Hlbšie úvahy o živote

Zhubným jedom nedôvery otrávené duše obyčajných ľudí i vysokých cirkevných hodnostárov sa naplno ukázali už pred 2000 rokmi pri vypočúvaní židovskej veľrady po Judášovej zrade. Kristovi bola položená priama otázka, či je Syn Boží.

Táto otázka však nebola úprimná, pretože pýtajúci sa boli vo svojej žlčovitej nedôvere presvedčení o opaku. Po Kristovej pozitívnej odpovedi preto vzkypeli hnevom a odsúdili ho na smrť. Pre vtedajších cirkevných predstaviteľov bolo totiž pravdou jedine to, čo oni sami vo svojom vnútri považovali za pravdu. A pretože skutočná Pravda sa nezhodovala s vnútornou pravdou ich vlastného ega, odsúdili jej Vyslanca na smrť.

A žiaľ, podobným spôsobom, infikovaný jedom nedôvery, zlyhal i židovský ľud, ktorý si žiadal Pánovo ukrižovanie. V rozhodujúcej chvíli si zvolil oslobodenie lotra a nie oslobodenie Syna Božieho.

A zástupcovia ľudu, nasiaknutého zhubnou nedôverou, ešte aj na kríži žiadali Krista, aby z neho zostúpil a tak všetkým ukázal, že je naozaj Synom Najvyššieho.

Títo nešťastníci zabudli na zázraky, ktoré Pán medzi nimi konal. Zabudli na nesmiernu silu jeho Slova, ktoré im hlásal. Táto sila predsa jasne vyžaruje zo slov evanjelií ešte aj dnes.

Ale nič z toho nestačilo! Ľudia vo svojej chronickej nedôvere požadovali zostúpenie z kríža. A keby k tomu bolo snáď aj došlo, ich hlodavá nedôvera by kládla ďalšie a ďalšie požiadavky. Nikdy by to nemalo konca a nedôvera by v ľuďoch stále hlodala, pretože k jej opaku, čiže k dôvere, nedochádza nikdy na základe nespočetného množstva dôkazov, ale na základe vlastnej, samostatnej, zvýšenej duchovnej pohyblivosti.

K dôvere sa je možné dopracovať len na základe vlastného skúmania vecí prostredníctvom citového prežívania a nie prostredníctvom vypočítavého, pochybovačného a kalkulujúceho rozumu. Na základe takéhoto postoja a takéhoto skúmania by nikto so židovského národa nepotreboval žiadne iné dôkazy o tom, kým Kristus v skutočnosti je, okrem jeho Slova a jeho zázrakov. Kto to však prostredníctvom dostatočnej pohyblivosti vlastného ducha nepoznal, toho by už v jeho chronickej nedôvere nepresvedčili žiadne iné dôkazy.

Nedôvera je najhorším plodom falošného chcenia a falošných ciest materialistického a rozumového ľudstva. Nedôvera je zhubným ovocím duchovnej lenivosti, ktorá postavila pohyblivosť rozumu vyššie, ako pohyblivosť ducha v jeho citovom prežívaní.

Zvrátená obludnosť ľudskej nedôvery má na svedomí smrť Božieho Syna Ježiša Krista a jej chápadlá sa rozrastali stále ďalej, cez všetky stáročia, až do našej súčasnosti. Nedôvera je dnes hlboko zakorenená všade, kde sa len pozrieme. V štátoch, v cirkvách, v obchodovaní i v rodinách. I tam, kde sú hoci i len dvaja ľudia pospolu.

A za takéhoto neutešeného stavu spoločnosti a sveta sa naplnilo veľké Božie zasľúbenie príchodu Ducha Pravdy, ktorý mal uviesť ľudstvo do plnej Pravdy tak, ako to Otec nebeský zasľúbil ústami svojho Syna Ježiša Krista. Je to posledná veľká milosť Stvoriteľa, dávajúca ľuďom do rúk Pravdu v čase prebiehajúcej očisty.

Dávajúca ľuďom Pravdu o živote a jeho zmysle.

Pravdu o smrti a o tom, čo je po nej.

Pravdu o živote a učení Pána Ježiša Krista.

Pravdu o tom, kto sme, odkiaľ pochádzame a kam máme smerovať.

Pravdu o utrpení, osude a dokonalej Spravodlivosti Najvyššieho.

Toto všetko a ešte mnohé iné je obsiahnuté v Božom Slove Posolstva Grálu, prinesenom Kristom zvestovaným Duchom Pravdy.

Ale opäť, tak ako za čias Krista, sa duchovne leniví pýtajú, ako môže autor Posolstva Grálu dokázať, že je naozaj Pánom Ježišom zvestovaný Duch Pravdy?

Úbohí ľudia, nakazení chorobnou nedôverou! Jediný dôkaz, ktorého sa im tentokrát dostane, je Slovo samotné! Toto Slovo života, toto živé Slovo bolo totiž ľuďom úmyselne dané takým spôsobom, aby od nich vyžadovalo život. Život ducha a pohyblivosť ducha! Ten, kto ju má, je schopný poznať nesmiernu hodnotu tohto Slova. Stane sa pre neho nevyčerpateľným prameňom duchovného poznania a takýto človek sa už nepotrebuje pýtať na žiadne iné dôkazy, pretože ich nájde v Slove samotnom.

Kto však pristupuje k živému Slovu od samého začiatku s číhavou nedôverou, kto v ňom nie je schopný hľadať s pravou hybnosťou svojho ducha, ale len hybnosťou svojho rozumu, ten v ňom nič nenájde. Pred tým zostane Slovo navždy zahalené v jeho skutočnom význame.

Tak, ako kedysi ľudia od Pána Ježiša požadovali stále ďalšie dôkazy, namiesto toho, aby sa zahĺbili do jeho Slova a v ňom našli ten najpresvedčivejší dôkaz toho, odkiaľ prišiel na zem, presne tak isto aj Posolstvo Grálu samotné predstavuje ten najpresvedčivejší dôkaz o tom, odkiaľ bolo prinesené. Dokázať to poznať tvorí významnú súčasť Veľkej očisty, pretože ten, kto nie je schopný poznať to, čo prichádza zo Svetla dokazuje, že mu je Svetlo cudzie, že je od neho vzdialený, a že mu je ľahostajné.

Väčšine ľudí bráni poznať Slovo, prinesené zo Svetla ku našej záchrane stará známa duchovná lenivosť a z nej prameniaca nedôvera, ktorá otravuje ich duše. Nedôvera, ktorá im nedovoľuje vážne, samostatne, bez predpojatosti a s detsky dôverčivou otvorenosťou ducha skúmať to, čo prináša Slovo Posolstva Grálu.

V nadchádzajúcej očiste síce úder Pánovho Svetla zasiahne taktiež obludu nedôvery, avšak tento netvor, vo svojej smrteľnej agónii ešte hlbšie zatne svoje pazúry do duší miliónov ľudí, ktorí prepadli nedôvere, aby ich vo svojom páde do temnoty strhol spolu so sebou.

Oslobodiť sa z tohto smrteľného zovretia bude nesmierne ťažké a bude to vyžadovať obrovský vnútorný zápas o duchovnú záchranu seba samého. Zápas, ktorý žiaľ nebudú mnohí ľudia schopní sami za seba a sami v sebe vybojovať.

Niet preto na čo čakať a nechávať vo svojej duchovnej ľahostajnosti a vlažnosti dôjsť veci až do tohto štádia. Treba sa vzchopiť už teraz, zbaviť sa nedôvery a s otvorenosťou duše a srdca začať vážne samostatne skúmať to, čo prináša Slovo Posolstva.

Choďme do seba a duchovne sa prebuďme! Zbavme sa nedôvery a s dôverou skúmajme. Nevynášajme rozsudok sami nad sebou tým, že v sebe nenájdeme ochotu skúmať to, čo bolo prinesené zo Svetla k našej pomoci. Neodrezávajme sa takýmto spôsobom od Svetla, aby nás nakoniec Svetlom nechránených a opustených nestrhla so sebou temnota, rútiaca sa do záhuby.

Lebo žiadne ľudské slová, žiadna ľudská múdrosť, žiadne ľudské duchovné texty, ani nič iného nemôže nahradiť bezprostredný kontakt osobnosti človeka so živým Slovom Pravdy, ktoré ho povedie priamou cestou k Svetlu.