Hlbšie úvahy o živote

Komunistické ideály nie sú správne, ale som presvedčený, že ilúzia samospasiteľnosti viery vo voľný trh je istou cestou do skazy. Trh jednoducho musí byť regulovaný! Čím? No predsa ľudskosťou, aby dostal ľudský rozmer a nestal sa neľudským a bezohľadným tak, ako je tomu dnes.

Svetová ekonomika je postavená na zásade voľného trhu, alebo slobody podnikania. Sloboda a voľnosť v podnikaní je chápaná, ako určitý druh neobmedzenosti, ako niečo, čomu sa nemajú klásť absolútne žiadne hranice.

V tejto neobmedzenosti a neohraničenosti sa však žiaľ, stáva podnikanie, ktorého cieľom je zisk, určitým druhom diktátorského režimu. Každá neobmedzenosť totiž plodí diktátorov a diktátori sa vo väčšine prípadov stávajú bezohľadní a neľudskí.

No a presne takým je i dnešný voľný trh, ktorý sa na základe princípu neobmedzenej slobody v podnikaní stal bezohľadným, terorizujúcim, a ničiacim kvalitu života miliónov ľudí po celom svete.

Áno, synonymom súčasného poňatia voľného trhu je bezohľadnosť a neľudskosť! Voľný trh, jednoznačne zameraný len a len na zisk urobil z ľudí, ktorí mu verne slúžia, doslova dravcov a krvilačné šelmy. A táto vlčia svorka zbíja po celom svete úplne voľne, slobodne a bezbreho presne tak, ako po tom vždy túžila a ako si to vždy predstavovala. Jej chamtivosť, bezohľadnosť a neľudskosť dostala krídla a stala sa neohraničenou.

No a každá modla, ktorú niekto uctieva spravidla vyžaduje obete. Tak je to i s modlou voľného trhu, zameraného na čo najväčší zisk. Jej obeťou je zdevastovaná planéta, jej obeťami sú milióny ľudí po celom svete, ktorí sú neraz nútení pracovať v zlých podmienkach a za minimálnu mzdu. Jej obeťami sme v súčasnosti my všetci, pretože budeme musieť platiť šialene premrštené peniaze za elektriku.

Zo všetkých týchto skutočností jednoznačne vyplýva, že trh nemôže byť jednoducho voľný! Musí byť regulovaný! Ak chcel kedysi Dubček vybudovať socializmus s ľudskou tvárou, tak práve dnešná doba priam nástojčivo volá po kapitalizme, po trhovej ekonomike s ľudskou tvárou. Trh musí byť regulovaný ľudskosťou, to znamená, úctou človeka k človeku, ktorá má byť prvoradá a má stáť vysoko nad všetkým. A až po splnení tohto zásadného a určujúceho kritéria môžu nasledovať všetky ostatné princípy, čiže princíp trhovej ekonomiky, konkurencie a primeraného zisku.

Ako by to malo vyzerať v praxi? Tak, že pri každej investícii, pri každom projekte, v každej firme, či všade inde by mal byť okrem iných humánnych činiteľov v prvom rade dôsledne rešpektovaný zákon rovnováhy medzi dávaním a braním. To znamená, že za každú vykonanú prácu by mala byť pracovníkom poskytnutá primeraná a zodpovedajúca protihodnota. Protihodnota, plne adekvátna odvedenému pracovnému výkonu. Tak je to totiž férové, spravodlivé a ľudské. Dať zamestnancom iba toľko, aby prežili a všetok ostatný, nimi vyprodukovaný zisk si ponechať pre seba, to je neľudské, bezohľadné a zvrhlé, vyvolávajúce iba napätie, konflikty a nespokojnosť. Človek jednoducho žasne, že takéto niečo je ešte vôbec možné v 21. storočí.

A platí to aj vo vzťahu k cenotvorbe produktov. V tejto oblasti je nevyhnutný určitý zisk, ale musí byť primeraný! Nie vysoko neprimeraný a úžernícky tak, ako sa to deje dnes! Tak, že ruinuje domácnosti, podniky i štáty. To je čosi priam diabolské!

Áno, je viac ako jednoznačné, že takzvaný voľný trh musí byť regulovaný ľudským rozmerom, aby dostal ľudskú tvár. Nie zisk, ale človek! Harmónia, pomoc a vzájomná podpora medzi ľuďmi musia stáť na prvom mieste. To je jediná cesta k mieru, spokojnosti, pozdvihnutiu a ďalšiemu napredovaniu našej civilizácie, ak chceme, aby sme nekráčali od konfliktu ku konfliktu, od krízy ku kríze a nakoniec nedospeli až k veľkému celosvetovému kolapsu. Kolapsu civilizácie na planéte Zem, ktorá v honbe za ziskom stratila svoju ľudskú tvár!