Hlbšie úvahy o živote

Väčšina obyvateľstva zeme žije v absolútnej nevedomosti o najpodstatnejších otázkach bytia. Väčšina ľudí žije v strachu zo smrti a ignoruje Vôľu Stvoriteľa, prejavujúcu sa prostredníctvom duchovných zákonov. To spôsobuje, že sú vydaní ich účinkom úplne napospas. Ľudia nevedia vôbec nič o fungovaní stvorenia prostredníctvom práce prírodných bytostí, alebo inak povedané bytostných, ktorí majú na starosti aj zabezpečovanie fungovania nášho osudu a jeho napĺňanie.

Každý tvor, žijúci vo stvorení, sa však má snažiť byť čoraz vedomejší a zrelší. Čím vyššiu vedomosť bytia totiž dosahujeme, tým správnejšie kráčame životom, čoho dôsledkom je prežívanie čoraz väčšieho šťastia.

Preto by mal každý človek radostne poznávať to, čo je najpodstatnejšie v jeho živote. Mal by poznávať jemnejšie úrovne, kam odchádza jeho duša po smrti. Mal by poznať zmysel vlastného života, ktorým je dosiahnutie zodpovedajúcej duchovnej zrelosti, potrebnej pre vstup do kráľovstva nebeského – do ríše Ducha. Mal by poznať pôsobenie prírodných bytostí v hmotnom, materiálnom svete, ale aj vo svete jemnejšieho charakteru, zahŕňajúceho naše cítenie a myslenie.

No a medzi tieto bytosti patria i bytostní tkáči nášho osudu, starajúci sa o ľudských duchov tak, aby sa mohli správnym a prirodzeným spôsobom vyvíjať v poznaní zákonov Stvoriteľa, pôsobiacich v ich vlastnom prežívaní.

Bytostní tkáči osudu sú dvojakého druhu. Jedni sa volajú Vaénovia a druhí Alfarovia. Vaénovia vedú osudové vlákna smerom od nás do stvorenia, k rovnorodým centrálam, kam svojim druhom prináležia a odtiaľ ich zase vedú Alfarovia smerom k nám, formujúc ich do podoby nášho osudu.

Vaénovia spracúvajú všetko, čo z človeka vychádza. Všetky city, myšlienky, slová a činy. Striehnu na každé hnutie nášho vnútra a na každý záblesk nášho chcenia. Zachytia ho, utkajú z neho osudové vlákno a vedú ho do diaľav vesmíru, do rovnorodých centrál.

Vaénovia dávajú tiež pozor na to, aby bolo každé osudové vlákno utkané v súlade so zákonmi stvorenia, ktoré sa do nich premietajú, ako spravodlivý súd. No a tento spravodlivý súd sa potom, na základe pôsobenia Alfarov, vráti k človeku naspäť v prežívaní jeho života, ako zákonitého dôsledku jeho chcenia. Takýmto spôsobom nám každý záchvev nášho chcenia prinesie zo stvorenia ako spravodlivú odpoveď presne to, čo si zaslúžime. Takýmto spôsobom, podľa Vôle Stvoriteľa, v spätnom účinku ochutnávame plody svojho chcenia, aby sme rozoznávali dobré od zlého.

Keď človek tieto súvislosti chápe, keď vníma svoj osud ako zákonitý dôsledok vlastného chcenia, môže poznávať svoje nedostatky a odchýlky od od zákonov stvorenia a jeho harmónie. Ak správne vníma a vyciťuje tieto skutočnosti môže pochopiť, že keď bude zasievať chcenie dobra, čistoty a pomoci druhým, koberec jeho osudu sa stane cestou, vedúcou ku Svetlu. Lebo neomylne platí, že čo je človekom do osudových vlákien formovaných Vaénmi vložené, to sa mu rukami Alfarov vráti naspäť ako ozvena v podobe jeho vlastného osudu.

Ale pozor! Nič z toho, čo pre nás Alfarovia tkajú, nie je pevné a nemenné! Vývoj a osud svojho života môžeme meniť, a to buď k dobrému, alebo k zlému. A je to možné prostredníctvom nášho chcenia!

O tejto skutočnosti vedia duchovní pomocníci ľudí a preto ich nabádajú k dobrému, svetlému a čistému. Ale žiaľ, vedia to aj temní duchovia, ktorí prostredníctvom vnuknutí, alebo priamo prostredníctvom pozemských služobníkov temna, odrádzajú ľudí od dobrého chcenia a smerujú ich k nízkosti, nečistote a temnu. Dokonca stačí iba nabádanie k ľahostajnosti k duchovnému poznaniu, čoho dôsledkom je duchovne nevedomé bytie, smerujúce do zatratenia.

V jemnejších úrovniach prebieha zápas o ľudské duše medzi svetlými pomocníkmi a temnými pokušiteľmi. Svetlým pomocníkom sú v tomto boji nápomocní práve Alfarovia, pretože na príhovor svetlých pomocníkov môžu votkať do ľudských osudových vlákien pomoci, spočívajúce v možnosti symbolického odčinenia niečoho zlého, čo sme vykonali v minulosti. Táto možnosť nastáva vtedy, keď dotyčný človek zotrváva dlhšie v dobrom a čistom chcení, smerujúcom k Svetlu.

Takýto človek môže odčiniť nejaké svoje vážne minulé previnenie symbolicky, a to skrze prejav dobra, ktorý citovo prežije. Môže tak byť uchránený od vážnej karmickej udalosti v podobe nejakého ťažkého prežívania.

Keby ľudia vedeli o týchto skutočnostiach, keby vedeli o úsilí našich svetlých pomocníkov, ako sa nám snažia prostredníctvom pôsobenia Alfarov prinášať veľké príležitosti symbolického odčinenia našich vážnych predchádzajúcich pochybení, snažili by sa dať im k tomu príležitosť prostredníctvom prejavov ušľachtilosti a dobra voči druhým ľuďom. Snažili by sa prekonať vlastnú pohodlnosť a vyhľadávať príležitosti, aby mohli urobiť niečo dobré pre druhých ľudí, pre zvieratá, alebo pre prírodu.

Keby sa o to ľudia začali vážne snažiť, už pri prvom pevnom rozhodnutí stať sa čistým a dobrým človekom, by začali cítiť, ako sa im dostáva zvýšeného prílevu svetlej sily, ktorú im posielajú duchovní pomocníci a ruky Alfarov ju formujú do podoby vnútorného ozdravenia a prežitia svojej skutočnej ľudskej hodnoty. Ľudia by cítili, ako sa s každou dobrou myšlienkou a s každým dobrým činom stávajú čoraz viac duchovne slobodnejší a svetlejší. Začali by si uvedomovať, že jedine konanie dobra dáva vyšší zmysel každému jednotlivému dňu, ktorý sa takýmto spôsobom stáva ďalším radostným krokom na ceste nášho duchovného vzostupu.

V dnešnej výnimočnej dobe, kedy prúdi k zemi vo zvýšenej miere Svetlo, aby prinieslo silné povzbudenie každému, kto sa mu otvorí, nie je vôbec také ťažké vyšvihnúť sa duchovne nahor. Je to tak ľahké, ako otočenie kľúča, ktorým ihneď otvoríme dvere prebudenia ducha. Jednoduché nasmerovanie človeka k dobru, k čistote a k Svetlu aktivuje všetkých bytostných tkáčov osudu i všetkých duchovných pomocníkov k tomu, aby duchovne prebúdzajúcemu sa človeku pomáhali s celou svojou silou, nadšením a radosťou.

Lebo tkáči osudu i duchovní pomocníci majú obrovskú radosť z toho, keď sa nejaký človek vážne obráti k dobru a k čistote, a oni sa môžu radovať z jeho správneho vývoja, vedúceho aj ich prostredníctvom k čoraz väčšej sile, tvorivosti a radosti. Je to totiž v obrovskom protiklade k tomu, čo musia vnímať a formovať u štandardných ľudí súčasného typu, plných myšlienkovej prázdnoty a menejcennosti, domnievajúcich sa, že práve ich materialistický postoj k životu a odmietanie duchovného poznania je tým najsprávnejším užívaním si života.

Ľudia sa musia konečne naučiť vedome poznávať stvorenie a prácu bytostných služobníkov v ňom, skrze pôsobenie ktorých sa prejavuje veľká Láska Stvoriteľa, ale zároveň aj jeho Spravodlivosť. Ľudia musia konečne dospieť k poznaniu toho, ako a kým je formovaný náš osud. Máme sa tým zaoberať, máme o tom premýšľať, máme to preciťovať a prežívať, aby sme pochopili veľkosť a múdrosť Božiu vo všetkých veciach, určených k tomu, aby sme sa raz mohli stať plne znalí Pánovej Vôle a vstúpiť do kráľovstva nebeského.

Všetko zlé, čo sa deje v súčasnosti, by sa veľmi rýchlo zmenilo k lepšiemu, keby sa v duchovnom precitnutí stala aspoň časť ľudí čistejšou a lepšou vo svojom myslení a jednaní. S vrúcnym upriamením k Bohu v dôvere v jeho pomoc, by mohlo byť skrze ruky Alfarov odložené mnoho bolesti, chorôb, prírodných katastrof a z toho vyplývajúcich spoločenských nezhôd a bojov. Hlboko v srdci precítené a úprimné odpustenie blížnym by prinieslo mier, radosť a harmóniu do spoločnosti za niekoľko rokov.

Snažme sa preto prežívať každý deň v poznaní veľkej Lásky Božej a jeho pomocí, dostávajúcich sa nám prostredníctvom duchovných pomocníkov i bytostných služobníkov, medzi ktorých patria aj bytostní tkáči osudu. Kto si totiž je týchto skutočností vedomý a jeho vnútro je naplnené vďakou Pánovi, pomáha zmierniť mieru trosiek dnešného sveta tým, že je svojim bytím zameraný k Svetlu, a preto sa môže aj skrze neho Svetlo rýchlejšie šíriť na zemi.