Hlbšie úvahy o živote

Pozorne si prečítajme dve nasledovné vety. Prvá: Nie som proti. Druhá: Nie, som proti. Obyčajná čiarka dokázala zmeniť ich význam. So súhlasného stanoviska v prvej vete sa stal nesúhlas, vyjadrený druhou vetou. No a presne takto isto došlo aj k posunu vo výklade pravdy o Kristovej smrti, ktorý zomrel nie ZA naše hriechy, ale PRE naše hriechy. A to je obrovský rozdiel.

Ježiš prišiel na zem preto, aby zvestoval svoje Slovo. V Slove nám ukázal, ako máme správne žiť, aby sme mohli byť spasení, čiže ako máme hovoriť, konať, myslieť a cítiť. K spáse môžeme teda dôjsť JEDINE prostredníctvom vlastnej námahy, ktorá sa uberá správnou cestou. No a túto správnu cestu nám ukázal Spasiteľ vo svojom Slove.

Naša spása je teda podmienená vlastnou námahou, vlastnou prácou na sebe samom. Avšak každá dobrá vôľa pracovať na sebe bez poznania správnej cesty by musela vyjsť nevyhnutne nazmar. Preto prišiel Ježiš, aby nám ju ukázal.

V ukázaní cesty, ktorou sa má uberať naša osobná snaha a naše osobné úsilie v práci na sebe samom, spočíva veľké spasiteľské dielo Mesiáša. Táto cesta totiž medzičasom zarástla tŕním a burinou a bez jej znovu obnovenia Synom Božím by sme ju už sami neboli schopní nikdy nájsť. A to ani tí, čo by mali tú najlepšiu vôľu.

Z dôvodu straty priamej a správnej cesty k Svetlu, ktorú ľuďom kedysi sprostredkoval Mojžiš, a ktorá bola nesprávnymi výkladmi a vnášaním čisto ľudských názorov zasypaná, z tohto dôvodu teda ľudia čoraz viacej upadali do hriechu.

Svet sa stal plným hriechu a zla. Stal nepriateľským Svetlu a na túto nepriateľskú pôdu prišiel Kristus, aby nám svojim Slovom ukázal cestu k spáse.

Ľudia plní hriechu a zloby sa však nenávistne obrátili proti Vyslancovi zo Svetla. Temno sa cítilo byť ohrozené jeho Slovom a preto usilovalo o Spasiteľovu smrť. No a ľudia sa vo svoje zlobe a hriešnosti stali jeho povoľnými nástrojmi. To PRE ne, PRE hriechy ľudí zomrel Mesiáš!

Skutočným poslaním Mesiáša bolo prinesenie Slova Pravdy a ak by boli ľudia jeho Slovo i jeho samého ako Mesiáša prijali, mohlo by byť pod jeho osobným vedením zahájené pozemské budovanie ríše mieru. Kristus rozhodne neprišiel zomrieť na kríži! Zomrel jedine PRE naše hriechy, PRE našu zlobou zaslepenú nenávisť.

Stačilo však tento skutočný dôvod jeho smrti významovo posunúť jedným jediným slovíčkom ZA a z Ježišovej smrti PRE naše hriechy a kvôli našim hriechom sa zrazu stala smrť ZA naše hriechy. Stala sa z nej obeta ZA hriešne ľudstvo. Pre ňu vraj prišiel Kristus na zem.

Jediným slovíčkom ZA bola teda skrivená skutočná pravda o smrti Mesiáša a z takto vzniknutej, pokrivenej nepravdy sa stal časom základný kameň vierouky kresťanských cirkví, ktoré hlásajú, že Kristus zomrel ZA naše hriechy.

Stáročné opakovanie nepravdy sa napokon stalo pravdou, na základe ktorej si tisíce kresťanov žijú v sladkej istote, že ZA ich hriechy už niekto zaplatil, a že sa pre ich spásu prišiel na zem zámerne obetovať nikto nie menší, ako Syn Boží.

Žiaľ, toto mylné presvedčenie, ktoré kresťania považujú za jednu z najväčších predností svojej viery sa im nakoniec, po ich pozemskom odchode, stane ťaživým balvanom viny, ťahajúcej ich nadol a neumožňujúcej im slobodného vzletu k Výšinám. Svojim chybným presvedčením, že ZA ich hriechy musel zomrieť Mesiáš totiž schvaľujú jeho surovú vraždu, ku ktorej nemalo nikdy dôjsť a ku ktorej došlo jedine PRE hriechy a zlobu ľudstva.

„Otče, odpusť im, lebo nevedia čo robia!“, zvolal Kristus na kríži. Odpustiť však možno iba niekomu, kto sa previnil, čo znamená, že ukrižovanie bolo previnením ľudstva. „Lebo nevedia čo robia!“ zase znamená, že ak by ich oči neboli zaslepené zlobou a hriechom, nikdy by sa predsa takéhoto niečoho nemohli dopustiť. K ukrižovaniu teda došlo jedine PRE hriechy ľudstva.

Naša spása spočíva v živote podľa Pánovho Slova. Je podmienená našim vlastným úsilím a našou vlastnou námahou. Mnohí kresťania sú ale presvedčení, že takéto niečo nie je možné, že človek to vlastnými silami nedokáže a kto si myslí, že to možné je a snaží sa o to, ten sa vraj rúha a je plný pýchy. Podobný názor je opäť jedným z mnohých omylov, ktorými je doslova popretkávané súčasné kresťanské učenie.

Stvoriteľ predsa daroval človeku slobodnú vôľu a so slobodnou vôľou je nerozlučiteľne spojená zodpovednosť. Zodpovednosť za všetky naše činy i za svoju vlastnú spásu. Každý z nás má preto svoj osud plne vo vlastných rukách. Jedine na nás záleží, či dosiahneme spásy, alebo nie. Či podriadime svoje myslenie, cítenie, reč a jednanie smeru, ktorý nám bol ukázaný Pánovým Slovom, alebo nie.

Všetky tvrdenia, snažiace sa ľudí presvedčiť, že k spáse nemožno dospieť vlastným, samostatným úsilím, sú v skutočnosti škodlivé. Odvádzajú totiž od toho jediného, čo nás môže zachrániť, vzbudzujúc falošnú ilúziu, že sme už spasení Kristovou obetou. Každá ďalšia pomoc vo stvorení je totiž nachystaná iba pre tých, ktorí vložia všetky svoje sily do vlastnej snahy o spásu. Iba toto úsilie môže nájsť milosť pred Spravodlivosťou Pána.

Tvrdením, že nás môže zachrániť niečo iné, než toto úsilie, je v skutočnosti iba nadbiehaním ľudskej pohodlnosti a duchovnej lenivosti. Pohodlná cesta je totiž ľuďom vždy omnoho bližšia a príjemnejšia, ako nekompromisné požadovanie vlastnej námahy. Je to široká cesta, ktorá práve pre svoju pohodlnosť privábila do náručia rôznych kresťanských cirkví milióny prívržencov. Žiaľ, nie je to ale cesta, vedúca k Svetlu.