Hlbšie úvahy o živote

Celý vonkajší a vnútorný potenciál väčšiny ľudí dnešnej doby je zameraný len na viditeľný a materiálny svet okolo nás. Len k nemu je upretý ich zrak, ich túžby, ich myšlienky a ich šťastie. Preto nie sú schopní vnímať, že nad nami existujú aj iné, vyššie svety.

Svety plné radosti a harmónie, s obrovským potenciálom prinášať túto radosť a harmóniu aj do nášho, tak disharmonického a neradostného materiálneho sveta. Na to je však potrebné vedieť o týchto svetoch, spájať sa s nimi a nechať sa nimi inšpirovať a viesť.

Lebo náš materiálny svet, ako i všetky vyššie svety, o ktorých budeme hovoriť, sú len súčasťou jedného veľkého celku stvorenia. Preto majú byť vzájomne úzko prepojené, aby mohli všetky pomoci a inšpirácie prúdiť z vyšších svetov až do toho najnižšieho, čiže do našej najhrubšej hmotnosti. Vinou ľudí a ich jednostranným zameraním iba na matériu je však toto inšpirujúce a posilňujúce vzájomné prepojenie prerušené. Rozumový racionalizmus, ateizmus a materializmus nás odrezali od celku stvorenia, dôsledkom čoho budujeme svoju civilizáciu len prostredníctvom racionality rozumu, bez inšpirácií a pomocí zhora.

Kam sme to takýmto spôsobom doviedli a kam to smeruje, môže každý z nás dennodenne prežívať prostredníctvom toho, čo sa deje u nás doma, alebo vo svete. A deje sa to, že to s nami všetkými ide od desiatich k piatim, čo je očividným a všetkým ľuďom zjavným svedectvom toho, že bez znalosti vyšších svetov a bez spojenia s nimi to s ľudstvom nemôže dopadnúť dobre.

Lebo ľudstvo jednoducho nemôže existovať samostatne, odrezané od celku stvorenia ako doteraz, ale môže prežiť a prosperovať len vtedy, ak je spojené s celkom a prijíma inšpirácie a posilu z vyšších svetov. Takto to má byť, takto to má fungovať a takto to chce Stvoriteľ.

Povedzme si teda, o aké svety ide a ako sa s nimi spájať.

Najbližšie k nám je svet bytostný, alebo ríša bytostná, a nad ňou je svet duchovný, čiže ríša Ducha.

Svet bytostný je svetom bytostí prírody, ktoré sa starajú o chod prírodného diania. Príroda totiž nefunguje sama od seba. Príroda má dušu! A tou dušou, alebo hybnou silou sú bytosti, prírodu spravujúce. Lebo rovnako, ako naša duša, ktorú nevidíme, hýbe našim fyzickým viditeľným telom a riadi ho, aj viditeľný, fyzický chod prírody je riadený bytosťami prírody, ktoré sú jej dušou a hybnou silou.

V dávnej minulosti, vyznačujúcej sa oveľa užším spojením s prírodou, mohli ľudia prírodné bytosti vidieť, vnímať a komunikovať s nimi. Tieto bytosti tak mohli ľuďom pomáhať a mohli ich viesť. Dávne báje a rozprávky o vílach, vodníkoch, škriatkoch, gnómoch, alebo elfoch nie sú žiadny výmysel. Je to vyjadrenie a opísanie reality sveta prírodných bytostí, vnímanej našimi predkami ich jemnejším zrakom.

Do tejto kategórie patria i mocné bytosti, ako je napríklad Perún – vládca hromov a bleskov, alebo Neptún – vládca vodstva. Práve o týchto bytostiach hovorí známa grécka mytológia, ale aj mytológia slovanská, germánska, alebo keltská. Toľko naozaj veľmi stručne k svetu bytostnému.

Ešte vyššie nad ním sa nachádza svet duchovný. Je to ríša Ducha, nazvaná tiež kráľovstvom nebeským. My ľudia, čiže naša skutočná ľudská podstata, pochádza práve z tejto ríše. Ona je našou domovinou a vlasťou.

Z tejto ríše sme na začiatku nášho vývoja vyšli ako nevedomé duchovné deti a zostúpili sme dolu, do školy hmotnosti, za účelom nadobudnutia plnej duchovnej zrelosti a dospelosti. V hmotnom svete máme rásť, dozrievať a učiť sa, aby sme sa raz, ako duchovne zrelé a duchovne dospelé osobnosti mohli vrátiť naspäť domov do ríše Ducha. Učebná látka, ktorú sa máme naučiť, ktorá sa nám má dostať do krvi, a ktorá sa má stať neoddeliteľnou súčasťou našej osobnosti je obsiahnutá v Desatore prikázaní, v Ježišovom učení a v Posolstve Grálu.

Táto učebná látka je však v podstate veľmi jednoduchá a dá sa zhrnúť do dvoch bodov.

Za prvé: máme sa správať tak, aby sme v styku s inými konali čo najlepšie a najharmonickejšie, v zmysle Ježišových slov, že iným ľuďom máme robiť len to, čo chceme, aby oni robili nám. A za druhé sa máme snažiť udržiavať krb svojich myšlienok čistý v tom zmysle, že už v myšlienkach dbáme o to, aby sme nijako neublížili, neukrivdili a nezneuctili našich blížnych.

To je všetko! To je celé! Takýmto spôsobom máme jednať v živote a takýmto spôsobom máme myslieť, aby sme mohli stúpať stále vyššie vo stvorení, a po úspešnom zvládnutí svojej pozemskej misie nakoniec vojsť do večnej ríše Ducha.

Toľko teda opäť vo veľkej stručnosti k svetu duchovnému, nachádzajúcemu sa nad svetom bytostným.

A teraz si povedzme, ako sa môžeme s týmito svetmi spájať.

Spoločným menovateľom spomínaných svetov je spôsob života, akým žijú ich obyvatelia. Je to život, naplnený radosťou! Radosťou z daru vedomého bytia. A z tejto základnej a elementárnej radosti zo života vyrastá radostné tvorenie, budovanie a zveľaďovanie stvorenia ku cti Božej. Život v bytostnej i v duchovnej ríši je životom, plným radostnej tvorivej aktivity, vykonávanej ako chvála Najvyššiemu.

Ak teda chceme nadviazať s týmito svetmi kontakt, čerpať z nich inšpirácie a prijímať z nich pomoci, musíme sa naladiť na rovnakú vlnovú dĺžku. Na rovnakú vlnovú dĺžku čistej detskej radosti z bytia. A na rovnakú vlnovú dĺžku radostného tvorenia a budovania ku cti Najvyššieho. Týmto spôsobom sa dostaneme do súzvuku so stvorením a so všetkými jeho svetmi a bytosťami, od ktorých sme sa odtrhli svojim jednostranným rozumovým racionalizmom, a svojim slepým materializmom, považujúcim matériu za to jediné, čo jestvuje.

Človek, ktorý žije v jednoduchej, detskej radosti z bytia a svojim radostným budovaním, tvorením a prácou chváli Boha, žije tak, ako má! Žije v harmónii s celým stvorením a je jeho užitočnou súčasťou. Preto celé stvorenie stojí za ním a podporuje ho. Je obklopený nespočetnými bytostnými a duchovnými pomocami, ktoré ho akoby na krídlach nesú na jeho ceste domov do ríše Ducha. Je mu pomáhané aj čisto pozemsky, a to až zázračne. Je mu ukázaná cesta von zo všetkých nástrah a protivenstiev, čo má v dnešnej dobe očisty zeme doslova životne dôležitú a nenahraditeľnú cenu.

A okrem radosti, radosti z bytia a z činorodého tvorenia ku cti Božej treba ešte spomenúť aj čistotu a harmóniu. Obyvatelia bytostného a duchovného sveta žijú v čistote a v harmónii. Len sa napríklad pozrime na prírodu, kde ešte nezasiahla ruka človeka. Je viditeľným obrazom a odrazom harmónie, vládnucej v bytostnej ríši, ktorú usilovné ruky bytostných služobníkov vtláčajú a vnášajú do chodu pozemského prírodného diania. Harmóniu voľnej prírody jasne vníma úplne každý človek.

A podobne je to aj s prvkom čistoty. Aj čistota v prírode, v podobe čistého vzduchu, alebo čistej vody je odrazom a obrazom čistoty, vládnucej v bytostnej ríši. Vznešený princíp čistoty dokážu zvieratá vo voľnej prírode zachovať dokonca aj pri uplatňovaní pohlavného pudu.

Preto každý, kto chce nadviazať spojenie s vyššími svetmi nad nami, sa musí snažiť aj o čistou a harmóniu, aby sa aj prostredníctvom nich naladil na rovnakú vlnovú dĺžku, a tým získal vzájomné spojenie. Musí sa snažiť o čistou tým, že sa bude usilovať udržať krb svojich myšlienok čistý. A musí sa snažiť o harmóniu tým, že sa bude usilovať o vzájomné harmonické spolužitie medzi ľuďmi.

Týmto spôsobom dôjde podobne, ako pri radosti z bytia a radosti z tvorenia, i prostredníctvom nášho úsilia o čistotu a harmóniu k pevnému prepojeniu s celým stvorením, so všetkým obrovským požehnaním, ktoré to prináša.

A aby na záver bola daná taká bodka, aká byť má treba povedať, že na najvyššom vrchole nad všetkými svetmi, ktorých je ešte viac a ešte vyššie stojacich, ako svet bytostný a duchovný, nad všetkým jestvujúcim tróni najvznešenejší Boží majestát. Tróni veľký, všemohúci, dobrotivý Boh, z ktorého lásky a nekonečnej dobroty všetko povstalo a môže jestvovať.

A je nemiernou výsadou ľudského ducha, a to už aj tu na zemi, že môže až priamo k Najvyššiemu a jeho trónu smerovať svoju vďačnosť a svoje prosby. A odpoveď na ne prúdi potom od nesmierneho Boha smerom nadol cez všetky svety a úrovne až k svetu duchovnému a bytostnému, odkiaľ ju potom až priamo k nám do hmotnosti prinášajú naši duchovní a bytostní pomocníci.

Čím užšie, silnejšie a čistejšie je naše spojenie s vyššími svetmi nad nami, tým viac v neskalenej a čistej podobe sa nám môže dostať toho, čo k nám prichádza zhora od Pána. Preto ak stojíme vo stvorení správne, môžu sa v našom živote konať zázraky, pretože požehnanie Pána a jeho pomoci sa k nám môžu dostať v plnej sile. Presne tak, ako sa v plnej sile dostávajú ku všetkým obyvateľom duchovného a bytostného sveta.

Neodrezávajme sa preto od tohto požehnania a od týchto pomocí tak, ako doteraz, ale s dôverou sa im otvorme, aby sme sa konečne aj my osobne, ale i celá naša zem mohli stať plnohodnotnou súčasťou veľkého celku stvorenia.