Hlbšie úvahy o živote

V prvom rade je treba povedať, že Biblia zakazuje všetky osobné návštevy u takzvaných „hádačov budúcnosti“, pretože človek sa tým stáva duchovne nesamostatný. Pevne sa totiž spolieha na to, čo mu bolo predpovedané a vníma to ako niečo predurčené, čo sa stane.

Ale takto to vôbec nefunguje, pretože vo stvorení nie je nikdy nič pevne a nemenne dané. Naopak, vo stvorení je vždy všetko v pohybe a môže sa to v každej chvíli zmeniť.

Aj budúcnosť, ktorá nás čaká, a ktorá nám bola predpovedaná, sa mení vždy na základe zmeny nášho vnútorného naladenia. To znamená, že ak nám niekto predpovedá budúcnosť, môže tak vždy robiť iba na základe nášho súčasného vnútorného hodnotového a mravného naladenia.

Toto naše vnútorné naladenie, ak v ňom budeme stále zotrvávať, nám prinesie v budúcnosti celkom určitý druh udalostí a celkom určitý druh prežívania, čo môže byť vnímané citlivým človekom, predpovedajúcim nám budúcnosť.

Ale my môžeme od neho odísť a o hodinu, o deň, alebo o týždeň môžeme úplne zmeniť svoje vnútorné hodnotové a morálne naladenie. Potom sa ale nevyhnutne zmení aj to, čo nás čaká v budúcnosti, pretože našu budúcnosť vždy určuje iba naše vnútorné nastavenie. Ním môžeme ako volantom v aute meniť smer, na základe čoho potom úplne logicky pôjdeme úplne inou cestou a na nej nás budú čakať úplne iné veci, akoby nás čakali vtedy, keby sme nezmenili smer a išli stále po tej istej dráhe.

Preto každá predpoveď budúcnosti zodpovedá vždy len tej dráhe, po ktorej ideme prostredníctvom svojho súčasného vnútorného naladenia. Akákoľvek jeho zmena je zároveň ihneď zmenou smeru, a tým potom i zmenou toho, čo nás v budúcnosti čaká.

Toto poznanie, ktoré žiaľ väčšina ľudí nemá, nám umožňuje pochopiť všetky predpovede budúcnosti správnym spôsobom. A to tak, že ich už nevnímame ako niečo neodvratné, čo sa určite stane, ale sme ich schopní vnímať ako pomoc, výstrahu a upozornenie.

Pri predpovedi dobrého a pozitívneho osudu to pre nás znamená, že naše vnútorné mravné a hodnotové naladenie je správne a my v ňom máme ďalej zotrvávať, na základe čoho sa naplnia predpovede nášho priaznivého osudu.

Ak je nám ale predpovedaný zlý osud, znamená to, že naše vnútorné naladenie nie je správne a ak v ňom budeme zotrvávať, nečaká nás v budúcnosti nič dobré. Svoj nepriaznivý osud však môžeme radikálne zmeniť tým, že zásadným spôsobom prehodnotíme a zmeníme svoje vnútorné hodnotové a mravné naladenie.

Tým otočíme volantom, prejdeme na iný smer a na ňom nás logicky bude čakať niečo iné. Nejaká iná a lepšia budúcnosť, presne zodpovedajúca miere pozitivity nášho zmeneného vnútorného naladenia. Presne zodpovedajúca miere dobra, čistoty, spravodlivosti a lásky k ľuďom, ktoré prechovávame vo svojom vnútri a riadime sa nimi vo svojom živote.

Takto sa je treba pozerať na všetky predpovede budúcnosti, či už ide o jednotlivcov, alebo o celé ľudstvo. Máme sa na ne pozerať nie s odovzdanosťou a s pasívnym prijímaním ako na nejaký rozsudok, ktorý bude s určitosťou vykonaný. Naopak, máme ich vnímať aktívne a pohyblivo s vedomím, že svoju budúcnosť a jej dopad na nás môžeme aktívne meniť prostredníctvom zmeny svojho vnútorného naladenia.

Jednotlivec, ani ľudstvo nie je obeťou svojho osudu, ale naopak, je aktívnym činiteľom, ktorý má svoju budúcnosť vedome ovplyvňovať. A ak chceme, aby naša budúcnosť bola dobrá a svetlá, musí tomu zodpovedať naše vnútorné naladenie. Musí ísť o vnútorné naladenie silného chcenia k dobrému, čistému, spravodlivému a úcty plnému vzťahu k blížnym.

Znamená to teda, že pohyblivosť stvorenia, reagujúca na pohyby a zmeny vnútorného stavu ľudí nezaručuje nikomu pri predpovedi dobrého osudu jeho naplnenie, ak sa vnútorne zmení k horšiemu a naopak, predpoveď aj toho najhoršieho osudu sa môže zmeniť v šťastný osud, ak sa človek radikálnym spôsobom vnútorne i navonok zmení k lepšiemu.

A teraz sa s týmto poznaním pozrime 2000 rokov do minulosti na spis s názvom Apokalypsa, v ktorom nám bola predpovedaná katastrofická budúcnosť.

Ako už teraz vieme, predpoveď tejto budúcnosti vychádzala zo vtedajšieho nedobrého vnútorného stavu ľudstva. Ak počas postupného historického vývoja nedôjde k zmene k lepšiemu, ak sa v jednotlivcoch i v národoch nezačnú rozvíjať hodnoty ducha, akými sú dobré chcenie, čistota srdca a mysle, spravodlivosť a úcta k blížnym, ak všetko pôjde stále tak, ako bolo po stáročia v našej civilizácii zvykom a ľudia zostanú plní vzájomnej nevraživosti, závisti, nenávisti, klamstva, podlosti, chamtivosti, nečistoty, bezohľadnosti a mnohých ďalších podobných vlastností, nemôže nám to priniesť nič iného, ako katastrofické dianie, opísané v Apokalypse.

V Apokalypse sa napríklad píše, že príde doba, kedy bude šelma vyžadovať od ľudí, aby si dali na ruku jej znak, pretože bez neho nebudú môcť ani kupovať, ani predávať, ani nikde chodiť a normálne žiť. Táto 2000 rokov stará predpoveď sa doslova a do písmena naplnila počas pandémie. Každý z nás to mal možnosť zažiť.

Čo to však pre nás všetkých znamená?

Znamená to, že katastrofické predpovede, zaznamenané v Apokalypse sa začínajú napĺňať tým najhorším spôsobom, pretože ľudstvo sa z hľadiska svojho hodnotového nastavenia a z hľadiska mravnosti vnútorne, ani navonok takmer vôbec nezmenilo. Znamená to, že duchovne zostalo prakticky stále rovnaké, ako pred 2000 rokmi. Dopredu sme pokrčili len rozumovo a vedecky, ale nie duchovne, ani morálne. Ani z hľadiska nesprávneho vyzdvihovania materialistického spôsobu života.

Výstrahu vízie katastrofickej budúcnosti, uvedenej v Apokalypse, ľudstvo nezobralo vážne. Nezobralo ju ako výzvu k nevyhnutnej zmene seba samého k lepšiemu, aby tým otočilo volantom iným smerom, vedúcim k lepšej budúcnosti. Všetky výstrahy zo Svetla boli ignorované. A preto my teraz začíname prežívať to tragické, čo muselo nevyhnutne prísť, a čoho sme sa mohli vyvarovať.

V železných účinkoch zákonov stvorenia dozreli skazené a jedovaté plody ľudstva, ktoré mu začínajú padať do lona. Vzrastá vzájomná nenávisť a prehlbuje sa názorové rozdelenie spoločnosti. Namiesto o mieri sa hovorí stále len o vojne a o prípravách na ďalšiu vojnu. Vo svete to vrie po všetkých stránkach, pretože jednotlivci, národy i celé ľudstvo stojí uprostred toho, čo sme si všetci spoločne po stáročia nachystali tým, že sme zostávali a stále chceme zostať vnútorne rovnakí. Duchovne vlažní a bez snahy o zmenu k lepšiemu. Bez snahy o zmenu k morálnejšiemu, čistejšiemu a ľudskejšiemu.

A predsa iba toto jediné môže ešte mnohé zadržať a mnohému zabrániť. Nič iné tu nepomôže! Žiadne hospodárske, finančné, alebo vojenské opatrenia. Drvivému dopadu dôsledkov stáročného zlého, nesprávneho a nečistého chcenia ľudstva môže do značnej miery zabrániť jedine náš výrazný obrat k dobrému. K trvalému a neprerušovanému chceniu dobrého, čistého, spravodlivého a ľudsky ústretového.

Každý človek v tom stojí sám za seba a svoj vlastný budúci osud má vo svojich rukách. Je ho schopný aktívne pozitívne ovplyvňovať svojim obratom k lepšiemu a duchovne hodnotnejšiemu. A čím viac bude na zemi takýchto ľudí, tým zásadnejším spôsobom môžu pozitívne ovplyvniť osudy jednotlivých národov i celého ľudstva.