Hlbšie úvahy o živote

Pretože bez tejto znalosti začne postupne chradnúť a nakoniec zahynie! Pretože vo vesmíre dochádza k zásadnej zmene a doterajšia nevedomá existencia už nebude tolerovaná. Buď sa totiž človek začne konečne snažiť byť účastný skutočného života a skutočných významných udalostí vo stvorení, alebo nebude žiť vôbec, pretože sa mu jeho vlastnou vinou nedostane síl a energií, potrebných pre život. Pre život ducha i pre život jeho telesnej schránky.

Nedávno sme tu mali obdobie letného Slnovratu, ktoré vyvrcholilo svätojánskou nocou. Toto obdobie je obdobím konca školského roka, kedy sa tisícom žiakov a študentov uzatvárajú známky a oni sa tešia na prázdniny. Pre ľudí zamestnaných nastáva čas dovoleniek, ktoré si plánujú a na ktoré sa tešia. Všetci spoločne sa domnievajú, že práve toto je v čase okolo 20. júna to najdôležitejšie.

A predsa sa mýlia! Strašne sa mýlia, pretože to, čo sa zdá byť z ľudského hľadiska dôležité, je úbohé a malicherné z hľadiska toho, čo naozaj zásadné a dôležité sa odohráva vo stvorení.

Doteraz bola schopnosť vnímať, alebo nevnímať tieto skutočnosti ospravedlnená postupným duchovným vývojom a dozrievaním ľudstva, ktoré malo nakoniec dospieť k tomuto poznaniu. Čas nastal, ale ľudstvo sa duchovne nevyvíjalo tak, ako by malo. Práve naopak! Upadlo do smrteľného duchovného spánku! To však nemôže zastaviť vývoj celku stvorenia, ktoré začína zo seba striasať všetky suché listy a zhnité plody.

Čo takého významného sa deje každoročne v období letného Slnovratu, na čom bude odteraz závisieť fyzické jestvovanie každého z nás?

V období Slnovratu prúdi do celého stvorenia žiarenie, poskytujúce všetkým tvorom a bytostiam silu pre život v hmotnosti. Je to žiarenie bytostného druhu, určené pre celú prírodu i pre prírodné bytosti, ktoré ju spravujú. Aj človek s jeho fyzickým telom je súčasťou prírody a nemôže prežiť, keby sa mu tohoto žiarenia nedostalo.

Prírodné bytosti sú služobníci Stvoriteľa, ktorí verne plnia svoju úlohu, spočívajúcu v utváraní podmienok pre život ľudského druhu na zemi. Svojou tichou, nenápadnou a vernou prácou udržujú v chode celý hmotný svet a všetko dianie v prírode.

Materialisticky zameraní ľudia, využívajúci jedine svoj rozum, sa stali neschopní otvárať sa týmto skutočnostiam prostredníctvom svojho citu. Preto sa domnievajú, že všetko čo okolo nás jestvuje, je dielom náhody a postupného vývoja bezduchej hmoty. Ľudia nechcú pochopiť, že všetko je vedome tvorené rukami bytostných služobníkov, formujúcich hmotný svet v súlade s Vôľou Stvoriteľa.

Stvorenie sa však vo svojom vývoji posúva dopredu a doteraz tolerovaná nevedomosť o týchto veciach nebude už viac možná. Kto totiž bude chcieť aj naďalej odmietať poznanie o bytostných a ich pôsobení, sám sa tým vyraďuje s potrebného prepojenia s celkom stvorenia, čím sa zároveň vyraďuje z možnosti prijímať požehnanie, prichádzajúce z bytostného sveta.

Takýto človek bude v budúcnosti oddelený od prílevu bytostného žiarenia, potrebného pre jeho duchovný i hmotný vývoj. Jeho telo bude odstrihnuté od požehnania, ktoré mu sprostredkováva zdravie. Dopadne potom ako list, ktorý sa na základe svojho pokriveného chcenia sám odtrhol od životodarnej energie stromu stvorenia, na základe čoho bude postupne vysychať, až nakoniec úplne uschne.

V čase letného Slnovratu sa z bytostného sveta, ktorý je jemnejšieho druhu, a preto sa nachádza nad našim hmotným svetom, každoročne vlieva do prírody a všetkých jej tvorov oživujúce žiarenie. Žiarenie prúdi z vrcholu bytostného sveta, z Valhally, a všetko bytostné sa mu otvára a prijíma ho.

Na základe nutného vývoja stvorenia však už začína aj ľuďom vznikať povinnosť otvárať sa tomuto žiareniu svojou citovou vnímavosťou v čase letného Slnovratu, aby mohli načerpať dostatok síl pre svoje telo. Každý jednotlivý človek je postavený pred nutnosť vedomého otvárania sa týmto skutočnostiam, tomuto poznaniu a týmto energiám. Doterajšia trhlina medzi ľuďmi a pôsobením veľkých i malých bytostných služobníkov musí byť zacelená. Ľudia sú vývojom stvorenia postavení pred požiadavku nutného posunu vo vedomí, spočívajúcu v znalosti základnej štruktúry stvorenia, v ktorom má svoje neoddeliteľné a nenahraditeľné miesto svet bytostných, ich žiarení a energií.

Sú len dve možnosti. Buď vstup do úplného súladu so všetkým, čo pôsobí v Pánovom stvorení, či už sú to zákony stvorenia, ktoré reprezentujú Vôľu Najvyššieho, alebo do súladu s pôsobením bytostných služobníkov, ktorí fungovanie týchto zákonov reálne zabezpečujú. Alebo potom zostáva len náraz na tieto skutočnosti a po ňom nasledujúce zničenie, pretože miera trpezlivosti Pána bola naplnená.

Nastáva čas Spravodlivosti Stvoriteľa a s ním prichádza požiadavka voči všetkým tvorom, aby sa stali vedome účastní najvýznamnejších udalostí vo stvorení. A medzi ne nevyhnutne patrí prílev povzbudzujúceho žiarenia bytostného druhu, ku ktorému dochádza v období letného Slnovratu.

Toto treba konečne objaviť! Toto treba hlboko vnútorne precítiť! Tomuto sa je treba otvárať prostredníctvom vnútornej pokory a skrze čistú radosť. Vo svojom citovom naladení máme dosiahnuť toho, aby sa každý nový prílev síl z vyšších úrovní stvorenia stal pre nás dôvodom k najvyššej radosti, spojenej s novou chuťou jestvovať a radostne tvoriť v Pánovom stvorení jemu ku cti a v súlade s jeho Vôľou.

PS. Na základe všetkých uvedených informácií je každému jasné, čím vlastne boli takzvané pohanské sviatky letného Slnovratu. Naši dávni slovanskí predkovia, ktorí boli v úzkom kontakte s prírodou, vnímali tieto skutočnosti a vedome čerpali tieto energie. Vo svojej nevedomosti o fungovaní stvorenia to zničili kresťanské cirkvi a všetko zavŕšil bezduchý materializmus. Ale vývoj stvorenia začína tvrdo tlačiť na to, aby sa to zmenilo.