Hlbšie úvahy o živote

Kto vlastne sú a kde sa skrývajú spomínané prírodné bytosti? Naozaj existujú, alebo je to všetko iba výmysel? Ak sa pozrieme do minulosti, môžeme o nich nájsť zmienky v textoch starých Grékov, Rimanov, Slovanov a Germánov. Nájdeme o nich zmienky i v starých slovenských bájach, rozprávkach a povestiach. V týchto dávnych dobách žili totiž ľudia v omnoho užšom spojení s prírodou, a preto mohli tieto bytosti vidieť, vnímať a komunikovať s nimi.

Absolútne nič v prírode nefunguje samočinne, akosi samo od seba, ako sa nazdávame. Vo veľkom prírodnom dianí sa o každú konkrétnu činnosť stará nejaký, celkom konkrétny druh prírodných bytostí. O vodstvo sa starajú víly, rusalky a vodníci. O kvety a rastliny elfovia, o horniny a pôdu gnómovia, a tak ďalej, a tak ďalej. Ľudia minulých dôb ich naozaj videli a ich rozprávky a povesti čerpajú práve z tejto osobnej skúsenosti. Sú teda postavené na celkom reálnom základe. I v súčasnosti existujú ľudia, ktorí môžu tieto bytosti vidieť a vnímať, avšak dnes sú to už naozaj iba jednotlivci, kým v minulosti to bol jav viac menej všeobecný.

Ďalej však existujú i bytosti hierarchicky vyššie stojace, majúce na starosti väčšie prírodné celky, alebo väčšie prírodné deje. Každé pohorie má svojho hlavného bytostného, a taktiež i každá rieka. A dokonca i každé vesmírne teleso! Najvyššou bytostnou Zeme je Erda, bytostnou Mesiaca Luna a bytostným Slnka Apolón. A ak ideme ešte ďalej, existujú potom i bytosti živlov. Napríklad bytostný ohňa – Gréci ho nazývali Hefaistos, bytostný všetkých morí – Rimania ho nazvali Neptún, bytostný bleskov a hromov – známy slovanský Perún, a tak ďalej.

Na najvyššom vrchole celej hierarchickej štruktúry stojí ich vládca – Grékmi nazvaný Zeus a Rimanmi zase Jupiter, prebývajúci na hore Olymp. Starí Germáni nazývali zase túto horu Vallhalou.

No ďalej napríklad je i určitou, celkom konkrétnou bytosťou zastúpená každá cnosť. Trebárs múdrosť stelesňuje Grécka Athena, lásku Afrodita, a tak ďalej.

Dávne národy tieto bytosti vskutku vnímali a každý z nich si ich pomenoval inými, vlastnými menami. A keďže v tej dobe to bolo to najvyššie, čo mohli ľudia vidieť a vnímať, nazvali tieto bytosti jednoducho bohmi. V skutočnosti to však nie sú žiadni bohovia, ale služobníci, v prírodnom dianí verne naplňujúci skutočnú Vôľu Božiu. Práve vďaka ich vernej službe bezchybne funguje celé obrovské stvorenie.

Všetok nesúlad a disharmóniu, ktoré sa v súčasnosti vo stvorení nachádzajú, doň vniesol iba človek. A to svojim odtrhnutím od prírody. Tým zároveň stratil schopnosť vnímania prírodných bytostí, ktoré mohli a stále ešte sú schopné viesť ľudí správnym smerom, čiže k harmonickému životu v súlade s prírodou.

Príčinou tejto tragickej a zhubnej ľudskej odtrhnutosti je odvrátenie sa od poznania a rešpektovania skutočnej Vôle Božej! Ľudia totiž už po stáročia kráčajú iba cestami vlastnej vôle, čím spôsobujú veľké zlo prírode, ale aj sebe samým.

A ak sa to v dohľadnej dobe nezmení, bytostné sily, spravujúce a ovládajúce všetko dianie v prírode, nakoniec zmätú v mohutnom spätnom účinku všetkého doterajšieho nesprávneho jednania ľudí svojvoľný ľudský druh z tejto planéty. Zostať na nej budú môcť iba jednotlivci, ochotní žiť v súlade a v harmónii s prírodou, a teda i s bytosťami, ktoré ju spravujú. A zároveň v súlade so skutočnou Vôľou Pána, reprezentovanou jeho zákonmi, fungujúcimi v našom stvorení.