Hlbšie úvahy o živote

Zo školských lavíc poznáme bytosť, ktorú dávni Gréci nazývali Áres. Áres bol „boh“ vojny. Aj mnohé iné dávne civilizácie vnímali existenciu tejto bytosti a jej súvislosť s bojom. V súčasnosti je však dostupné poznanie, ktoré odhaľuje pravé meno tejto bytosti, ale zároveň aj pravú podstatu jej pôsobenia, pretože toto pôsobenie bolo vnímané veľmi skreslene a nesprávne.

Háreiars je jednou z najsilnejších prírodných bytostí, ktorá v sebe nesie čistý princíp boja. Je to zvláštny druh služobníka, ktorý všetko choré a všetko odchýlené od svojho pravého účelu trhá a ničí, aby to bolo odstránené zo stvorenia a mohlo tak nastať ozdravenie.

Háreiars prebýva vo výšinách v blízkosti vzenešenej Valhally, ale je zároveň prítomný všade tam, kde je potrebné prierazne vyraziť dopredu pri utváraní zmeny od starého k novému.

Háreiars je vždy prítomný v dianí, ktoré si vyžaduje vynaloženie obrovských síl k premene. Je účastný v katastrofách, ako sú zemetrasenia, výbuchy sopiek, zrážky hviezd, výbuchy sĺnk a mnoho ďalšieho, čo prináša zničenie a po ňom zásadnú premenu.

On vyvoláva tieto zmeny v živloch, pretože svojou prítomnosťou dáva správcom prírodných živlov silu, ktorej nemôžu odolať a musia ju prejaviť navonok. Zosilňuje všetko, čo potrebuje zmenu a v tomto princípe pôsobí bez zľutovania. Meno Háreiars je preto možné preložiť aj ako „Zosilňujúci.“

Háreiars a jeho služobníci pracujú pri zásadných premenách vesmíru, alebo pri premenách celých častí hmotného stvorenia. Všetko, čo už doslúžilo, alebo dospelo do bodu, že to už nie je schopné obnovy, je okamžite podrobené tlaku, úderu a sile rozkladajúceho druhu, čoho pôvodcom je princíp, vyžarovaný Háreiarsom a jeho pomocníkmi.

V bezohľadnosti voči bolesti i voči stratám pri rúcaní toho, čo už doslúžilo, smerujú všetky údery Háreiarsa k jedinému cieľu – k ozdraveniu a k obnove síl. Jeho sila drví a núti k zrúteniu, pretože pred svojimi očami vidí konečný výsledok vlastnej vernej služby, ktorým je utvorenie základu pre nové, svieže prebudenie. A to môže vzniknúť len na pôde, vytvorenej jeho nekompromisným strhnutím starého.

Háreiars tiež poháňa základný princíp boja v prírode, ktorý pôsobí vo svete prírody ako princíp k udržaniu zdravého vývoja. V tomto princípe spočíva ochrana pred zlenivením a úpadkom, pretože odolnosť a schopnosť uhájiť seba samého chráni celý prírodný svet pred zrútením do rozkladu. Lebo nutná vôľa k prežitiu, dômyselnosť a inteligencia dávajú podnet k zosilneniu a rastu, v čom spočíva vývoj a pokrok.

Ale pozor! U ľudí je to úplne iné, ako u zvierat, pretože ich duchovná podstata, spojená s duchovným prebudením k láske a dobru, má zmeniť základný princíp boja na nadšenú spoluprácu a vzájomné pomáhanie si pri vzostupe.

V ľudskej spoločnosti sa Háreiarsov princíp má prejaviť tak, že všetko menejcenné nakoniec ustúpi tomu, čo sa v spojení so Svetlom a v napĺňaní Vôle Stvoriteľa ukazuje ako zdravá a správna cesta.

Princíp Háreiarsa je v špecificky ľudskom ponímaní pretavený do zvolania: „Odvážne vpred je Bohu milé!“ Je to teda niečo, pri čom je potrebná čistota chcenia, ktorá formuje postup vpred čestným a spravodlivým spôsobom.

Háreiars, vznešený bojovník, má na sebe pancier zo svietiacich červených šupín. Jeho mocnú postavu obopína červený plášť, ktorý veje do diaľav. Keď sa pripravuje k boju, zjavuje sa na jeho hlave široká, strieborne svietiaca prilbica so symbolom perutí.

V jednej ruke drží kopiju a v druhej ťažký meč, alebo obojstrannú sekeru. Dopad špičky jeho kopije drví skaly a odstraňuje celé časti vesmírov, ak sa už stali nepotrebné vo svojej prezrelosti. Meč a sekera predstavujú formu údernej sily, odstraňujúcej všetko nezdravé.

Národy minulých dôb v obave a strachu pred ním a pred jeho neústupným pôsobením mu začali prinášať obete zvieracieho i ľudského druhu v domnienke, že tým uspokoja jeho hlad po boji a bolesti, ktorú prináša. S odporom však odvracal vznešený Háreiars svoj zrak od takéhoto počínania, v ktorom videl iba nízkosť a odsúdeniahodnosť.

V súčasnosti, v prebiehajúcom Súde nad ľudstvom, vyvolanom žiarou Svetla Syna Človeka, vyčkáva Háreiars na jeho volanie, aby s vojskom, ktoré nazhromaždil, vykonal svoju prácu. Aby bezohľadne odstránil všetko to staré a vzdialené od Svetla, a tým uvoľnil cestu k novému ľudskému tvoreniu. K tvoreniu a k životu pod trvalým dohľadom Svetla Syna Človeka. K tvoreniu, ktoré sa bude zachvievať vo Vôli vznešeného nebeského Otca. A všetko, čo toho nebude schopné, čo bude voči tomu ľahostajné, alebo sa snáď bude voči tomu vzpierať, Háreiars so svojimi bojovníkmi bez milosti odstráni z cesty.

Tento čas sa nezadržateľne blíži! Začnime preto na sebe vážne duchovne pracovať. Začnime sa vážne snažiť o dobro, čistotu a láskyplný prístup k druhým. Začnime sa snažiť poznávať skutočnú Vôľu Stvoriteľa a jeho stvorenie, aby sme sa zaradili do toho nového, čo prichádza, a aby sme nemuseli byť odstránení so všetkým starým, čo nebolo schopné potrebnej zmeny, vyžadovanej Svetlom Syna Človeka.

Lebo aj keď si väčšina ľudí myslí, že to súčasné, že to, „ako to dnes chodí“ je nezmeniteľné a nikto s tým nepohne, Stvoriteľ má predsa len páky a služobníkov na to, aby nekompromisne odstránili z cesty všetko, čo nehľadá súlad s Vôľou Najvyššieho. Lebo ako sa vraví, to ľudské trvá len dočasu, avšak to Božie naveky!