Hlbšie úvahy o živote

Budúcnosť našej zeme je budúcnosťou Svetla! Je úplne jedno, čo si o tom dnešní ľudia myslia, či je im to ľahostajné, alebo sa z toho vysmievajú a neveria tomu. Ak ale nezmenia svoj postoj a duchovne sa nespamätajú, ani jeden z nich sa novej doby nedočká. Svetlá budúcnosť, ktorá sa k zemi nezadržateľne približuje skrze usilovnú prácu tkáčov osudu, už nebude môcť byť ich budúcnosťou.

Čo sa s nimi stane?

Ich duše budú odvedené niekde inde, aby v oveľa tvrdších a drsnejších podmienkach duchovne dozrievali. Aby v hutnejších úrovniach, než je tá naša pozemská, pochopili dve základné skutočnosti.

Prvou z nich je uvedomenie si súcnosti Stvoriteľa.

Z pozemských skúsenosti vieme, že mnohí ľudia, ktorí sú ateisti a materialisti, a v živote sa im darí, na Stvoriteľa ani len nepomyslia. Ale keď sa na nich zosype nejaké nešťastie, mnohí z nich začínajú hľadať cestu k Pánovi.

A práve takáto cesta utrpenia, vedúca k poznaniu súcnosti Stvoriteľa, bude nachystaná pre tých, ktorí kvôli svojmu ignorovaniu všetkého duchovného budú musieť odísť z našej zeme.

No a druhou vecou je, že títo ľudia budú v ťažkých podmienkach zbavovaní svojej márnomyseľnej samoľúbosti a privádzaní k pokore. Budú liečení z chorobnej domnienky o svojej vlastnej veľkosti. Budú liečení z chorobného presvedčenia, že sú kráľmi, vodcami, politikmi, alebo niekým iným, kto stojí nad ostatnými a má právo im vnucovať svoju vôľu. V trpkom prežívaní budú musieť títo ľudia poznať, že sú a vždy boli len prostými ľudskými duchmi tak, ako všetci ostatní, ktorí majú žiť v pokore pred Stvoriteľom a majú usilovať jedine o dobro svojich blížnych.

A počas toho, kým bude prebiehať bolestná prevýchova všetkých duchovne pomýlených ľudí, sa náš svet začne pretvárať vo svet úplne nový. Stane sa Svetlou príležitosťou pre dozrievanie mnohých duší, ktoré bolo možné považovať za stratené, ale oni v sebe napriek tomu ešte v utrpení dokázali prebudiť silnú túžbu po novom spôsobe života. Ak sa budú schopní zjasniť natoľko, aby sa mohli znovu priblížiť k zemi a narodiť sa na nej, budú sa môcť na nej naučiť správne žiť v súlade s Vôľou Stvoriteľa a jeho zákonmi.

Všetci, ktorí sú už v dnešnej dobe duchovne vnímavejší a nechcú byť podrobení tvrdej prevýchove svojej osobnosti v hutnejších a temnejších úrovniach, by preto mali vedieť o podmienkach pre vstup do novej doby na zemi. Mali by vedieť, čo musia spĺňať a akými sa majú stať, aby mohli zostať na zemi, alebo v jej blízkosti.

Akí teda máme byť, aby sme si zaslúžili nový život na novej, svetlej zemi?

V prvom rade si je treba uvedomiť, že súčasnému ľudstvu, silne zasiahnutému rozumovou pýchou, prinesie priblíženie sa Svetla nevyhnutný náraz. Blížiace sa udalosti prinesú ťažké prežívanie, pretože my ľudia budeme musieť zožať všetko, čo bolo zasiate a vzniklo našim chcením, aby sme v tom poznali strašlivý omyl svojho doterajšieho pohľadu na život.

Bude to ako mohutný príval negativity, ktorým sa bude možné prebojovať jedine skrze nanovo nastavené, vrúcne a silné chcenie čistoty a dobra. Vysoká vnímavosť pre dobro sa musí stať prvotným dôvodom všetkého nášho konania. Musíme konečne pochopiť, že darovanie vľúdnej dobrosrdečnosti blížnym je tým, čo od nás Vôľa Stvoriteľa vyžaduje ako podmienku pre ďalší život na zemi. Ale zároveň ako podmienku pre vstup do kráľovstva nebeského. Musíme pochopiť, že pravý život spočíva jedine v spolu prežívaní dobra a radosti s ľuďmi i so všetkými ostatnými tvormi vo stvorení.

Musíme si tiež uvedomiť, ako nesmierne hlboko do našej osobnosti je vrastená márnomyseľná samoľúbosť a pýcha, ktoré sa prejavujú v našich tisícorakých pohnútkach a jednaní. Musíme si uvedomiť, že dokazovaním svojej veľkosti a prevahy nad ostatnými, hoci i v tých najmenších veciach, potlačujeme dobrosrdečné založenie svojho ducha.

Zbaviť sa vlastnej márnomyseľnej samoľúbosti, ktorá nás ustavične núti mať vždy nejakým spôsobom navrch nad ostatnými, môže len náš duch svojou dobrosrdečnosťou a dôvery plnou vernosťou v nasledovaní Svetla. Musíme mať ochotu umenšiť seba samého a nesnažiť sa tak, ako doteraz, seba samého stavať ustavične do popredia.

Lebo práve naša márnomyseľná samoľúbosť a naše najrozličnejšie chyby nám nedovoľujú dospieť k pravej radosti, ktorá nami môže prúdiť len pri harmonickom súzvuku so zákonmi stvorenia, reprezentujúcimi Vôľu Stvoriteľa. Jedine v nadobúdaní pokory a čistoty sa môže rozpadať nadvláda rozumovej, márnomyseľnej samoľúbosti a objavovať sa skutočná krása vnútra človeka, spojená s radosťou z bytia.

Prichádzajúce Svetlo žiada od každého človeka, ktorý chce zostať na zemi, alebo v jej blízkosti, jednoduchú, prostú rýdzosť osobnosti a nie pózy, alebo vyvolávanie dojmu veľkosti. Každý z nás bude musieť vybojovať zápas o oslobodenie svojej osobnosti. Zápas medzi dobrotivosťou ducha a rozumom so všetkými jeho slabosťami. Pri tomto zápase musíme vedieť, že náš duch sa stáva silnejší skrze vôľu k dobru a skrze dôveru v Stvoriteľa a v jeho láskyplnú pomoc. V tomto spočíva podstata víťazstva.

Náš duch, spočívajúci v najhlbšom vnútri každého človeka si praje, aby aj do nášho denného vedomia silnejšie prenikala jeho vôľa k dobru a k umenšeniu sa, pretože náš duch to poznáva ako jedinú možnú cestu k vzostupu. V pokore pred Stvoriteľom, jeho zákonmi a jeho stvorením, chce náš duch prejavovať svoju radosť z toho, že smie byť malou čiastočkou nádherného stvorenia, pre ktorú je dispozícii nekonečný priestor pre večné pôsobenie v tvorivom šťastí.

Túto elementárnu radosť nášho ducha je treba vpustiť do denného vedomia a v jej žiarivosti nechať rozplynúť všetky domnienky o svojej vlastnej veľkosti. Všetky snahy o vlastnú povýšenosť, všetky nízkosti a nečistoty, ktoré nám bránia v uvedomovaní si duchovnej podstaty seba samého i celého stvorenia. Človek má byť jedným prostým ľudským duchom, ktorý si je vedomý svojej nepatrnosti a chce rozširovať svoje poznanie Vôle Pána a jeho stvorenia, prostredníctvom svojej citovej vnímavosti. Náš duch túži byť plnohodnotným obyvateľom diela stvorenia, ktorý tvorí krásu a harmóniu spolu so všetkými ostatnými tvormi, pôsobiacimi a slúžiacimi vedľa neho i nad ním.

Toto sa stane realitou v novom svete, približujúcom sa k našej zemi tkaním vlákien osudu. Toto je Vôľa Pána a o toto sa musí už dnes usilovať každý, kto sa chce stať súčasťou novej, prichádzajúcej reality.

Právo slobodnej voľby však nebude nikomu upreté do poslednej chvíle. Preto môžeme pokojne zostať buď v starom vnútornom nastavení, v ktorom budú naše chyby a naša márnomyseľná samoľúbosť zabraňovať prenikaniu dobrotivej ušľachtilosti nášho ducha navonok, alebo sa naopak zo všetkých svojich síl vynasnažíme osvojiť si nový prístup k životu.

Každý vnímavý človek je však už teraz schopný jasne chápať, skrze ktorý z týchto dvoch spôsobov bude k nemu môcť prostredníctvom zákonov stvorenia trvale smerovať iba radosť a občerstvujúce povzbudenie k vzostupu jeho ducha.