Žiaľ, cirkev zavádza v tom, že po spovedi z hriechov môžu byť tieto hriechy rozhrešením kňaza odpustené. Je to ale úplne inak, pretože k odpusteniu dochádza jedine prostredníctvom účinkov zákonov stvorenia, reprezentujúcich Vôľu Stvoriteľa.
Nijaká cirkev, nijakí kňaz, ani nijaký duchovný vodca nemôže nič zmeniť na tom, že k odpusteniu hriechov dochádza len skrze spätné prežitie, prinášajúce oslobodenie. Nijako inak nemôže byť človeku odňaté to, čo musí byť odložené jedine prostredníctvom jeho vnútorného prežívania pri prijatí osudových vlákien, prichádzajúcich k nemu z jeho vlastnej minulosti.
Akýkoľvek hriech môže byť vyrovnaný len tak, že v prežívaní toho vracajúceho sa minulého je v čistej pokore a v prežívaní zaslúžených dôsledkov tkané niečo svetlejšie do novo sa tvoriacich vlákien osudu.
Na odpustenie hriechu, alebo jeho odžitie, sú presne nastavené cesty, tkané bytostnými tkáčmi osudu. Dochádza k nemu vtedy, keď je v ľuďoch prianie po zmene k lepšiemu, ako i vrúcna, živá vôľa byť naozaj dobrý a čistý.
A keď napríklad dochádza k odžitiu skrze druhých ľudí, ktorí sú nejakým spôsobom privádzaní človeku do cesty, potom je najdôležitejšie, ako sa voči nim dotyčný zachová, ako s nimi bude jednať a či im dá pocítiť k dobru nastavenú cestu svojho vnútra.
Z tohto dôvodu majú všetci ľudia voči sebe navzájom jednať ústretovo, úctyplne a pokorne v snahe o udržanie spoločnej harmónie. Takýmto jednoduchým a krásnym spôsobom má medzi nami dochádzať k rozväzovaniu našich vzájomných osudových vlákien. Je to to najlepšie a najkrajšie vyrovnávanie vlastných minulých pochybení.
Žiaľ, z neznalosti tejto zákonitosti dochádza často k pravému opaku, kedy to nesmeruje ku vzostupu, ale k ešte väčšiemu zaťaženiu osudových vlákien medzi ľuďmi.
Naša slobodná vôľa, ak sa opiera o naše správne a čisté vnútorné naladenie, nás môže pri správnom jednaní pozdvihnúť vysoko nahor. Ak ale jednáme nesprávne, môže nás to strhnúť nadol, pretože tkáči osudu nám musia utkať vlákna, ktoré odrážajú naše nedobré jednanie v okamihu príležitosti stretnutia s niekým, kto nám bol privedený do cesty k prežívaniu minulých osudových vlákien.
Namiesto toho, aby z rovnakého okamihu vyšiel človek vo svojom úsilí k Svetlu ako víťaz, môže sa vo svojom nesprávnom jednaní ešte viac zapliesť do slučiek nových osudových vlákien, utkaných z jeho zlého jednania. Zostáva na našej slobodnej vôli, či dokážeme využiť milostiplnú príležitosť odčiniť pri svojich kontaktoch s blížnymi niečo minulé.
Ak vo svojom dobrom a čistom naladení človek takúto príležitosť správne prežije k dobrému výsledku všetkých zúčastnených, sú mu utkané osudové vlákna požehnania, ktoré ho posunie vyššie na ceste k jeho duchovnému domovu.
Ale pokiaľ je takáto príležitosť človekom nesprávne pochopená, alebo dokonca vedome zneužitá v zlom chcení poškodiť druhých, nemôže z toho vzniknúť nič iné, než ďalšie odpykávanie, zasahujúce do budúcnosti, či už v súčasnom živote, na takzvanom druhom svete, alebo v nasledujúcom pozemskom živote.
Je to akoby pôvodné osudové vlákno, ktoré mohlo byť pri nejakom stretnutí a spoločnom prežívaní ľudí odložené, v skutočnosti bolo nahradené novým vláknom podobného, alebo dokonca ešte ťažšieho druhu.
Reálne to funguje tak, že ľudia narodení na Zemi sú privádzaní k tým, ktorí boli ich minulými obeťami, alebo naopak, ich minulými tyranmi. V stretnutí za nových podmienok spočíva vždy príležitosť niečo z minulého odčiniť, alebo skrze vnútorné dozretie mnohé odpustiť.
Prostredníctvom každého človeka, ktorého stretneme, sa nám v našich osudových vláknach ponúka príležitosť k prejaveniu svojej duchovnej zrelosti voči blížnym. V stretávaní jednotlivých ľudí i celých zástupov s druhými ľuďmi je pre nás vždy skrze láskyplnosť Stvoriteľa utkaná príležitosť buď k odčineniu, alebo príležitosť k pokroku a vzostupu. Často je však vo svojej podstate jedno spojené s druhým, pretože v odčinení minulého už spočíva možnosť vzostupu.
Chcenie byť vo svojom vnútri ušľachtilo dobrým a čestným vo všetkom jednaní je pomáhajúcou kotvou pre každý okamih bytia človeka. Pokiaľ bude toto východiskovým nastavením pre všetko naše jednanie a stretávanie s blížnymi, nikdy z toho náš duch nemôže utrpieť škodu, ale vždy smie z toho pre seba len získať.
Tak prosté to je a nie je v tom nič iné! Môže to preto chápať úplne každý človek.
V súčasnosti sa nachádzame pod tlakom prenikania Božieho Súdu do všetkých ľudských osudových vlákien. Preto každého človeka, ktorý nám prichádza do cesty, vnímajme ako veľkú príležitosť k nasadeniu všetkých svojich síl k čistému a vľúdnemu jednaniu.
Nevedomí, ktorí sa tomu smejú netušia, aké dianie sa ženie cez všetky svety až ku ním samotným, aby ich to zasiahlo v najmenej očakávanej chvíli.
Preto s najväčšou dôverou v to, že dobro sa oplatí a čisté, mieruplné jednanie s druhými je skutočným víťazstvom ducha, nech všetci slobodne a voľne vykročia vpred, aby tým oslávili vznešeného Stvoriteľa. Z toho im potom budú tkané tie najnádhernejšie osudové vlákna, aké len môžu byť človeku vložené do koberca jeho osudu. Tieto vlákna ho potom isto a bez kolísania povedú nahor, do blaženého domova, ktorý je rajom všetkých svetlých ľudských duchov.


Zas niečo posplietané bez nejakej znalosti... ...
Celá debata | RSS tejto debaty