Človek sa naučil vážiť si len to, čo sa dá vlastniť, zmerať a uchopiť rukami, no zabudol na to, že všetko pozemské je len dočasné. Meria svoju hodnotu podľa majetku, úspechu, vzhľadu, či spoločenského postavenia, no pritom stráca spojenie so skutočným zdrojom života, so Svetlom.
To, čo zostáva, je iba to pravé bohatstvo, ktoré človek vytvoril vo svojom duchu: čisté cítenie, skutky lásky, pravdivosť a vernosť Svetlu.
Skutočný zmysel života nespočíva v zbieraní hmotných pokladov, ale v tvorení duchovných hodnôt, ktoré nesú pečať večnosti. To sú jediné poklady, ktoré si človek môže vziať so sebou za hranice tohto sveta.
Každý deň je príležitosťou rozvíjať tieto hodnoty v myšlienkach, v reči i v činoch. Nie preto, aby sme boli chválení, ale preto, že tým napĺňame zákony Stvorenia a približujeme sa svojmu pravému domovu, kde vládne Čistota, Spravodlivosť a Láska.
Kto si to uvedomí, prestane sa viazať na pominuteľné a začne vnímať pozemský život ako školu ducha.
Všetky skúšky a bolesti potom dostávajú zmysel, lebo pomáhajú odhodiť nánosy hmoty, ktoré bránia tomu, aby mohol zažiariť vnútorný plameň Svetla.
Až keď človek pochopí, že jeho skutočné bohatstvo je v duchu, nie v hmote, stane sa slobodným.
V tej slobode spočíva pravá radosť, mier a blaženosť v spojení so Zdrojom života, ktorý nikdy nezanikne.
v spolupráci s M.N.


Preto cirkev a Vatikán zhrňa majetky... ...
Celá debata | RSS tejto debaty