Hlbšie úvahy o živote

Spoločné prežívanie všetkých okamihov prítomnosti s druhými ľuďmi sa má stať úplne novým spôsobom chápanou cestou k osobnému vzostupu a tiež k spoločnému utváraniu lepšieho sveta.

Musíme pochopiť, akú nesmiernu cenu má každý čin, vykonaný pre dosiahnutie a udržanie harmónie s druhými ľuďmi. Ak sa totiž o to budeme snažiť, budeme môcť odložiť svoje minulé karmické pochybenia a to nové, čo bude vznikať, bude svedčiť o veľkom vnútornom pokroku nášho ducha. A z nášho snaženia bude prúdiť požehnanie i všetkým ostatným ľuďom, do všetkých svetadielov i do jemnejších úrovní.

Takýmto spôsobom správne idúci a vyvíjajúci sa ľudia sú vítaní a milí v Pánovom stvorení. Pokiaľ vydržia vo svojom čistom a správnom úsilí, dosiahnu duchovného víťazstva nad všetkými vlastnými osudovými vláknami, vracajúcimi sa z minulosti, pretože pri ich rozväzovaní v styku s blížnymi potvrdili, že sa stali čistými a dobrými ľuďmi.

V naplnení týchto skutočností je tiež skrytý prísľub duchovného víťazstva pre všetkých, ktorí ešte doposiaľ chybujú. V raji sa totiž nachádzajú celé zástupy tých, ktorí v očiach svojich blížnych v určitej fáze svojho pozemského života platili za zavrhnutých. Nikdy preto nehľaďme na svojho blížneho tu na Zemi odsudzujúcim pohľadom, pretože nevieme, či nás ešte nakoniec nepredíde na ceste k Svetlu.

Svojim obrátením, prejavujúcim sa čistým a dobrotivým jednaním s druhými preukážme, že sme sa stali pravými ľuďmi, v ktorých vnútri horí čisté svetlo ich ducha. Vlastné vracajúce sa negatívne minulé osudové vlákna odkladajme tak, že budeme v každom okamihu prítomnosti v prežívaní s druhými ľuďmi preukazovať čistú vôľu k dobrotivosti a k láskavosti voči ostatným.

Všetky osudové vlákna, spájajúce nás s druhými ľuďmi sú tak veľmi cenné preto, lebo nám ponúkajú mnoho príležitostí pre vzostup vo vnútornom víťazstve nad minulými neduhmi.

V tomto tkvie skutočná zmena človeka, ale tiež celého pozemského sveta. Na prvom mieste získava jednotlivec, ak sa dokáže stretávať s druhými ľuďmi a v týchto stretnutiach robiť sám za seba všetko potrebné preto, aby sa harmónia nezakalila. No a z toho potom samočinne plynie požehnanie všetkému životu, ako svetu ľudskému, tak i svetu prírodných bytostí, ktoré z toho môžu pre svoju vlastnú prácu načerpať vyžarovanie ľudského šťastia a mieruplnosti.

Keby sa týmto bezvýhradne riadili všetci ľudia, určite by aj na Zemi veľmi rýchlo zavládla harmónia, ktorú je možné spájať s označením „kráľovstvo nebeské“.

S druhými ľuďmi sa môžeme a máme stretávať preto, aby z našich stretnutí plynulo iba tvorivé súznenie, ktoré v sebe nesie spojenie s harmóniou celého stvorenia. Tohto je schopné vnútro každého človeka. Nikto z toho nie je vyňatý, ani nie je o to ochudobnený.

A preto, že to dokáže každý, malo by to byť medzi ľuďmi tak, že sa na prvom mieste snažia hľadať harmóniu s blížnymi, aby nikdy nevznikali dôvody k zlobe a nenávisti.

Všetky náuky o Bohu, ktoré boli na Zem prinesené vyslancami Svetla o tom jednotne hovorili. A aj dnes vo svojom zdravom základe stále hovoria o tomto jednoduchom zákone pre ľudské jednanie.

Čo je v učeniach nad toto poznanie, je pridané ľuďmi a je od zlého. Lebo žiadne učenie z výšin Svetla nevedie ľudí nikdy inak, než cestami naplnenými čistým a cnostným jednaním s blížnymi i so všetkými ostatnými tvormi, pôsobiacimi v prírode.

Preto by sa mali ľudia naučiť tešiť na každé stretnutie s druhými. Hor sa preto radostne do sveta ľudí, aj keď to ešte oni sami môžu prijímať nechápavo, pretože sú ponorení do starého a strnulého myšlienkového nastavenia.

Ale nové sa už nedá zadržať!

Nech sú preto tými, ktorí sú schopní chápať tieto veci, v ich najčistejšom úsilí tkané osudové vlákna dobrodejnosti a nadšenia všade, kde sa z toho môžu rodiť stále nové záchvevy spoločnej harmónie.

Každé stretnutie ľudí navzájom má byť chápané ako obrovská možnosť odčinenia minulého, prostredníctvom utvárania nového, lepšieho, budúceho bytia skrze podporu vzájomnej ušľachtilosti a úcty vo všetkom jednaní ľudí.

V nerozpoznávaní tohto daru si milióny ľudí dnes i zajtra doslova šliapu po vlastnom vzostupe, a tým i po vlastnom šťastí. Preto sa v tomto smere konečne prebuďme a každý kontakt s druhým človekom naplňme dobrotou, čistotou a ústretovosťou.