Hlbšie úvahy o živote

Často sa stretávam s posmešnými poznámkami: „Kedy sa už konečne stane to, o čom hovoríte?“ Slepí a nevedomí! Už sa tak deje! Veľká očista, vynútená žiarou Božieho Svetla je už v plnom prúde, čo sa markantne prejavuje v jemnejších hmotných úrovniach v blízkosti zeme, alebo inak povedané, vo svetoch záhrobných. Lebo Svetlo, prichádzajúce Zhora, očisťuje na svojej ceste k zemi najprv to jemnejšie a subtílnejšie, aby sa nakoniec dopracovalo aj k tomu hmotnému a pozemsky materiálnemu.

Avšak hlavný princíp je všade jednotný a jednoduchý. Svetlo na svojej ceste k zemi rúca a búra všetko, čo nie je svetlé a čo k Svetlu neusiluje. S plnou silou to už začína prebiehať v jemnejších úrovniach hmoty, aby to napokon prebehlo aj v najhrubšej hmotnosti zeme.

Čo sa to teda teraz vlastne deje v jemnejších úrovniach, kam odchádzajú ľudské duše po fyzickej smrti?

Doteraz, po celé tisícročia platilo, že každá duša bola po smrti zaradená v záhrobnom svete do príslušnej úrovne, zodpovedajúcej jej rovnorodosti. To znamená, že zlí boli zaradení k zlým, horší k horším a najhorší k najhorším. Ale rovnako i dobrí k dobrým, lepší k lepším a najlepší k najlepším. Obrazne vyjadrené, každá duša bola zaradená do príslušnej zásuvky.

To sa však v poslednej dobe začína radikálne meniť, pretože prichádzajúce Svetlo Pána začína búrať a rúcať všetky jemnohmotné úrovne, svety a zásuvky, zhromažďujúce duše nízke, zlé, nečisté, pokrivené, necnostné, nespravodlivé, neláskavé, materialistické, duchovne vlažné, duchovne nepohyblivé a duchovne mŕtve. Všetky tieto svety sa postupne zosúvajú do nenávratna. Zosúvajú sa do temnej a bezbrehej priepasti, spolu s dušami, ktoré ich obývajú. Nič nečisté a zlé už totiž nemá mať miesto v blízkosti zeme, a napokon ani na zemi samotnej.

Avšak popri rúcaní zlého a temného zároveň vznikajú v jemnejších úrovniach nové, svetlé svety, pripravené prijať ľudské duše, odchádzajúce zo zeme po fyzickej smrti, ktoré si aj napriek svojim ľudským chybám a slabostiam ešte zachovali túžbu po Svetle, dobre a Stvoriteľovi. Týmto dušiam, na základe ich ešte stále živej duchovnej túžby bude umožnené v novo budovaných jemných úrovniach v blízkosti zeme odkladať svoje chyby a rozvíjať sa v cnostiach. A potom, keď zavládne tisícročná ríša pokoja a mieru na zemi, dostanú príležitosť narodiť sa znovu v ľudskom tele a urobiť veľký duchovný posun vpred. Vpred smerom k životnému cieľu každého z nás, ktorým je vstup do kráľovstva nebeského. Do kráľovstva Ducha. Nový život na zemi po očiste bude školou a veľkou príležitosťou, aby sme konečne dosiahli tohto hlavného cieľa nášho bytia a celého nášho jestvovania.

A preto všetky posmešky o tom, kedy už príde tá toľkokrát spomínaná očista, sú maximálne úbohé. Sú však skôr tragické, pretože očista je už tu! Ak totiž v dnešnej dobe opustí svoje fyzické telo zarytý ateista, alebo materialista, jeho duša už nenájde v jemnejšej hmotnosti oddelenie, určené pre ateistov a materialistov tak, ako to fungovalo doposiaľ. Už tam nájde len ruiny, zosúvajúce sa postupne do temnoty spolu so všetkými, ktorí tam prináležia. Ak zomrú ľudia nečistí, nespravodliví a zlovoľní, ich duše už nenájdu v jemnejšej hmotnosti oddelenie pre nečistých, nespravodlivých a zlovoľných. Už tam nájdu len ruiny, zosúvajúce sa postupne do temnoty spolu so všetkými, ktorí tam patria. A takýmto spôsobom by sa dalo pokračovať ešte dlho, pretože zoznam ľudských necností a nerestí je dlhý.

V pochopení a uvedomení si týchto skutočností spočíva poznanie nesmiernej vážnosti každého súčasného ľudského života na zemi. Je to život, v ktorom musíme učiniť posledné rozhodnutie, kam bude smerovať naše bytie. Či k Bohu, alebo k niečomu inému. To k niečomu inému znamená istú skazu. Znamená to zrútenie osobnosti, v ktorej nebolo nájdené dostatočné množstvo túžby po Bohu, aby jej mohlo byť aj napriek jej ľudským chybám dovolené vstúpiť do nejakej z novo budovaných svetlých úrovní a rozvíjať sa tam.

Ľudia ani netušia, o čom rozhodujú v tomto svojom pozemskom živote. Netušia, že rozhodujú o svojom ďalšom bytí, alebo nebytí, pričom toto rozhodovanie prebieha úplne nenápadne. Prebieha prostredníctvom nášho postoja k duchovnosti a k Stvoriteľovi. Prebieha prostredníctvom nášho vzťahu k cnostiam, k ich rešpektovaniu a rozvíjaniu. Alebo k ich nerešpektovaniu a ignorovaniu.

Posledné rozhodnutie neznamená, že si nás niekto niekde predvolá a my sa budeme musieť nejako rozhodnúť. Posledné rozhodnutie spočíva v úplne všetkom, čo v tomto svojom živote robíme, a jeho celkový súhrn, položený na misky váh ukáže, či nakoniec preváži to svetlé a k Svetlu usilujúce, alebo to od Svetla vzdialené a Svetlo ignorujúce.

Svetlo Božie, prichádzajúce k zemi a vynucujúce veľkú očistu tak, ako to bolo prorokmi predpovedané, zbúra a odstráni z blízkosti zeme i zo zeme všetko, čo nie je samo v sebe dosť svetlé a k Svetlu neusiluje. V jemnejších úrovniach sa to už stáva realitou a každá ľudská duša, ktorá v súčasnosti opustí svoje fyzické telo, je s touto realitou okamžite konfrontovaná. Je konfrontovaná nie s tisícorakými možnosťami zaradenia do najrozličnejších jemnejších hmotných úrovní podľa vlastnej rovnorodosti, ako tomu bolo doteraz, ale s drsným a nekompromisným buď, alebo! Buď k Svetlu, alebo od Svetla! Buď Nahor, alebo nadol! Buď k šťastiu a mieru, alebo k nešťastiu a skaze! O tom práve dnes, v každej chvíli, v každej hodine a minúte dňa rozhodujeme charakterom svojho života. Buďme si toho vedomí a vedome sa osobnostne nasmerujme k Svetlu, Bohu, Duchu a dobru.

A už vôbec by sme sa nemali z tohto všetkého vysmievať, pretože nikto z nás nepozná ani dňa, ani hodiny. Úplne každému sa v dnešnej dobe môže ľahko stať, že ráno síce vstane, ale už večer môže byť jeho duša po opustení fyzického tela konfrontovaná so všetkými týmto skutočnosťami.

Ale potom už bude neskoro niečo zmeniť! Potom nám už nezostane nič iného, len nevyhnutné prijatie dôsledkov toho, ako sme žili a o aké hodnoty sme usilovali. Začnime to preto meniť okamžite práve teraz, kým je ešte čas.