Hlbšie úvahy o živote

Viem, že pre širokú verejnosť bude tento text možno nepochopiteľný a ťažko stráviteľný. Ale napriek tomu a práve preto je treba o týchto veciach hovoriť. Je treba dať verejnosti na známosť, že žijeme v zlomovej dobe, ktorá sa nesie v znamení vznešeného pojmu Grál. Obrovská sila, súvisiaca s týmto pojmom už zasahuje, a ešte len naplno zasiahne do osudu ľudstva takým spôsobom, že ho prevráti naruby.

Žijeme vo stvorení, ktoré sa na základe plánu Stvoriteľa postupne rozvíja k čoraz väčšej dokonalosti. Preto sa ľudstvu vždy v určitých zlomových momentoch vývoja dostáva nových zjavení o činnosti Stvoriteľa a o jeho Vôli.

Kedysi dávno to bol Abrahám, ktorý priniesol našej časti sveta prevratné poznanie o jedinom Bohu. Neskôr to bol Mojžiš a potom proroci, ktorí toto poznanie ďalej rozvíjali.

A nakoniec, v príslušnej dobe zrelosti stvorenia, k zemi zostúpila Láska Najvyššieho v osobe Pána Ježiša Krista, aby sa ľudstvu dostalo čistého poznania o Stvoriteľovi, o jeho pôsobení i o povinnostiach ľudí voči ich Pánovi.

Tým však nebol vývoj stvorenia ukončený, ale jeho dozrievanie pokračovalo ďalej. A to až k súčasnej dobe Veľkej očisty. Tá so sebou prináša bezpodmienečnú nutnosť rozšírenia nového duchovného poznania o existencii Grálu a o Synovi Človeka. Ľudia sa musia v súčasnosti buď povzniesť k tomuto poznaniu, alebo sa ho rozhodnú ignorovať. Ignorovanie je však totožné s nastúpením cesty do rozkladu, vyplývajúceho z odmietnutia ďalšieho nevyhnutného vývojového stupňa a s ním súvisiacich, pomáhajúcich síl Svetla. Tak sa ľuďom stane nešťastím a skazou to, čo im mohlo a malo priniesť vzostup.

Čo je to teda Grál a kto je Syn Človeka?

Grál je hrad, nachádzajúci sa vysoko v božskej ríši. Je to pevnosť, ktorej hradby chránia najkrajnejšiu hranicu Božieho vyžarovania. Za hradbami tejto pevnosti sa nachádza už len ničota. Ničota bez času a bez priestoru.

Takto tomu bolo od vekov. Bol večný, nepochopiteľný Boh, Zdroj Života a Život sám. A bolo jeho vyžarovanie, siahajúce do nepredstaviteľných diaľok, tvoriace božskú ríšu a dávajúce v nej priestor pre život najrozličnejším božským bytostiam. A bol hrad Grálu na konci Božieho vyžarovania, oddeľujúci svojimi hradbami Život od ničoty.

A bolo by to tak bývalo naveky, keby sa Najvyšší nerozhodol učiniť veľký akt stvorenia svetov. Keby sa nerozhodol vyslať svoje Svetlo aj do vonkajšej ničoty, za múry hradu Grálu.

Slová „Buď Svetlo,“ boli týmto činom. Znamenali, že na hrade Grálu sa otvorila dovtedy nepreniknuteľne zatvorená brána a do vonkajšej ničoty preniklo Pánovo Svetlo. Zo Svetla sa postupným vzďaľovaním od hradu Grálu a jeho postupným ochladzovaním začali formovať jednotlivé svety a úrovne. A medzi nimi i naša pozemská úroveň a náš pozemský svet. Tak vzniklo celé obrovské stvorenie.

Avšak ako úplne prvé a najdokonalejšie sa v blízkosti hradu Grálu sformoval nový hrad. V tomto novom hrade na vrchole stvorenia, ktorý sa týči nad ríšou Ducha, sa nachádza posvätná nádoba života. Je to kalich Grálu. Do neho prúdi a v ňom sa sústreďuje Božie žiarenie, aby potom, z posvätnej nádoby Grálu, prúdilo do stvorenia a udržiavalo ho pri živote.

Za vládcu nového, duchovného hradu Grálu a za Kráľa celého stvorenia bol Stvoriteľom ustanovený Syn Človeka. Syn Človeka je Miestodržiteľom Boha vo stvorení. Je to tiež Syn Stvoriteľa, ale nie je to Ježiš.

Ježiš je Láska nebeského Otca, ktorá prišla na zem a po odchode zo zeme sa opäť spojila s Otcom.

Syn Človeka je Synom nebeského Otca, ktorý bol od neho odčlenený kvôli existencii človeka. Kvôli existencii stvorenia. Na jeho vrchole stojí a celé stvorenie spravuje. On je v mene Božom jeho Kráľom, Správcom i Sudcom.

On je oným Kráľom na bielom koni zo Zjavenia Jána, ktorý zostúpi k zemi v oblakoch s plukmi anjelov, aby súdil svet. Aby zožal úrodu ľudských duší z pozemskej pláne a pšenicu, čiže ľudí dobrého srdca a čistého vnútra, zhromaždil vo svojich sýpkach. A aby plevy, čiže ľudí nedobrého chcenia a nečistého vnútra, spálil v ohni večného zatratenia.

Pán Ježiš Kristus ľudí varovne upozorňoval na túto dobu. Výstražne zdôrazňoval: „Keď raz príde Syn Človeka!“ Hovoril o ňom vždy v druhej osobe. To znamená, že nie „až raz prídem ja,“ ale „až raz príde On, Syn Človeka!“ Čiže niekto iný, než Kristus!

Kto je teda Syn Človeka? A koľko Synov má vlastne Stvoriteľ?

Všetci vieme o existencii Božej trojice. O Otcovi, Synovi a Duchu Svätom. Syn Ježiš je osobou, ale rovnakou osobou je i Duch Svätý! Ježiš je zosobnením Lásky Najvyššieho a Duch Svätý je zosobnením Vôle Najvyššieho.

Stvorenie vzniklo z Vôle nebeského Otca. V Biblii sa v kapitole o stvorení sveta sveta píše: „Duch Svätý sa vznášal nad vodami.“ Duch Svätý pôsobil pri vzniku stvorenia a formoval svety i našu zem. On sformoval stvorenie, ktoré je duchovné na jeho obraz a funguje prostredníctvom duchovných zákonitostí.

Duch Svätý je Tvorcom duchovného stvorenia. Je jeho Správcom prostredníctvom duchovných zákonitostí a bude bude zároveň Sudcom všetkých, ktorí duchovné zákonitosti ignorujú.

Syn Človeka je Duch Svätý! Je to zosobnenie Ducha Svätého! Je to zosobnená Vôľa nebeského Otca úplne rovnako, ako je Ježiš jeho zosobnená Láska.

Po odchode Krista zo zeme stvorenie pomaly dozrievalo a približovalo sa k žatve. K veľkému triedeniu ľudských duší na pšenicu a plevy. Pred začiatkom Veľkej očisty bol ako pomoc k ľuďom vyslaný z hradu Grálu Duch Pravdy, aby uviedol ľudstvo do celej Pravdy. Jeho príchod zvestoval Kristus a jeho úlohou bolo priniesť svetu poznanie plnej Pravdy o všetkých zásadných otázkach ľudského bytia, o Stvoriteľovi i o stvorení. Prostredníctvom plnej Pravdy, darovanej ľudstvu v Posolstve Grálu, sa môžeme stať úplne vedomí a vedome kráčať k Svetlu a k vlastnej spáse.

No a v súčasnosti nastala doba, kedy Syn Človeka zostupuje z najvyššieho bodu stvorenia, z hradu Grálu až k zemi, aby priniesol súd. Prichádza v oblakoch tak, ako bolo zasľúbené. Žiara jeho Svetla spôsobí, že všetko na zemi bude musieť urýchlene dozrieť ku svojim plodom. To dobré v žiare Svetla Syna Človeka rozkvitne do nebývalej nádhery. To zlé dospeje tiež až k vrcholu zloby, čím samo seba jasne zviditeľní a odsúdi. A zrýchlené spätné účinky zákonov stvorenia mu prinesú zničenie. Ľuďom, usilujúcim o čistotu a dobro, prinesie nadchádzajúci Spravodlivý Boží Súd dobro a ľuďom, podliehajúcom zlu a nečistote, prinesie nešťastie a záhubu.

Absolútne nikto však nemusí byť zatratený, ak sa chopí pomoci, darovanej v Posolstve Grálu a vynasnaží sa podľa jeho usmernení stať lepším človekom. Človekom milým Bohu a žijúcim podľa jeho zákonov.

To, čo sa skrze Grál približuje k zemi, prináša v skutočnosti oslobodenie od zla, uzdravenie, novú sviežu výstavbu a vzostup. Toto je to nové, čo má byť poznané a prijaté, pretože to predstavuje podmienku pre ďalší správny duchovný vývoj ľudstva. Podmienku pre nastolenie pokoja a mieru na zemi.

Ale ako už bolo zmienené, pod tlakom prichádzajúceho Svetla sa na zemi rozvinie počas Veľkej očisty nie len dobro, ale aj zlo skôr, ako bude zničené. A to preto, aby ho ľudia poznali a jeho dôsledky prežili až do hĺbky svojej duše. Aby skrze toto prežitie získali hlboký odpor voči všetkému zlému a zároveň odhodlanie, už nikdy k nemu neskĺznuť.

Zem preto čakajú neľahké časy. Najväčšou oporou v nadchádzajúcom dianí sa nám však má stať hlboká dôvera v trvalú pomoc Svätej Božej sily, pretože bez pomoci Pána nebude možné prekonať mnohé z toho, čo sa nám bude vracať ako ovocie nášho vlastného, predchádzajúceho zlého chcenia.

Netreba si preto zúfať, nech sa deje čokoľvek, pretože pomoc Svetla tu bude pre každého, kto po nej zatúži vo svojom čistom chcení. Človek sa musí iba snažiť, aby sa jeho osobnosť stala správne pripravenou pôdou, v ktorej môže pomoc Svetla zakotviť. Takouto správnou pôdou sa stane skrze túžbu po čistom živote a po Svetle. Skrze prebudenie citovej vnímavosti, prejavujúcej sa činmi pomoci a dobra voči blížnym i voči celému svetu.

Viera v Božiu pomoc a správne pripravená pôda v našom vnútri nám môžu v nadchádzajúcej dobe Veľkej očisty priniesť priam zázračnú pomoc. Pomoc bude prúdiť od nášho nebeského Otca do siení hradu Grálu, odkiaľ bude na krídlach anjelov roznesená ku všetkým, ktorí sa jej dokážu správne otvoriť a ktorí sú jej hodní. Kto je dobrého chcenia a čistého vnútra sa preto nemusí ničoho obávať.

Tieto skutočnosti musia byť zakotvené v povedomí spoločnosti. Na každom jednotlivcovi záleží, či sa tomu bude snažiť porozumieť, alebo nie. Či to bude brať vážne, či mu to bude ľahostajné, alebo sa tomu vysmeje. Nikto ale nedokáže uniknúť tomu, aby sa v znamení Grálu nenaplnil aj jeho vlastný osud.