Hlbšie úvahy o živote

V povedomí ľudí je zaužívané, že každý z nás má svojho strážneho anjela, ktorý nás chráni a pomáha nám. Tento názor je v niečom správny a v niečom nesprávny. Správny je v tom, že každý má naozaj svojho pomocníka, alebo vodcu. A nesprávny je v tom, že to vôbec nie je anjel.

Prečo?

Pretože anjeli sú bytosti vysoko duchovne stojace a ľudia našej zeme sú bytosti nízko duchovne stojace. Rozdiel medzi jednými a druhými je tak obrovský, že ľudia by anjelov neboli schopní pochopiť a nerozumeli by im.

Preto majú takých pomocníkov a vodcov, ktorých sú schopní chápať a rozumieť im. Sú to totiž presne takí istí ľudia, ako oni sami, ibaže už odložili svoje fyzické telo a nachádzajú sa v jemnejšej úrovni bytia. V tejto jemnejšej úrovni však spoznali a prehliadli svoje chyby, ktorých sa dopúšťali na zemi. A práve preto, že sa stali duchovne zrelší, ako pozemskí ľudia, a zároveň nie sú od nich ešte príliš vzdialení, môžu im efektívne pomáhať. Môžu ich vnútorne viesť a usmerňovať tak, aby sa vyvarovali tých istých chýb, akých sa dopúšťali oni sami, keď ešte žili na zemi.

Naši vodcovia a pomocníci sa teda s nami spájajú na základe duchovného zákona rovnorodosti. Čiže na základe rovnakých chýb a nedostatkov.

A toto spojenie je užitočné pre obe strany. Pre nás pozemských ľudí tým, že nás usmerňuje a vedie niekto, kto mal na zemi úplne rovnaké chyby, ako máme my. Kto ich však prehliadol, spoznal ako zlé, zbavil sa ich a vie nám preto ukázať, ako to máme a môžeme urobiť aj my. K tomu nás nabáda svojimi vnuknutiami, ktoré sú súčasťou nášho svedomia.

Ale prospešné je to aj pre nášho vodcu a pomocníka v tom zmysle, že ak svojim pôsobením dosiahne toho, že sa my na zemi zbavíme nejakej chyby, nebude sa už musieť on sám kvôli tomu opäť narodiť na zemi.

Lebo platí, že ak niekto chybil pozemsky, musí to aj pozemsky napraviť. Taký je zákon! Keď však vodca dosiahne svojimi vnuknutiami a usmerneniami nápravu u svojho pozemského chránenca, splní zákon tým, že svoju chybu napraví prostredníctvom neho aj čisto pozemsky. Preto sa už nebude musieť kvôli tomu na zemi narodiť.

A keď sa pozemskému človeku takýmto spôsobom podarí odstrániť jednu svoju chybu, prichádza okamžite na rad druhý vodca a pomocník, aby s ním začal pracovať na odstránení ďalšej chyby.

Ako je teda vidieť, prospech je obojstranný. Pozemský človek získava vždy presne takého vodcu, ktorý kedysi mal jeho vlastné chyby a prežil všetky ich negatívne dôsledky sám na sebe. Preto môže radiť a pomáhať z vlastnej skúsenosti. A môže tiež dokonca pozemského človeka i pred mnohým ochrániť, ak bude dbať jeho tichých vnuknutí a napomínaní.

Tu však narážame na zásadný problém ľudí vo vzťahu k ich vodcom a pomocníkom. Problém spočíva v ich vlastnom chcení. Chcenie človeka je totiž bránou k možnosti pôsobenia nášho vodcu a pomocníka, pretože v skutočnosti môže vodca pomáhať len vtedy, keď to my chceme. Keď po tom túžime, alebo o to prosíme.

Lebo človek môže len vtedy niečo pocítiť a prežiť, keď to chce, a keď sa o to vo svojom chcení snaží. Iba našim chcením môžeme nadviazať spojenie s našim vodcom. Len týmto spôsobom nás môže efektívne podporovať. V tomto spočíva rozdiel medzi duchovnou nevedomosťou a duchovným uvedomením. Duchovne uvedomelý človek vie o týchto skutočnostiach a vnútorne s nimi pracuje. Preto sa snaží svojim chcením vedome plne otvoriť bránu k pôsobeniu svojho vodcu, a snaží sa načúvať jeho radám a vnuknutiam. A samozrejme, snaží sa podľa nich aj riadiť.

Duchovne nevedomý človek však o týchto veciach nevie, nechce vedieť a ignoruje ich. Tým však nesmierne okliešťuje možnosť pôsobenia vlastného vodcu a pomocníka. Alebo ju takmer úplne znemožňuje. Takýto človek potom zostáva vlastnou vinou sám a bez pomoci. Zostáva bez vedenia, pretože sa od neho svojim vlastným chcením, alebo lepšie povedané nechcením sám odstrihol.

Tieto skutočnosti boli dôležité vždy, pretože ovplyvňovali osudy ľudí a ich zásadné životné rozhodnutia, ktoré následne viedli jednotlivé ľudské bytosti k šťastiu, alebo k nešťastiu. Avšak v dnešnej dobe sa ich dôležitosť ešte znásobuje, pretože žijeme v dobe očisty zeme, a v nej bude každý z nás konfrontovaný s najrozličnejšími hraničnými situáciami. V nich bude záležať, ako sa rozhodneme a čo urobíme. Ak sa budeme vedome usilovať o to, aby sme vnímali vnuknutia svojich vodcov a zariadime sa podľa nich, vzrastá naša šanca prejsť nastávajúcim očistným dianím bez úhony.

Pozrime sa v tejto súvislosti na nedávne katastrofálne zemetrasenie v Turecku, s obrovským množstvom obetí na životoch. Ja osobne som presvedčený, že mnohí títo ľudia boli na blížiace sa nebezpečenstvo upozorňovaní nie len svojimi vlastnými vodcami a pomocníkmi, ale aj prírodnými bytosťami, pripravujúcimi a spúšťajúcimi toto tragické prírodné dianie.

Som presvedčený o tom, že sa ľudí intenzívne snažili varovať prostredníctvom vnútorných vnuknutí a prostredníctvom citu. Avšak žiaľ, tieto možnosti pomoci boli zablokované ľudským chcením. Tieto možnosti kontaktu a komunikácie neboli ľudským chcením aktivované. A preto ľudia nič nepoznali a nič nevnímali. Preto zneli do prázdna naliehavé hlasy ich vodcov, ako i hlasy ich bytostných pomocníkov, čiže prírodných bytostí. Zneli do prázdna, pretože ľudia sa o tieto veci nikdy nezaujímali. Pretože ignorovali existenciu vodcov a pomocníkov, ktorých každý z nás má, a nikdy k ním prostredníctvom vlastného chcenia nehľadali cestu. Preto táto cesta zostala nepriechodná a výstrahy, ktoré po nej mohli prísť, neprišli. A preto títo ľudia zahynuli, hoci nemuseli.

To, čo sa stalo v Turecku, berme preto ako naliehavé varovanie a ako výstrahu. Ako varovanie pred vražednou duchovnou nevedomosťou, v ktorej zotrváva väčšina ľudskej populácie našej planéty.

A práve preto je potrebné duchovné prebudenie a obrodenie. Práve preto je potrebné rozvíjanie základých duchovných znalostí, lebo vývoj na našej planéte dospel do stavu, kedy nás duchovná nevedomosť a duchovná ignorancia zabije.

Vo všemúdrosti nášho dobrotivého nebeského Otca sú pre každého jednotlivého človeka nachystané veľké pomoci, aby mohol obstáť vo svojom vlastnom živote, a aby mohol obstáť v nadchádzajúcej očiste zeme.

Avšak tieto pomoci musí človek chcieť. V tom spočíva výsada jeho slobodnej vôle. Nikto ho nemôže nútiť, ani ho nikto nebude nútiť. Jedine on sám musí chcieť. On sám musí svojim chcením otvoriť bránu k pôsobeniu a k možnosti prejavu jeho vlastných pomocníkov a vodcov. On po tom musí túžiť, on o to musí prosiť a on to musí chcieť. Potom sa mu dostane toho, čo chcel. Dostane sa mu vnuknutí a upozornení, ktorými sa má riadiť. Dostane sa mu ich skrze impulzy jeho svedomia a jeho citu, čím sa radikálne zvyšujú jeho šance úspešne zvládnuť všetko nadchádzajúce dianie.

Kto však nechce, nič neaktivuje a nič nedostane. Jeho duchovná ignorancia mu potom v rozhodujúcich momentoch znemožní zachytiť upozornenia a výstrahy jeho pomocníka. Preto zostane úplne sám a bude kráčať v ústrety nešťastiu. Tak, ako sa to žiaľ stalo mnohým ľuďom v Turecku, ktorí sa mohli zachrániť.

Nech sa nám to všetkým stane ponaučením a výstrahou! Lebo čas posmechu z vecí duchovných a ich ignorovanie definitívne končí, pretože nastáva nová doba, v ktorej bude schopný prežiť len ten, kto je duchovný.