Hlbšie úvahy o živote

„Zrkadielko, povedz že mi, kto je na celom svete najkrajší?“ K čomu vedú tieto slová? K pýche! Ale my sme to nepochopili a neuvedomujeme si to! Preto sa neustále v podobnom duchu pýtame: „Kto namaľoval najkrajší obraz? Aká hudba je najkrajšia? Aká pieseň je najkrajšia? Aká kniha je najkrajšia? Ktorá žena je najkrajšia? Ktoré dieťa je najšikovnejšie? Ktorá profesia je najváženejšia? A tak ďalej, a tak ďalej.“

Tieto otázky sú však otázkami lživými, pretože sa neopierajú o skutočnú pravdu a skutočnú realitu nášho univerza. Je to jedovaté semeno, spočívajúce v rozumovom porovnávaní, ktoré medzi nás zámerne zasial satan, aby na jednej strane vytváralo medzi ľuďmi nadradenosť a pýchu, a na druhej strane seba podceňovanie a závisť. Ľudská spoločnosť je tým zamorená a vnáša to do nej nevraživosť a zlo. Ide o jednu z mnohých pascí temnoty, do ktorej sa ľudia naivne chytili. My si však ukážme, ako je to naozaj.

Ktorá profesia je najváženejšia?

Čestný smetiar je vo stvorení hodnotnejší, ako nečestný lekár, alebo politik. Vo stvorení a pred zrakom Najvyššieho totiž nerozhoduje čo robíme, ale ako to robíme. A hlavne, akí sme. Či sme vnútorne čistí, vnútorne ušľachtilí, láskaví a spravodliví. To je to najdôležitejšie. Jedine v tomto spočíva skutočná hodnota človeka a jeho bytia. Všetko ostatné je irelevantné. Všetko ostatné sú ničotné ľudské hodnotenia a porovnávania.

Ktorá žena je najkrajšia?

Hovorí sa, že na hlúpu otázku existuje iba hlúpa odpoveď. A táto otázka je hlúpa. Ba čo viac, je zákerná, pretože sa snaží manipulovať nesprávnym smerom. Mimo skutočnú pravdu a mimo skutočnú realitu.

Nijaká žena totiž nie je najkrajšia, pretože všetky ženy sú krásne. Každá z nich je krásna svojim osobitým a jedinečným druhom pôvabu. Každá žena si má byť svojho vlastného pôvabu vedomá a má ho v čistote a ušľachtilosti rozvíjať.

Mnohé dievčatá a mladé ženy sú vystavené krutým vnútorným bojom práve preto, že sa porovnávajú s inými. Preto, že sa chytili do diabolskej pasce porovnávania sa s inými, namiesto toho, aby rozvíjali svoj vlastný, špecifický a osobitý druh pôvabu.

Len sa pozrime na lúku v lete, plnú najrozličnejších kvetov. Každý jeden z nich je krásny svojim vlastným druhom krásy. A každý práve svojou osobitosťou prispieva k nádhere a pestrosti celku. Prísť na lúku, žiariacu krásou najrozličnejších kvetov a spýtať sa, ktorý z nich je najkrajší, je niečo diabolské. Je to niečo rozumovo zákerné, čo sa nechce v prostej jednoduchosti tešiť z krásy pestrosti a rôznorodosti, ale čo sa snaží otráviť túto krásu diabolským jedom vzájomného porovnávania a rozdeľovania na najkrajšie a menej krásne.

Alebo iný príklad. Spýtajte sa nejakého klaviristu na to, ktorý tón na klaviatúre je najkrajší, a tým pádom dôležitejší, ako všetky ostatné. Povie vám, že je to nezmysel, pretože všetky tóny sú rovnako dôležité, lebo len na všetkých spoločne je možné zahrať niečo krásne. Jediný tón, nech by bol akokoľvek krásny, by bol k ničomu.

Alebo sa skúsme pozrieť do sveta prírodných bytostí. Tieto bytosti sa starajú o chod prírodného diania, počnúc od najmocnejších bytostí, riadiacich živel vody, alebo vetra, až po najmenšie bytosti, starajúce sa o kvety. Nikto z nich sa však necíti byť vyššie, alebo nižšie. Nikto z nich sám seba nevníma ako väčšieho, alebo menšieho. Úplne všetci sú rovnako dôležití v zabezpečovaní chodu prírodného diania, ktoré sa odvíja v súlade s Vôľou Stvoriteľa. Pre bytosti prírody existuje len jedno jediné. Ich vlastné, osobité, verné plnenie služby, ktorá im bola pridelená dobrotivým Otcom nás všetkých. Lebo nech už je táto služba akákoľvek, je potrebná na to, aby bolo dosiahnuté harmónie a krásy celku.

A rovnako je to aj s ľuďmi. Každý z nich je časťou veľkého celku stvorenia a podľa svojich schopností, svojich darov a predpokladov sa má snažiť prispievať ku kráse a harmónii celku. Každý človek je tónom v klaviatúre obrovského celku, ktorý má svojim čistým a jasným znením prispieť k nádhernej oslavnej symfónii, znejúcej na chválu veľkého, dobrotivého Boha.

Nemáme sa starať o iných a porovnávať sa s inými. S ich krásou, schopnosťami, darmi, talentami a možnosťami. To je od diabla. My sa v tomto smere máme starať len sami o seba. O to, aby tón našej vlastnej osobnosti znel jasne a čisto. Máme sa starať o to, aby sme boli vždy vnútorne čistí a vnútorne zjasnení. Máme sa starať o plné rozvinutie svojej vlastnej krásy, svojich vlastných schopností, darov, talentov a možností.

Máme si byť vedomí toho, že naše bytie nám bolo darované Stvoriteľom. Samotný Stvoriteľ chce, aby sme jestvovali, a aby sme svoju osobitú a jedinečnú existenciu rozvinuli do maximálnej miery, ku prospechu všetkých ľudí i celého stvorenia.

Diabol nás chce rozdeľovať porovnávaním na lepších a horších, na krajších a škaredších, na schopných a menej schopných, na talentovaných a menej talentovaných, a tak ďalej, a tak ďalej. Náš Otec nebeský však vidí vidí to najlepšie v úplne každom človeku. Vidí jedinečnú krásu v každom z nás. Vidí osobité schopnosti v každom z nás. Vidí talenty v každom z nás. A chce, aby sme všetko toto, čo v sebe máme, plne rozvinuli. Aby sme sa stali kvetom na lúke, ktorý svojim špecifickým tvarom, farbou a vôňou prispieva k nádhere a osviežujúcej pestrosti celku. Aby sme sa stali čistým a jasne znejúcim tónom v nádhernej symfónii obrovského celku stvorenia, znejúcej ku cti Božej.

Záleží len na nás, či pôjdeme cestou veľkosti a dôstojnosti každého ľudského jedinca, predurčenou dobrotivosťou Božou, alebo cestou zákerného rozumového porovnávania, ku ktorej nás zvádza diabol.