Hlbšie úvahy o živote

Temno nakládlo mnoho pascí, do ktorých sa chytajú aj ľudia, usilujúci o duchovný vzostup. Dôsledkom toho je, že svojimi postojmi a názormi slúžia nie dobru, ako sa domnievajú, ale zlu.

Jednou z takýchto pascí je aj ich zdanlivo ušľachtilé tvrdenie, že nie sú v žiadnom prípade ochotní podporovať nijaké menšie zlo. Lebo zlo zostáva vždy zlom. Nech už je veľké, alebo malé. Oni sú ochotní podporiť len dobro.

Na prvý pohľad to znie skutočne ušľachtilo. A predsa je to pasca! A predsa je to od zlého! Túto pascu je preto potrebné demaskovať, aby si temno nerobilo z duchovných ľudí svojich služobníkov. Aby ich zákerne nezvádzalo k zlému tak, že to na prvý pohľad vyzerá ako dobro a ako niečo ušľachtilé, avšak pri hlbšom pohľade sa ukáže, že je to od zlého, a že sa za tým skrýva zlo.

Čo je teda zlého na postoji, že nebudeme podporovať žiadne menšie zlo? Že akékoľvek zlo je vždy len zlom a preto budeme podporovať len skutočné a pravé dobro?

Položme si otázku, kde môžeme v súčasnosti nájsť na zemi čisté a pravé dobro? Ktorý človek už dosiahol tohto ideálu? Kde sú ľudia, ktorí sa k nemu dopracovali a sú už v tomto smere úplne dokonalí?

Pravda je taká, že zatiaľ ešte nikde na zemi pravé dobro neexistuje. Takáto je skutočná realita. Čisté, pravé dobro je veľký, svetlý, vznešený ideál, ku ktorému máme smerovať, a ktorý sa máme snažiť dosiahnuť. Ale na zemi ho ešte zatiaľ niet! Na zemi sú zatiaľ iba ľudia, ktorí sa oň vážne snažia! A žiaľ, aj týchto ľudí je málo.

Ako máme teda smerovať k ideálu dobra a ako sa ho máme snažiť dosiahnuť?

Jedine tak, že sa budeme snažiť byť každý deň lepší. Že sa budeme snažiť každý deň, v tej realite, aká tu na zemi momentálne je, rozhodovať a urobiť v každej situácii to najlepšie, čo sa len dá a čo je v danej chvíli možné.

Ak budeme takto jednať a toto bude náš základný životný postoj, budeme každý deň systematicky a postupne kráčať ku vznešenému ideálu čistého dobra. Lebo tento ideál nie je možné dosiahnuť jediným skokom! Nemožno ho dosiahnuť z jedného dňa na druhý! K ideálu čistého dobra je možné dospieť len postupným, trpezlivým vývojom. Nijako inak!

My samozrejme môžeme od určitého momentu dospieť k rozhodnutiu o nastúpení cesty dobrého chcenia a toto naše zásadné životné rozhodnutie môže byť naozaj rozhodnutím okamihu. Ale tým ideál dobra okamžite nedosiahneme! K jeho dosiahnutiu musíme dlhodobo a vážne kráčať cestou dobrého chcenia! Každý duchovný človek predsa dobre vie, že k tomu nestačí ani jeden jediný pozemský život, ale je k tomu potrebná celá séria pozemských zrodení.

Aby sme pochopili deštrukciu a zlo, skryté v slovách o nepodporovaní žiadneho menšieho zla, ukážme si to na známom príklade fľaše, do polovice naplnenej vodou. Pozitívny a optimistický postoj je tvrdenie, že fľaša je ešte do polovice plná. Negatívny a pesimistický postoj je tvrdenie, že fľaša je už do polovice prázdna. Na jednu a tú istú realitu sa je teda možné pozerať dvomi spôsobmi. Pozitívnym a negatívnym. Je teda možné mať dva pohľady na život. Pozitívny, vidiaci všade predovšetkým to pozitívne a negatívny, vidiaci všade hlavne to negatívne.

Tento jednoduchý príklad, prenesený do našej problematiky znamená, že sa môžeme na realitu okolo seba pozerať pozitívne a optimistickým spôsobom tak, že sa budeme snažiť robiť každý deň veci lepšie a lepšie. Najlepšie, ako je to v danej chvíli možné, čím sa budeme postupne, krok za krokom posúvať stále bližšie k dosiahnutiu ideálu dobra.

Alebo sa naopak budeme pozerať na realitu negatívne a pesimisticky, ako na nedokonalosť, plnú menšieho, alebo väčšieho zla, ktorú odsudzujeme, nepodporujeme a nechceme s ňou mať nič spoločné. Ale pretože na zemi sa ešte zatiaľ ideál dobra nenachádza, nemôžeme podporiť prakticky nič. Takýmto postojom môžeme podporiť jedine vlastnú domnienku o svojej duchovnej výške, v mene ktorej si nechceme špiniť ruky s podporovaním žiadneho menšieho zla.

Čo je správnejšie? Dívať sa na svet pozitívne a snažiť sa každý deň robiť to najlepšie, čo sa len dá a ako sa len dá, a tým sa posúvať od ideálu dobra, alebo nerobiť nič a nič nepodporovať s odôvodnením, že predsa nebudeme podporovať žiadne menšie zlo.

Čo je podľa vás správne? Pozitívny a budujúci prístup k životu, nech je realita akákoľvek, alebo negatívny a odsudzujúci prístup k životu a k realite.

Súčasnosť môžeme teda vnímať buď negatívne, ako realitu menšieho alebo väčšieho zla, od ktorého sa dištancujeme, alebo ju môžeme vnímať pozitívne, ako priestor, možnosť a šancu robiť každý deň to najlepšie, čo je z našej strany možné, a takýmto spôsobom posúvať seba samých i naše okolie k dosiahnutiu ideálu čistého dobra.

Zastávanie názoru o nepodporovaní menšieho zla je postavené na diabolskom princípe Lucifera, ktorý stavia realitu do polohy buď, alebo! Buď zlo, alebo dobro! Ale to je lož, pretože medzi týmito dvomi pólmi existuje vývoj. Vývoj od horšieho smerom k lepšiemu! Vývoj od temnoty, smerom k Svetlu! Vývoj od zla smerom k dobru! Vývoj od nevedomosti k plnému duchovnému uvedomeniu. Je to odmietnutie budujúceho princípu stavania na takom základe, aký momentálne existuje a posúvania vecí stále vyššie a vyššie, k väčšiemu zdokonaleniu.

Zastávanie názoru o nepodporovaní menšieho zla je diabolský princíp Lucifera, ktorý všetko slabé a nedostatočne vyvinuté odsudzuje. Nechce to trpezlivo podporovať na ceste postupného zlepšovania, ale nereálne vyžaduje zrelosť okamžite, z jedného dňa na druhý.

Raz síce príde naozaj chvíľa, kedy dôjde k zlomovému bodu, od ktorého budú môcť vo stvorení existovať už len ľudia čistého dobra, ako i všetci tí, ktorí sa ho intenzívne snažia dosiahnuť. Ale do tohto momentu a do tohoto bodu je tu na zemi i vo stvorení ešte stále vývoj! Vývoj smerom k naplneniu ideálu dobra, prostredníctvom pozitívneho prístupu k životu, prejavujúceho sa vážnou snahou robiť každý deň veci lepšie a najlepšie, ako sa len dá.

Samotná slovná formulácia tvrdenia o nepodporovaní žiadneho menšieho zla je temnom inšpirovaný prístup k realite, pretože ide o jej nesprávne vnímanie skrze zlo. Skrze menšie, alebo väčšie zlo! Nie skrze dobro, ako by to malo byť! Nie skrze šancu robiť veci stále lepšie, a tým smerovať k ideálu dobra.

V tomto sa skrýva temná podstata tvrdenia o nepodporovaní žiadneho menšieho zla. Hovorí sa v ňom prioritne o zle, pretože ono samo pochádza od zlého. To, čo pochádza z dobra, hovorí predsa vždy prioritne o dobre. O možnosti robiť dobro každý deň a za každej situácie. O možnosti byť v tom každý deň stále lepší a lepší.

Vyjadrovanie postoja o nepodporovaní žiadneho menšieho zla, ba dokonca i jeho samotná formulácia je teda od zlého. Vedie k duchovnej pýche a k odmietaniu pomoci a konštruktívnej spolupráce s inými, čo dotyčný človek zdôvodňuje ako seba samého nehodné. Ako niečo, s čím si nechce špiniť ruky.

Vyjadrovanie postoja o nepodporovaní menšieho zla je postoj negativistický, vidiaci všade okolo seba prioritne len to zlé. Táto zákerná pasca temna musí byť pochopená, prehliadnutá a nahradená pozitívnym prístupom k životu, vidiacim prioritne hlavne to dobré. To dobré, spočívajúce v dare, v šanci a v možnosti robiť každý deň to najlepšie, najčestnejšie, najspravodlivejšie, najláskavejšie, najohľaduplnejšie a najmúdrejšie, čo sa len momentálne dá.