Hlbšie úvahy o živote

Náš svet až príliš dlho utvárali mnohí zlovoľní, ktorí pod pláštikom vývoja a pokroku v skutočnosti slúžili temnu a jeho princípu pokušenia. Neštítili sa pre vlastné záujmy klamať svojich blížnych, ovládať ich a vnucovať im predstavy o nemožnosti zmeniť spôsob života na tomto svete. Snažili sa v obyčajných ľuďoch vyvolať obraz malosti a ničotnosti voči všetkým, ktorí sa nad nich vyvyšujú ako pozemsky mocní.

Je to však klamstvo! Je to falošný obraz, skresľujúci skutočnú nádheru stvorenia. Je to šikovná hra temna, vytvárajúca počas dlhej histórie obrovské zástupy zlomených a zotročených ľudí, ktorí boli sami o sebe čistí. A aj keď sami v sebe neboli obrátení ku zlu, nechali sa zneistiť vo svojom zdravom cítení, a tým stratili cestu nahor, ktorá sa im postupne vzďaľovala kvôli temnom trvalo živenej nedôvere v Stvoriteľa a v jeho Spravodlivé zákony, pôsobiace vo stvorení.

Človek však má silu pozdvihnúť sa nad hmotný svet a kedykoľvek sa duchovne vzniesť nahor nad všetko nízke a nedobré, aby v sebe načerpal silu oslobodzujúceho prežitia dôvery v Stvoriteľa. Každý tak môže urobiť, kedykoľvek o to vážne usiluje. Lebo len človek sám rozhoduje, či bude vo svojej snahe o čistotu a dobro letieť k Svetlu, do blízkosti Stvoriteľa.

Celé zástupy ľudí nie sú však ešte aj dnes schopné vymaniť sa zo spárov myšlienkového nastavenia, že jednotlivci na Zemi veľa nezmôžu. V myšlienkach ľudí sa usídlila temnom podsunutá nedôvera v duchovnú silu jednotlivca. Táto sila spočíva v čistom a odvážnom prihlásení sa k Svetlu. To otvára prieplavy netušených pomocí, ktoré sa môžu k človeku priblížiť a priniesť mu východisko v každom okamihu jeho bytia.

Mnohí, ktorí sa snažia kráčať nahor k Svetlu, vážne bádajú v najrozličnejších duchovných spisoch, skúmajú slová a texty, ale medzi prstami im preteká to najcennejšie – skutočné oslobodenie svojho ducha! To totiž nie je možné nájsť v písanom, alebo hovorenom slove, pretože sa to nachádza v ľuďoch samotných. Duchovná sloboda sa skrýva v nastúpení cesty vnútornej čistoty a mieruplnosti. A zároveň i cesty radostného tvorenia v prospech celku.

Napríklad už len prosté naladenie čistej radosti z bytia, za ktoré sme vďační Stvoriteľovi, prináša človeku rozlet ducha nahor ku Svetlu a približuje ho to k súzneniu s Vôľou Stvoriteľa omnoho viac, než všetko horúčkovité hĺbanie, strachovanie, sebatrýznenie a sebaobviňovanie, ktoré je mnohými ľuďmi považované za cestu duchovného pokroku. Je to ale veľký klam, prinášajúci len nové hĺbanie a z neho vyplývajúce utrpenie. Preto preč so všetkým myšlienkovým hĺbaním, ktoré dusí v človeku jeho detsky radostné chcenie.

Veď predsa celé naše stvorenie sa zachvieva v jednom veľkom radostnom velebení Stvoriteľa prostredníctvom radostného bytia a radostného tvorenia. Radosť prestupuje všetkým, čo žije a tvorí v našom stvorení! Preto všetko, v čom tkvie radosť, mieruplnosť a čistota ako základné pohnútky, je samo osebe prirodzenou súčasťou plynutia života podľa Vôle Stvoriteľa. Tak prosté a jednoduché to je!

Najrozličnejšie negatívne myšlienkové formy však neustále útočia na človeka a na jeho vieru vo všetko vyššie a svetlejšie. Myšlienkový balast útočí voči každému prežitiu nádeje a živého presvedčenia vo víťazstvo Svetla. V domnení, že temno na Zemi je silnejšie než človek, že jednotlivec je podriadený presile druhých, že nemôže sám nič zmeniť, chradnú mnohé duše, často obdarené veľkými predpokladmi pre čistú a nádhernú cestu k Svetlu.

Duchovné citové jadro vo vnútri človeka však potrebuje len to, aby do neho voľne vstúpilo Svetlo a oživilo v ňom vnútornú dôveru v pomoc a posilu Stvoriteľa. Každému človeku, ktorý sa čisto a poctivo usiluje o vzostup svoj i svojho okolia, stačí tento záblesk jasu a nádeje k tomu, aby sa v ňom zlomila kliatba pochybností o správnej ceste k Svetlu.

Tou cestou je pochopenie, že ak človek robí vždy to najlepšie čo vie a usiluje sa vo svojom bytí neubližovať žiadnemu z tvorov, jeho osobnosť môže smerovať nahor. Takýmto spôsobom dôjde rýchlo k dôveryplnému, radostnému vzostupu k duchovnému domovu, namiesto trýznivého rozumového blúdenia, v ktorom sa stráca všetko svetlejšie, jasnejšie a radostnejšie.

Človek sa nemá v nijakom prípade vnímať ako jednotlivec, nachádzajúci sa v pozemskom negatívnom svete, ale vždy a za všetkých okolností sa má považovať vo svojej radostnej sile za sebavedomého duchovného obyvateľa stvorenia. Stvorenia, z ktorého svetlých úrovní sa k nemu skláňajú tisíce pomáhajúcich rúk.

Menejcennosť, nízkosť i všetko zlo z našej Zeme bude odviate za spoluúčasti tých, ktorí sa dokázali obrátiť správnym smerom vývoja. Nastane to skrze spoluúčinkovanie všetkých duchovne živých a prebudených ľudí. Takých ľudí, ktorí v sebe otočili doterajšie nastavenie zažité na Zemi a už nepodliehajú vonkajšiemu svetu, ale naopak, slobodne vyžarujú silu svojho duchovného svetla do okolia.

Stvoriteľom je už nachystané veľké obrodenie života na Zemi! Keď toto ľudia pochopia, a tí, ktorí sú Svetlom volaní to začnú pozemsky napĺňať, vtedy sa Svetlo plne spojí s týmito ľuďmi a privedie dianie na Zemi k veľkému víťazstvu.