Prebiehajúca Veľká očista, alebo veľké triedenie ľudstva znamená, že každý, kto bude smieť byť pripočítaný k princípu dobra, bude povznesený k Svetlu a každý, kto bude musieť byť pripočítaný k princípu zla, bude zatlačený nadol k temnote.
Nastáva čas žatvy! Prichádzajú anjeli so železnými kosákmi, aby zožali úrodu ľudských duší na zemi. Aby pšenicu zhromaždili v Pánových sýpkach a plevy spálili v ohni. Bytostní služobníci Najvyššieho pod tlakom Jeho Svetla práve začínajú vykonávať toto veľké triedenie.
Mnohí, ktorí vnútorne vyciťujú tlak Svetla a vnímajú, že nastal prorokmi predpovedaný čas, sa preto úzkostlivo pýtajú, čo musí človek urobiť a akým sa má stať, aby mohol byť priradený k princípu dobra? Toto je skutočne najvážnejšia otázka dnešných dní, mesiacov a rokov.
Aká je na ňu odpoveď? Aký musí človek byť, aby prešiel Veľkou očistou?
Mnohí si myslia, že k tomu bude potrebné niečo špeciálne. Nejaká vyššia znalosť zákonov stvorenia. Takáto znalosť je síce už v dnešnej dobe potrebná a môže byť ľuďom mimoriadne nápomocná, ale nebude to podmienka. Zásadnou podmienkou bude niečo absolútne jednoduché a prirodzené. Niečo ľudsky elementárne, na základe čoho budú môcť byť úplne spoľahlivo roztriedené všetky ľudské bytosti.
Čo to bude?
Schopnosť súcitu s inými a schopnosť jednať podľa svojho vnútorného hlasu. Podľa hlasu svojho cítenia a svedomia. Tieto dve kritériá rozhodnú o osude každého z nás a my sa preto na ne teraz podrobnejšie pozrime.
Absolútny základ človečenstva, vtlačený do duchovnej iskry každého z nás, sa prejavuje schopnosťou spolu prežívania všetkého, čo sa deje s ľuďmi v našom užšom, alebo širšom okolí. Prejavuje sa v spolucítení s druhými ľuďmi, ako aj v spolucítení so zvieratami i s celou prírodou. Jednoducho povedané, prejavuje sa v schopnosti súcitu. Súcitu so všetkým živým.
Pre človeka v skutočnosti nie je nič prirodzenejšie, ako vnímanie súcitu s blížnymi i súcitu so svetom rastlín a zvierat. Toto cítenie vyviera priamo zo srdca každého z nás a jeho nevyhnutným dôsledkom má byť jednanie, plné úcty voči každému človeku v našom okolí.
Úcta, ohľaduplnosť, prajnosť, dobrosrdečnosť a súcit! Takýmto spôsobom musí jednať každý človek, ktorý nechá zo svojho vnútra, zo svojho ducha voľne a bez obmedzení prúdiť navonok samotnú podstatu vlastnej ľudskosti, pretože práve toto je naša najzákladnejšia ľudská prirodzenosť. Pretože práve toto nás robí ľuďmi!
Kto má súcit s blížnymi, toho sa v spolu prežívaní s nimi vnútorne dotýka ich radosť, alebo bolesť. Kto jedná s úctou a dobrosrdečnosťou s ľuďmi okolo seba, je pravým človekom, stojacim správne v Božom stvorení. Bude môcť prejsť Veľkou očistou, pretože vo vzťahu k svojim blížnym naplňuje najdôležitejší princíp vlastného človečenstva. Pretože je bytosťou živého citu a svedomia, ktorá sa riadi svojim citom a svedomím, ako neomylným kompasom, ukazujúcim v každej chvíli, ako je treba správne s úctou a dobrosrdečnosťou pristupovať k iným.
Takýto ľudia budú jednoznačne pripočítaní k princípu dobra. Nadchádzajúca očista sa stane veľkým a zásadným predelom v tomto smere. Vzájomne totiž od seba hrubou čiarou oddelí ľudí plných súcitu, od ľudí, ktorí sa z akýchkoľvek dôvodov vzdialili od súcitu, dobrosrdečnosti, ohľaduplnosti, láskavosti a úcty k druhým ľuďom, čo v skutočnosti ich samotných vzdialilo od podstaty vlastného človečenstva. Trpezlivosť Božia k tomuto druhu ľudí v očiste končí a dôsledky zla, ku ktorému sa týmto spôsobom prikláňajú, na nich dopadnú s plnou silou.
Čo to ale znamená s plnou silou?
Znamená to, že po celé tisícročia bolo na zlo nazerané zo Svetla dvojakým spôsobom a dvojakým spôsobom ho zasahovali spätné účinky. Bol rozdiel medzi zlom, páchaným zo zlého chcenia a medzi zlom, páchaným z nevedomosti, z nedbalosti, zo strachu o fyzickú existenciu, z obavy zo straty zamestnania a z mnohých iných dôvodov. V druhom prípade boli spätné účinky miernejšie. V očiste však tento dvojaký meter končí a každé zlo, vykonané voči blížnym, bude zasahované spätnými účinkami úplne rovnako a naplno.
Čo to pre nás všetkých znamená?
Ukážme si to na názornom príklade. Nedávno sme mali pandémiu, ktorá ľudí nekompromisne preverila práve takýmto spôsobom. Na pozadí pandémie začal naplno prebiehať testovací a vakcinačný teror. Jedni blížni voči druhým blížnym vyvíjali nátlak, donucovanie, vydieranie, duševné znásilňovanie, vyhrážanie, a tak ďalej. Takéto jednanie bolo na míle vzdialené od spomínanej úcty, rešpektu, dobrosrdečnosti, ohľaduplnosti a láskavosti voči iným.
Každý, kto sa z akéhokoľvek dôvodu postavil na stranu nátlaku, donucovania, vydierania a vyhrážania tým poprel podstatu vlastného človečenstva, prejavujúcu sa súcitom s blížnymi a postavil sa na stranu zla. Ľudia sa stavali na stranu teroru a popierali hlas vlastného citu a svedomia kvôli strachu o svoju existenciu, kvôli strachu zo straty zamestnania, kvôli dôvere v takzvaných odborníkov, kvôli dôvere v to, čo hovoria médiá, z pohodlnosti a kvôli tomu, aby nemali problémy, na základe čoho sa stali poslušnými kolieskami v mašinérii testovacieho a vakcinačného teroru.
Zopár naozaj zlovoľných ľudí spustilo mašinériu testovacieho a očkovacieho teroru, avšak tisíce obyčajných ľudí, zo strachu, alebo z rozličných iných dôvodov, túto mašinériu poslušne udržiavalo v chode. Týmto spôsobom zlyhala väčšina lekárov, policajtov, starostov, kňazov, veriacich a podobne. Pridali sa na stranu zla a pomáhali ho udržiavať, i keď nie zo zlého chcenia, ale z iných dôvodov. Tie iné dôvody boli pred očistou ospravedlniteľné a priniesli by miernejší spätný účinok, ale v nadchádzajúcej očiste bude každé zlo voči blížnym, vykonané z akýchkoľvek dôvodov, či už v zlom chcení, alebo zo slabosti a strachu, zasahované úplne rovnakými spätnými účinkami bez rozdielu. Účinkami silnými, tvrdými a nekompromisnými, bez akýchkoľvek poľahčujúcich okolností. Je veľmi pravdepodobné, že s dianím, podobným pandémii, budeme znovu v nejakej forme konfrontovaní. Mali by sme sa preto poučiť a nabudúce sa už určite zachovať správne.
Pre ľudského ducha nie je v skutočnosti nič prirodzenejšie, ako vnímanie a pociťovanie súcitu s blížnymi. Kto súcit má a prejavuje ho, kto ho nikdy neodloží a nezaprie, ten je a zostane pravým človekom. Človekom za každej situácie, aj keď sa mnohí ľudia naokolo zlomia a pridajú na stranu zla a neznášanlivosti len preto, aby sa vyhli problémom. Takto to bolo pri pandémii a takto je to aj teraz pri prebiehajúcej vojne, ktorú doprevádza veľa prejavov nenávisti, netolerancie, zloby a nepriateľstva. Nepridávajme sa k nim a nenechajme sa vyprovokovať k podobnému jednaniu.
Všetkým týmto dianím totiž začína prestupovať Veľká očista, prinášajúca triedenie ľudí na dve skupiny. Na tých, ktorí obstoja a na tých, ktorí zlyhajú. Ny tých, ktorí obstoja, pretože si v búrkach pozemského očistného diania zachovajú vnútorne živé spolucítenie s blížnymi, prejavujúce sa súcitom, dobrotou, láskavosťou a ohľaduplnosťou k iným. A na tých, ktorí v búrkach pozemského očistného diania neobstoja, pretože zapreli podstatu vlastnej ľudskosti, spočívajúcu v spolucítení s blížnymi. Pretože ju zapudili kvôli materiálnym výhodám, kvôli strachu, slabosti, alebo snahe nenarobiť si zbytočné problémy. Avšak toho, kto bude stále zapierať vlastné človečenstvo, prejavujúce sa živým spolucítením s blížnymi, toho napokon zaprie aj jeho Stvoriteľ, ak sa konečne nespamätá a opäť nestane pravým človekom.
***
„Milujte sa navzájom tak, ako som ja miloval vás!“
Syn Boží Ježiš Kristus
Zase len veľa sena si namlatil a žiadne zrno.... ...
Celá debata | RSS tejto debaty