Hlbšie úvahy o živote

Tí, ktorí sa s nostalgiou a smútkom obzerajú za minulými časmi, tí, ktorí sú presvedčení, že lepšie bolo v minulých dobách, aj tí, ktorí sa snažia oživiť a vzkriesiť niečo z toho minulého, všetci títo ani len netušia, ako sami sebe, ale i svojim blížnym sťažujú duchovnú cestu.

Prečo? Lebo chod stvorenia nepozná cestu späť, ale všetko smeruje jedine dopredu k novému vývoju. Minulé sa preto už nikdy nevráti, aby sa stalo prítomným. Nedovolí to tlak večného pohybu vpred.

Strážca času, Hathmés, vo svojej vernej službe Vôli Stvoriteľa už dávno nechal zasypať pieskom a pokryť prachom všetko, čo patrilo k minulým dobám ľudského vývoja.

Ľudia musia konečne pochopiť, že je pre nich dôležité jedine to prítomné, v čom sa majú posúvať ďalej a vyššie k naplneniu pravej úlohy ľudstva. Minulosť poskytuje iba skúsenosť, ale nemá byť nikdy so smútkom volaná k opätovnému oživeniu, pretože všetko sa premieňa, vyvíja a vo vývoji vpred je to minulé už prekonaným stavom.

No a do tohto vývoja zasahuje človek svojou slobodnou vôľou skrze svoje chcenie. Jeho chcenie vytvára otlačky prstov do hmoty, do ktorej má otláčať vždy nové formy. A tieto formy sa majú skrze jeho čisté chcenie vyvíjať vo formy stále ušľachtilejšie. Má to byť vývoj smerujúci stále vyššie, až k trvalej blaženosti.

Naša slobodná vôla nám je daná preto, aby sme vo všetkom mohli stáť sami za seba v plnej sile svojho ducha, nie ako nejaké bábky, vedené niekým iným. Moc slobodnej vôle má byť používaná k získavaniu poznania a zrelosti duchovného druhu. Aby mohol ísť vývoj správnou cestou, toto má byť na prvom mieste.

Ľudia v tom však absolútne zlyhávajú. Zaostali za všetkým ostatným dianím vo stvorení, ktorým bolo očakávané správne a harmonické zachvievanie ľudí na ich ceste stvorením.

To sa však už dlho nedeje a preto je toľko náreku po dávnych dobách, kedy ľudia ešte aspoň čiastočne držali rok s vývojom ostatných častí stvorenia.

Vtedy sa im to darilo a preto mohli tu a tam prísť obdobia úspechov a vzostupu, na ktoré sa teraz so smútkom a túžbou spomína.

Tým sa však stráca sila, potrebná k vývoju práve v dnešnej dobe, pretože zo Svetla prichádzajú mnohé nové poznatky, ktoré majú silu pozdvihnúť súčasný stav rýchlo nahor k vytúženej dobe mieru a šťastia.

K tomu však nedôjde rukami spiatočníkov, zameraných na minulé tradície, z ktorých sa ešte navyše mnohé ukazuje ako nesprávne a pokrivené.

Všetko vo stvorení sa stále vyvíja, ale ľudstvo ustrnulo na poznaní, ktoré už dávno malo byť minulosťou. Prijímanie nového Poznania o stvorení a Stvoriteľovi by prinieslo výhľady nebývalého druhu, ktoré by na Zemi už dávno nastolili úplne nové podmienky života, vyrastajúceho zo znalostí duchovného druhu.

Ľudstvo však o tom doposiaľ nevie takmer nič. Aj o Stvoriteľovi a jeho pôsobení vie len zlomok toho, čo by mohlo poznať a poznať už malo.

Nachádzame sa v dobe, kedy všetko bezduché a v tupom pokračovaní udržiavané potrebuje byť odplavené ako nános, ktorý škodí novému rozmachu prítomnosti ľudského ducha na Zemi.

Preto potrebuje byť konečne odložené ľpenie na domnienkach, že tradície, úcta a upínanie sa na poznanie minulých generácií je niečo správne, čo je Svetlom cenené a chcené.

V súčasnosti sa naopak vo stvorení všetko rýchlo posúva vpred a čo bolo ešte pred pár rokmi dostačujúce, už teraz nepostačuje. Zameriavanie sa na minulé prináša brzdenie, pretože je to známkou nedostatočnosti vnútorného pohybu.

Je toľko nového poznania, ktoré sa vznáša nad našou planétou a volá po objavení. Práve v tom spočíva odplynutie všetkých neblahých foriem zla, ktoré doposiaľ zviera celé ľudstvo skrze zažité omyly, ktorých sú plné ony navonok úctyplne slávené tradície.

Ľudstvo je v súčasnosti ešte stále veľmi vzdialené pravému poznaniu jasnej a voľnej cesty k Svetlu. Pred nami ešte len stojí pravé poznanie Trojjedinosti Božej, tiež poznanie o Grále a o Kráľovi stvorenia – Synovi Človeka. Veľký pokrok pozemského života a jeho duchovný, ale i materiálny rozmach zostáva z tohto dôvodu stále ešte nenaplnený.

Preto preč so smútkom po minulom! Je tu prísľub skutočného rozmachu všade tam, kde nevedomosť a s ňou tisíce omylov a chýb ustúpi Svetlu nového Poznania, v ktorom je obsiahnutý vzostup vo všetkých rovinách ľudskej spoločnosti.

Pred každým jednotlivcom sa otvárajú dve cesty. Buď cesta k novým výhľadom povznášajúceho a Svetlom naplneného bytia, alebo cesta smerujúca k zániku. Voľba spočíva na každom človeku.

Nie je preto už žiadny čas na trúchlenie za minulým, ani na zaoberanie sa tým, čo sa už nedá vrátiť.

Zostáva iba teraz a tu! V prítomnosti sa rozhoduje o všetkom, čo príde pre každého tvora.

Kto to správne chápe, ten sa s celou silou svojho citu mieruplne pripúta k úsiliu o všeobsiahle dobro voči všetkému a všetkým.

Už len k tomu je každému v súčasnosti poskytnutý jeho čas. Už je čas len o úsilie o súlad s Vôľou Stvoriteľa. V tom spočíva ono nové, čo formuje cestu nového života. Všetko minulé už doznelo a je pre ďalší vývoj nedostatočné!

Preto smelo vpred s jasným voľným pohľadom na to, čo sa blíži k Zemi, pretože to živo skúmajúcemu človeku prináša poznanie Pravdy a jej prijatím oslobodenie od mnohých osudových vlákien omylov, tiahnucích sa do ďalekej minulosti.