Hlbšie úvahy o živote

U každého z ľudí, žijúcich v dnešnej dobe na zemi, sa pod tlakom Svetla napínajú vlákna jeho osudu. Sú to vlákna všetkých našich minulých citových pohnútok v podobe prianí a túžob. Sú to vlákna našich myšlienok, slov a činov. Silou Svetla sa vracia každému človeku všetko to, čo bolo ním samotným vložené do súkolesia zákonov stvorenia počas celého jeho predchádzajúceho bytia a všetkých jeho pozemských životov.

Doposiaľ to fungovalo tak, že sa nám všetko z našej minulosti vracalo s veľkým časovým odstupom. Boli z toho utvárané životné podmienky pri našom ďalšom narodení, v ktorých sme mohli prežívať spravodlivé dôsledky svojich minulých citov, myšlienok, slov a činov.

Týmto časovým odstupom nám bolo dané dostatočné množstvo času na to, aby sme sa duchovne posunuli dopredu, a tým pripravili na návrat osudových vlákien zo svojho minulého bytia. Ak človek naozaj duchovne pokročil, mnohé vracajúce sa vlákna sa vyrovnávali iba symbolicky.

Ale aj keď nepokročil, jeho duchovní pomocníci to zariadili tak, že mu z vlákien jeho osudu mohla vzísť nová príležitosť ku vzostupu. Každý pozemský život znamenal posun v odkladaní minulých osudových vlákien, ak v ňom človek dokázal obstáť čisto a ušľachtilo. A dialo sa to tak aj vtedy, keď ľudia zo svojho pohľadu prežívali ťažkosti, núdzu a bolesť domnievajúc sa, že ich Stvoriteľ opustil.

Láska Najvyššieho však vždy usilovala o to, aby to ťažké napomáhalo človeku duchovne sa narovnať. Každý, kto len trochu chcel, mohol vždy kráčať nahor, pretože riadením osudu mu bolo vždy dávané presne to, čo potreboval k svojmu vzostupu.

Ľudia však túto láskyplnosť nevnímali, pretože o svojom živote takýmto spôsobom vôbec nepremýšľali. Preto neboli schopní vnímať pôsobenie dokonalosti Stvoriteľa vo všetkom, čo ku nim prichádzalo. V nevôli, vzdore a neschopnosti chápať tieto deje, často reptali a preklínali vlastný osud.

A tak je tomu až doteraz! Väčšina ľudí nechce poznať v tom, čo na nich dopadá, účinky vlákien osudu ich vlastného minulého bytia. Považujú to buď za náhodu, alebo za nespravodlivý osud.

Ľudia by však konečne mali pochopiť a vedome prijať, že súčasné pozemské pomery si nastavili len oni sami svojim minulým chcením. Prostredníctvom chcenia dobrého a čistého je sa treba vnútorne zjasniť natoľko, že budeme schopní v pokore prijať to, čo je nám v živote darované v prežívaní vlákien vlastného osudu. Tým konečne dospejeme k vnútornej rovnováhe a kľudu.

Ale pretože k tomu stále nedochádza a u väčšiny ľudí prevláda len nekonečná nespokojnosť, pod tlakom Svetla v prebiehajúcom súde bol skrátený čas vracajúcich sa vlákien osudu do sledu rýchlo sa po sebe vracajúcich úderov a udalostí. Dokázať to zvládnuť a spracovať tak, že to v nás nevyvolá zlobu a odpor plný vzdoru, bude vyžadovať plnú duchovnú zrelosť a uvedomenie.

Kto to však bude schopný prijať a správne prežiť bez toho, aby sa začal sťažovať na nespravodlivosť Stvoriteľa a krivdu, ktorá sa mu činí? Kto je tak duchovne zrelý, že dokáže vyslať ďakovnú modlitbu za to, že môže odčiniť všetko, čo ku nemu prichádza prostredníctvom jeho vlastných osudových vlákien?

Dá sa povedať, že iba málokto, pretože ľudia sa domnievajú, že ich pozemský život má ísť len podľa ich vlastných predstáv, bez ohľadu na to, akí sú oni sami vo svojom vnútri.

Súvislosť medzi vlastným úsilím o dobro a čistotu, ktoré je podmienkou prežívania šťastia, ľudia nechcú pochopiť a neveriaco nad tým krútia hlavami. Domnievajú sa, že také dačo je len pre deti, alebo pre civilizačne zaostalých, nie pre ľudí moderných, ktorí neveria, že niečo takého existuje. Preto ak do života takýchto ľudí vtrhnú prekážky a ťažkosti, sú nimi dotknutí a vzpierajú sa proti nim, namiesto toho, aby ich prijali a sklonili sa pred nimi s vedomím, že za tým stoja účinky vyššej Spravodlivosti a Múdrosti.

Takýmto prístupom by ľudia získali nesmierne veľa, pretože by zaujali správny postoj voči všetkému, čo mu nim prichádza z ich minulosti, aby to bolo vyrovnané. Bolo by pre nich nesmierne duchovne prospešné, keby v tom poznali Spravodlivosť Stvoriteľa, ktorá sa k nim takýmto spôsobom približuje, aby ich učila a viedla k súladu s Vôľou Stvoriteľa a Harmóniou jeho stvorenia.

Žiaľ, dnešní materialistickí ľudia sú od toho veľmi vzdialení práve kvôli svojmu silnému, materiálnemu druhu chcenia. A preto nastávajúci, zvýšený tlak Svetla, nachádza väčšinu nepripravenú. Príliv Svetla vyvolá vo vláknach ich osudov silné pnutie, čo spôsobí vzburu a odpor namiesto pochopenia, prebudenia pokory a vedomého prijatia nevyhnutného diania, ktoré sa musí vybiť nad zemou, aby sa všetky osudové vlákna rozuzlili a uvoľnili cestu pre ďalší, Svetlom požehnaný vývoj ľudstva.

Ľudia musia vedieť, že jedine čisté, radostné a ušľachtilou dobrotivosťou zjasnené vnútorné naladenie, vytvára v človeku takú pôdu, že i tie najťažšie vlákna osudu môžu byť vyrovnané iba symbolickým spôsobom.

Každý z nás má čo odčiňovať. Či už prostredníctvom choroby, núdze, alebo našim zbavovaním sa krívd a odpustením, týmto všetkým, čo by inak ešte vyžadovalo viacero pozemských životov, budeme musieť pri napnutí vlákien osudu pod tlakom Svetla prejsť v oveľa kratšom čase a všetko odčiniť a odložiť.

Oslobodiť sa z toho môže človek len vtedy, ak preukáže opravdivosť svojej zmeny k lepšiemu a duchovne zrelšiemu životu. Snaha oddeliť sa od ľudí a nevystavovať sa ťažkým chvíľam pri kontakte s vonkajším svetom, takáto snaha bude zmarená a dotyčný človek sa zrazu ocitne uprostred všetkého neočakávaného prežívania. Preto nie je dôvod snažiť sa pred tým skrývať, ale odvážne treba voči tomu vykročiť v ústrety, nech je to čokoľvek, čo nás vo vláknach nášho osudu ešte čaká.

Sila ducha totiž rastie len jeho prácou a jeho vôľou žiť pravý, čistý a dobrý život v snahe o utváranie a udržiavanie harmónie medzi ľuďmi. Lebo v hľadaní vzájomnej harmónie spočíva pravé umenie života, a to je teraz žiadané od každého človeka.

Varovania bytostných a duchovných pomocníkov znejú čoraz naliehavejšie, pretože už sa začína dvíhať vietor pred búrkou, ktorá toto všetko prinesie, a ktorá bude žiadať od každého človeka zmenu k lepšiemu. Všetko sa bude meniť a prebiehať podľa toho, či sa to bude v ľuďoch prejavovať prostredníctvom lásky, dobra a odpustenia, alebo prostredníctvom silnej dotknutosti, nenávisti a chcenia ublížiť druhým ľuďom.

V rukách každého človeka však neustále zostáva kormidlo jeho slobodnej vôle, prostredníctvom ktorého môže viesť svoju osobnosť buď k duchovnému víťazstvu, alebo k pádu. Správne sa pripraviť na to, čo prichádza, nie je v silách nášho rozumu a v jeho snahe o pozemské zabezpečenie sa pred katastrofickým dianím. Správna príprava spočíva jedine vo vnútornej čistote, v trvalej snahe o dobro a v schopnosti riadiť sa svojim citom a svedomím.

Sila Svetla začína prúdiť, ako mocný príval, ktorý oživuje a prebúdza všetko, čo doposiaľ zdanlivo spalo. V jemnejších úrovniach okolo našej zeme to už naplno zasahuje všetko, čo sa protiví Harmónii Stvoriteľa, ktorá bude nakoniec plne presadená aj na zemi, a to bez ohľadu na ľudské priania a protesty.