zraňuje v podobe choroby, alebo nepriazne prírody, predchádzalo ich vlastné, vnútorné a osobnostné odchýlenie od harmónie. Musia pochopiť, že to v prvom rade oni sami porušili Stvoriteľom vyžadovanú harmóniu, prostredníctvom vlastného, nedostatočne dobrého a nedostatočne čistého chcenia. Prostredníctvom vlastnej, iba na matériu zameranej hodnotovej orientácie.

Ak ľudia takýmto správnym spôsobom začnú hľadať príčinu odklonu od harmónie v prvom rade v sebe samých, nájdu ju. Nájdu príčinu, prečo na nich dopadla tá, alebo oná choroba. Nájdu príčinu, prečo sú zraňovaní a napádaní prírodným dianím. A v prostom poznaní príčiny bude zároveň ukázaná aj cesta, ako dôjsť k ozdraveniu. Ako z vlastného vnútra smerom navonok eliminovať nepriazeň choroby, alebo prírody.

Pochopenie a poznanie príčin k nám môže prísť rôznymi cestami. Buď z nášho vlastného vnútra, prostredníctvom citu a svedomia. Alebo prostredníctvom iných ľudí, prostredníctvom písaného slova, alebo nejako inak.

Poznanie príčin a ukázanie pravej cesty k ozdraveniu k nám však pri našej vážnej snahe určite príde. Príde k nám, aby nám ukázalo, že sa máme stať ľudskou bytosťou dobrého chcenia a čistého myslenia. Že sa máme stať človekom, naplneným detsky radostnou dobrosrdečnosťou. Že sa máme stať osobnosťou spravodlivou, čestnou, láskavou a priateľsky naladenou voči blížnym. Že sa máme stať človekom, smerujúcim k Bohu a k jeho kráľovstvu nebeskému.

Až nás teda raz zasiahne choroba, prírodné nešťastie, alebo nejaká iná nepriazeň prírodného diania, neživme v sebe pocit nespravodlivosti utrpenia, ale zoberme to ako podnet k hlbšiemu zamysleniu. K zamysleniu nad tým, že utrpenie k nám prišlo z dvoch dôvodov. Preto, lebo sme si ho my sami zapríčinili a preto, lebo nás chce svojim tlakom zmeniť k lepšiemu.