Všetko na našej planéte je veľmi úzko prepojené. A to čím ďalej, tým viac. Veci, ktoré sa dejú na druhom konci zemegule, sa nejakým spôsobom dotýkajú, a nakoniec aj celkom reálne dotknú i nás samotných. Či už v dobrom, alebo v zlom.
Toto platí v plnej miere i o ľudskom utrpení, biede a strádaní. A hoci náš egoizmus nám umožňuje žiť v mylnej domnienke, že sa nás utrpenie iných ľudí v našom najbližšom, alebo vzdialenejšom okolí vôbec netýka, nie je to tak! Utrpenie druhých, ku ktorému sme boli necitliví a ľahostajní, nakoniec časom predsa len príde až ku nám a bolestene siahne aj na nás samotných, pretože všetko na našej zemi je naozaj veľmi úzko prepojené.
Určite by sa o tom dalo napísať rozsiahle pojedanie, ale všetko toto sa dá vyjadriť i veľmi prostými a jednoduchými slovami:
Jedného dňa sa medzierkou díva myš na sedliaka so ženou ako rozbaľujú balíček. S hrôzou zistí, že je v ňom pasca na myši. Beží na dvor a kričí: „Pasca na myši, pasca na myši!“
Sliepka sa na ňu pozrie a hovorí: „Viem, že sa veľmi bojíš, ale nie je to môj problém, ja sa nemám čoho báť.“
Myš sa teda obrátila na prasa s tým istým: „Pasca na myši, pasca…“
Prasa zachrochtá a vraví: „Je mi to ľúto, ale mňa sa to netýka. No budem sa za teba modliť.“
Myš sa teda rozbehla za kravou a zasa: „Pasca na myši…“
Krava zabučí: „Myška, je mi ťa naozaj ľúto, ale nejde o moju kožu…“
Myš sa vráti so sklopenou hlavou domou; odmietnutá teraz musí pasci čeliť sama.
Ešte tú noc sa za domom ozval zvuk klapnutia pasce. Sedliakova žena sa hneď bežala pozrieť, čo sa chytilo, ale v tme nevidela, že je to jedovatý had a má chytený chvost. Uštipol ju. Farmár ženu ihneď odviezol do nemocnice, ale vrátila sa s horúčkou.
Každý vie, že horúčku je najlepšie liečiť dobrou slepačou polievkou. Farmár teda zabil sliepku a polievku uvaril. Jednako sa žena neuzdravila. Prišli priatelia, aby sa o ňu celé dni starali. Farmár zabil prasa, aby mali dosť jedla. Nič však nepomohlo a farmárka umrela. Na pohreb prišlo veľa ľudí a farmár zabil i kravu, aby bolo dosť jedla na hostinu.
Myška to celé medzierkou sledovala s veľkým zármutkom…
Keď budeme teda nabudúce počuť, že má niekto problém a pomyslíme si, že predsa nie je náš – zamyslime sa! Pokiaľ je niekto v nebezpečenstve, sme v ňom všetci! Každý z nás je dôležitou niťou vo vzácnej tapisérii života toho druhého. Naše životy sú tkané spoločne! Pomáhajme si preto, vychádzajme si v ústrety a vzájomne sa podporujme, ako a kde len môžeme.
Celá debata | RSS tejto debaty