Zákony Stvoriteľa sú od prvopočiatku zostavené pre blaho človeka, sú nemenné, fungujú sto percentne, bez akejkoľvek zmeny.
Súd na Zemi je tu pre každého z nás. Je to o rozhodnutí seba samého. Buď sa rozhodneme žiť a dodržiavať zákony Stvoriteľa – to znamená rozhodnutie byť šťastný. Alebo svoj ďalší vývoj sami svojím rozhodnutím, konaním a myslením zmaríme. To je možné pochopiť aj tak, že sami sme vyniesli nad sebou rozsudok, ukončenie svojho vývoja, ukončenie života ako takého.
Život je vskutku nie len tento v tele, ale i v záhrobí,
v jemnohmotných svetoch, vo svetlých úrovniach, až po príchod domov, do duchovnej ríše, do Raja. To je všetko život. Smrťou pozemského tela absolútne nič nekončí. Je jedno, či tomu niekto verí, či nie.
Zákony Pána sú pre nás ,,receptom“ na šťastie, pretože každý rodič dáva svojim deťom to najlepšie, praje im šťastie, zdravie, blahobyt. A tak je to aj s našim Stvoriteľom.
Nie, nie je chcené, aby sme žili v chudobe a strádaní, v chorobe a utrpení – to vôbec nie. To sme si sami privodili. A nielen v tomto živote, avšak sú to následky prežívania – konania v predchádzajúcich životoch.
Svojim cítením, myslením, konaním, hovorením – každé slovo, každý výraz, každé prianie sa počíta a dá sa napraviť. To je tá najkrajšia správa! Dá sa napraviť! Teraz a tu sa dá všetko zmeniť.
Keď sa previníme voči svojmu rodičovi, prídeme s ospravedlnením a začneme sa chovať, pracovať, myslieť tak, ako je správne. A to: „Čiň druhým len to, čo si praješ, aby bolo činené tebe. Správaj sa k druhým tak, ako by sa tebe páčilo, aby sa ku tebe správali iní. Praj druhým to, čo si pre seba praješ ty.“ Potom sa rodič ku tebe otočí tvárou, objíme ťa a ešte ti aj pomôže. Takto fungujú zákony Pána.
A ak si človek povie, že veď tak už dlho činím a nič nevidím, že by sa zlepšilo, tak si treba uvedomiť, že koľko predchádzajúcich životov sme asi tak krivili zákony Otca. A v pokore predsa len raz príde ten deň, keď začne byť aj viditeľne lepšie a lepšie na tele i na duchu.
A otázky, že tam ten sa chová nie pekne a predsa sa mu darí, sú neopodstatnené. Nie ten druhý, ale má nás zaujímať hlavne to, čo ja. O toho druhého už možno nemá Svetlo záujem, alebo bol mnoho životov tak veľmi dobrý, že tie prehrešky sa mu zatiaľ viditeľne neprejavili, ale vy neviete, čo naozaj prežíva, preto nehodnoťme, nestarajme sa, čo ten druhý. Starajme sa hlavne sami o seba.
Všetci túžime po mieri. Toto je cesta k mieru. Keď na ňu všetci vykročíme, prirodzeným následkom bude mier, zdravie, prosperita, tie najkrajšie priateľstvá a blaho ľudstva.
Kto túži po poznaní, kto túži nájsť odpovede na všetky otázky, je tu pomoc zo Svetla. Túto pomoc nájdete v diele „Vo Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu.“
V spolupráci s Júliusom Henczom
Celá debata | RSS tejto debaty