Hlbšie úvahy o živote

Jeho hlavným znakom je voľnosť a sloboda. Nie je ho možné dostihnúť a nedá sa spútať, pretože jeho podstata mu dáva schopnosť byť všade a nikde. Jediný, kto s ním úzko spolupracuje, je vládca búrok Thonorun. Pri búrkach sa ženie Orkanos vždy v blízkosti Thonoruna a pripravuje mu mračná k jeho práci.

Orkanos má mnoho detí. Silné a veľké, ale aj nežné a jemné. Zo všetkých jeho detí, v ktorých je vždy časť Orkanosa samotného, sú najvýznamenjší jeho štyria synovia. Zefiros, Fénos, Eósos a Boréas, čiže západní, južní, východní a severní vetronoši. Ich práca zahrnuje jemný vánok, ale aj búrlivé, drsné stŕhanie všetkého, čo nie je pevne a isto ukotvené v zemi. Dokážu si ľahúčko pohrať s páperím púpavy a odniesť ho tam, kde sa má uchytiť, ale zároveň ľahko vytrhnú strom aj s koreňmi, ak je to potrebné.

V ich možnostiach je však oveľa viac, než ľudia tušia. Keby sme s nimi dokázali trochu spolupracovať, mnohé naše práce by sa mohli stať ľahšie.

Podstatou služby týchto Orkanosových synov je neúnavné prenikanie všetkým, čo v sebe nesie oživenie a osvieženie, potrebné k životu na zemi.

Orkanos samotný je veľmi dôležitý prostredník medzi správcom Slnka Apollónom a správcom vodstva Neptúnom. Keď totiž Apollón svojou žiarou odníma časť Neptúnovho tela a mení ho na plynný opar, Orkanos ho smeruje tam, kde je potrebná vlaha.

Orkanos sa svojou činnosťou zachvieva vo Vôli Stvoriteľa a symbolom tohto jeho zachvievania sú krídla, ktoré má preložené cez svoje ramená ako plášť. Tieto krídla sú obrovské, keď sa roztvoria do strán, aby niesli Orkanosa k miestam, kde ho volá jeho služba. Keby sa jeho krídla položili na Zem, objali by ju ako malú guľu. Takáto je veľkosť jeho krídel a takáto je veľkosť verného služobníka Stvoriteľa Orkanosa.

Orkanos videl mnoho, bol pri všetkom dôležitom a veľmi mnoho pozná. Ako vzduch prestupuje všetkým a dal precitnúť životu, ktorý by bez neho nikdy nepovstal. Vzduch totiž nie je len jeho živlom, ale on sám je samotným princípom vzduchu. Jeho pôsobením sa všetko rýchlo mení a vyvíja.

V spolupráci s vládcom búrok Thonorunom, pôsobí Orkanos svojim princípom na mnohé myšlienkové formy ľudí, ktoré rozháňa a necháva ich zaniknúť, aby nedusili jemnejšie sféry, obklopujúce pozemský svet.

Bez práce Orkanosa, Thonoruna, ale aj správcu živlu ohňa Síriusa, by už dávno ľudia podľahli dusivosti svojich vlastných myšlienkových výtvorov. Len vďaka týmto služobníkom je na našej planéte ešte možný život.

Po búrke a víchre nie je jasno a čisto len viditeľne pozemsky, ale i negatívne, nízke a temné myšlienkové formy sú na určitý čas rozohnané, kým ich ľudia opäť nevytvoria a nevyvolajú. Po prudkom pohybe vzduchu je vytvorený priestor, v ktorom môže každý citlivejší človek vnímať určité občerstvenie a povznesenie priezračnosti v sebe samom.

Keby sa mali negatívne myšlienky ľudí vo svojej dusivosti, aká sa v nich skrýva, nalepiť natrvalo na jednotlivého človeka, sila nečistého chcenia do nich votkaná by spôsobila, že mnohý by musel podľahnúť ich savej sile, s ktorou vstrebávajú do seba všetko slabšie a ich vplyvu úplne odovzdané.

Ľudia sa domnievajú, že sú vládcami svojho myslenia a že sú v tom silní. Je tomu ale naopak, pretože väčšina je úplne odovzdaná vonkajšiemu tlaku odporných myšlienkových foriem. Nebyť vysokých služobníkov Valhally, už dávno by do svojich temných spárov pohltili všetko ľudské snaženie.

Takýmto spôsobom údery vládcu hromov a bleskov Thonoruna, víchor Orkanosa a žiara správcu živlu ohňa Síriusa čistí náš svet po tisícročia, aby bol ešte vôbec spôsobilý k životu.

Ľudia o tom nič nevedia, a až konečne raz pochopia, akých majú v týchto veľkých bytostných služobníkoch pomocníkov a opatrovateľov, potom budú spätne ďakovať za každý úder blesku, za každý prudký závan vetra i za každý výbuch plameňov na slnečnom kotúči.

Potom sa možno v srdciach ľudí prebudí láska k obdivuhodnému pôsobeniu týchto služobníkov Valhally a v pokore budú túžiť s nimi spolupracovať.

To však ale bude úplne iný svet, než je tento dnešný, naplnený materialistickou nadutosťou a obmedzenou rozumovou hlúposťou, ktorá žije v pocite vlastnej dôležitosti a moci.

Myslime preto stále na to, že všetko okolo nás žije, a že my sami sme malou súčasťou nádherného, rozsiahleho stvorenia, ktoré mnohonásobne presahuje schopnosť nášho rozumového chápania.

Potom nadíde nová doba a nový svet začne svoju cestu k vzostupu, ktorý spočíva v pokornom naladení sa na sily, princípy a bytosti, zachvievajúce sa vo Vôli Stvoriteľa.