Hlbšie úvahy o živote

Žena! V možnostiach citových schopností ďaleko prevyšujúca muža! Práve pre túto vrodenú schopnosť a pre tento veľký dar od Stvoriteľa bude mať vždy o stupienok bližšie k hlbšiemu chápaniu všetkého, čo prichádza z výšin Svetla. Lebo Boh je Láska. A láska sa prejavuje prostredníctvom čistého citu.

Jemnosťou cítenia je práve žene umožnené vyšvihnúť sa v dobrom chcení do takých výšok, ktoré zostávajú mužskej časti ľudstva navždy neprístupné. A práve toto je jej vlastným poslaním vo stvorení. Pramení v schopnosti čerpať zhora a sprostredkovávať svetlé inšpirácie, získané prostredníctvom svojho jemnejšieho cítenia. Úlohou mužov je zase vďačne prijímať tieto ušľachtilé podnety, inšpirovať sa nimi a snažiť sa o ich uskutočnenie v reálnom živote na zemi.

„Ako v nebi, tak i na zemi!“ Prvá časť tohto prikázania je úlohou ženy. Žena je schopná naznačiť správny smer, spôsob i cestu a prijať obrazy z duchovných Výšin. Druha časť – „tak i na zemi“ je zase úlohou mužov. Ich poslaním je pozemsky a viditeľne zrealizovať ušľachtilé ideály.

Ak by snáď v ženách pod dojmom predchádzajúcich slov vznikla istá miera akejsi nadradenosti, treba zvlášť zdôrazniť, že podobným postojom znemožňujú sami sebe správne pochopenie vlastnej úlohy vo stvorení. Úlohy, ktorú nemôžu naplniť bez pravej pokory. Nech by totiž malo pozemské ženstvo akékoľvek vysoké schopnosti a predpoklady, musí si uvedomiť, že tieto budú a zostanú vždy darom Stvoriteľa.

Muž má vo stvorení zase iné, jeho hrubšej podstate zodpovedajúce úlohy. S jeho nižšou schopnosťou vyciťovania súvisí i hrubšie a silnejšie telo. To ho robí spôsobilým stáť ďaleko pevnejšie v pozemskej úrovni.

Žena, vzhľadom k svojim schopnostiam a ku nim prispôsobenej jemnejšej a slabšej fyzickej konštrukcii, nestojí v hrubej pozemskej úrovni tak pevne. Potrebuje oporu. A touto oporou a ochranou pre ženu má byť muž, prejavujúci sa najčistejšou ohľaduplnosťou, rytierskou ušľachtilosťou v správaní, odvahou v hájení Spravodlivosti a Pravdy, čo v konečnom dôsledku muža predurčuje stať sa strážcom jej čistého chcenia.

Je preto úplným nepochopením a doposiaľ pretrvávajúcim, nezdravým javom, pozerať sa na vzťahy muža a ženy z princípu nadradenosti a podradenosti. Jediným správnym princípom, ktorý vôbec pripadá do úvahy je iba vzájomné dopĺňanie. Len na princípe rovnocenného, vzájomného doplnenia je totiž možné vytvoriť tak veľmi želanú, harmóniu a porozumenie.

Ženu preto treba vnímať ako nositeľku Svetla, ako ukazovateľku správneho napredovania smerom nahor, k Výšinám. Muž má stáť vedľa ženy ako vykonávateľ toho, čo žena v čistote svojho cítenia prijme z duchovných oblastí stvorenia. To však žiaľ, nemá nič spoločné s nezdravými a pozemsky orientovanými cieľmi ženy súčasnosti! Lebo pravé poslanie ženy je veľmi úzko spojené s prvým a najdôležitejším Prikázaním:

„Ja som Hospodin tvoj Pán! Nebudeš mať iných bohov, ktorým by si sa klaňal!“

Položme si teraz otázku: Je naozaj súčasnou pozemskou ženou toto najdôležitejšie prikázanie plnené so všetkými jeho dôsledkami?

Pozemské ženy. Čím mohli a už dávno mali byť! Spreneverili sa svojmu veľkému poslaniu a namiesto silného chcenia po Svetle usilujú, až na malé výnimky, iba o pozemské a prevažne nízke ciele! Hmotné snaženie, hmotné plány a len hmotnými výhľadmi obmedzené ideály ovládajú ich duše. Ich pohľad je sklonený prevažne k zemi a už ho takmer vôbec nedokážu odpútať od každodenných starostí. Rodinu, deti, manžela, kariéru, peniaze a ešte mnoho iného postavili pred svojho Pána! A svojim nesprávnym postojom potom úplne prirodzene strhli so sebou i mužov.

Ženy, kde je vaša veľká, čistá a pravá túžba po skutočnom poznaní Vôle Najvyššieho? Kde je naozaj úprimná snaha formovať každodenný život vo svojom najbližšom okolí jedine podľa tejto Vôle? Vari nechápete, že iba to môže priniesť skutočné šťastie vám i vašim najbližším?

Zaiste, rodina, deti, manžel i práca sú dôležitými hodnotami, ale musia nasledovať až na druhom mieste. Až po Bohu. Nie tak, ako tomu bolo doposiaľ. Každá domácnosť sa musí stať vašim pričinením chrámom. Lebo iba v takomto chráme pravej úcty k Najvyššiemu môžu potom nájsť všetci členovia rodiny skutočný pokoj, harmóniu, zotavenie a duchovné posilnenie. Iba pravé ženy môžu byť budovateľkami zdravých rodín, a tým i zdravého štátu. Áno, v ich rukách spočíva osud každého národa, jeho vzostup, alebo jeho pád.

Ďalšou závažnou chybou, vyplývajúcu z nepochopenia postavenia ženy vo stvorení, sú všetky snahy súčasného ženstva vyrovnať sa mužom v ich pôsobení, prejavujúce sa v takzvanej „emancipácii“. Súčasné „emancipované“ ženy sa snažia držať s mužmi krok v činnostiach, ktoré sú v ostrom rozpore s vlastným významom pojmu „ženskosť“. Mužské činnosti potom ubíjajú v ženách to jemné, krehké a vysoké. Zhrubnuté, drsné a príliš rozumové vnútro im následne znemožňuje prejavovať pôvodnú a Stvoriteľom chcenú čistotu vyciťovania. Hrubá, necitlivá a rozumovo založená žena je potom výsmechom a karikatúrou seba samej.

Z týchto dôvodov nie sú preto pre ženy vhodné fyzicky ťažké, vyslovene mužské povolania, povolania spojené s nadmierou rozumovej námahy, alebo povolania s dispozíciou prílišnej vonkajšej aktivity. Žena má vo stvorení pôsobiť pasívne, muž naopak aktívne. Jej citové predpoklady a spomínané duchovné vodcovstvo sa má a musí prejaviť v pasívnom pôsobení – v ochraňujúcich, posilňujúcich, výchovných, udržujúcich a podporujúcich činnostiach. Tomu by malo zodpovedať aj jej pracovné zaradenie. Naopak, mužský princíp by sa zase mal prejavovať najmä vonkajšou aktivitou, budovaním, formovaním a pretváraním. A tieto zákonitosti nie je možné nerešpektovať bez toho, že by to neprinieslo škodu jednotlivcom i celej spoločnosti.

Z titulu svojho „vodcovstva“ a svojich vysokých predpokladov musí preto urobiť prvý krok k zlepšeniu súčasnej situácie práve žena!

„Kto veľa dostal, od toho sa bude veľa požadovať!“

Skutočným obratom svojho vnútra ku Svetlu, k poslaniu, ktoré jej bolo oddávna predurčené i k hodnotám, z toho vyplývajúcim, sa môže, ba musí stať žena žiarivým vzorom čistoty a ušľachtilosti pre mužský svet. Ten ho potom bude určite s úctou a v plnej dôstojnosti nasledovať. Ak totiž naozaj budú jednotlivé ľudské bytosti stáť správne na miestach a v činnostiach, ktoré im skutočne podľa Vôle ich Tvorcu prináležia, musí to nakoniec priniesť rozhodujúci, pozitívny obrat, ako v ich osobnom a rodinnom živote, tak i v celospoločenskej miere. Lebo iba zaujatím správneho postoja, opierajúceho sa o večnú a nemeniteľnú Vôľu Tvorcu, pevne zakotvenú v zákonoch Jeho stvorenia je ešte možné zastaviť katastrofálny úpadok medziľudských vzťahov, ktorého sme dennodenne svedkami. Využime teda túto príležitosť a staňme sa už konečne bytosťami, ktorých vnútorná hodnota, ako i reálny život plne zodpovedajú vznešenému pojmu človek.

A celkom na záver výzva pre mužov: „Ctite si ženu, vážte si ju a ona sa vám sformuje podľa toho!“